Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

Tichý oceán (Pacifik) je najväčší oceán na svete. Rozprestiera sa medzi kontinentmi Ázie a Austrálie od západu, Severnej a Južnej Ameriky z východu a Antarktídy z juhu. Rozlohou 179,7 mil. km² zaberá polovicu plochy svetového oceánu. Jeho priemerná hĺbka je 4 030 m, maximálna 10 994 m (v Mariánskej priekope). Poludníková rozľahlosť je 15 800 km, rovnobežková okolo 19 500 km. K Tichému oceánu patria okrajové moria oddelené od otvoreného oceánu súostroviami a reťazami ostrovov. Pre brehoch Ázie je to Beringovo, Ochotské, Japonské, Východočínske, Juhočínske a Filipínske more, v oblasti Malajského súostrovia ležia Jávske, Celebeské, Molucké, Bandské, Floreské a Arafurské more, pri východnom pobreží Austrálie Koralové a Tasmanovo more, v tesnej blízkosti Antarktídy Rossovo more.

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Tichy_ocean.png

 

 

Geografia

Oceánske dno

V oceáne sa rozkladajú mnohé súostrovia, ako aj početné ostrovy s celkovou plochou 3,6 mil. km². Ostrovy pozdĺž pobrežia sú kontinentálneho, v šírom oceáne vulkanického a koralového pôvodu. Reliéf dna oceánu je diferencovaný. Najmä pre Tichý oceán sú príznačné početné a veľmi hlboké priekopy na dolných okrajoch kontinentálnych strání a úpätiach podmorských chrbtov. Dno paniev má pomerne jednotvárny reliéf, málo diferencovaný vyvýšeninami a zníženinami. Pobrežné pásma oceánskeho dna tvoria pozvoľný prechod do kontinentálnych prahov.


 

Geológia

Priekopy vznikli na veľmi výrazných zlomových líniách, ktoré sledujú pásma s častými a silnými zemetraseniami. Sústava dlhých priekop sa ťahá zväčša v tesnej blízkosti súostroví. Jednotlivé priekopy sú dlhé 1 500 – 5 400 km, široké 100 – 150 km. Systémy podmorských chrbtov a prahov, ako aj podmorských plošín delia oceánske dno na niekoľko paniev, ako sú Severná tichomorská (6 584 m), Stredotichomorská (6 555 m), Melanézska ( 5 395 m), Južná tichomorská ( 5 400), Peruánsko-čilská (6 215 m) panva a ďalšie. Mariánska priekopa pri západnej časti severného Pacifiku je s hĺbkou 10 994 m najhlbším miestom na Zemi. Na východe je oceán lemovaný prstencom činných sopiek zvaným Pacifický ohňový prstenec. Pre tichý oceán sú typické časté zemetrasenia.

 

http://www.orangesmile.com/travelguide/afoto/ocean-maps.htm

 

 

Ostrovy

Pozdĺž severovýchodného, východného a juhovýchodného pobrežia ázijského kontinentu sa rozkladajú Aleuty, Sachalín, Kurily, Japonské ostrovy, Rjúkjú, Filipíny, Veľké a Malé Sundy. Šírooceánske súostrovia sa zoskupujú do troch veľkých oblastí. Na severozápade sa rozprestiera Mikronézia, na juhozápade Melanézia, na východe a juhovýchode Polynézia a ostrovy Ellice. V najvýchodnejšej časti sú Galapágy, ostrovy Juana Fernandéza a i., osobitne sa vyčleňujú antarktické ostrovy.

 

 

Významné moria

 

http://www.worldatlas.com/aatlas/infopage/okhotsk.htm

 

Ochotské more

Ochotské more (rusky Охотское море) je okrajové more v severozápadnej časti Pacifiku. Ohraničuje ho polostrov Kamčatka, Kurilské ostrovy a ostrovy Sachalin a Hokkaidó. Jeho rozloha je 1 580 000 km² a maximálna hĺbka 3 521 m. Skoro celé pobrežie, ktoré obmýva, patrí Rusku. Voda z rieky Amur znižuje slanosť mora a rozširuje tak plochu, kde sa tvoria ľadové kryhy. Rezervy ropy a zemného plynu sú pre Ochotské more vypočítané na 3,5 miliardy ton.

 

 

http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/eastsea.htm

 

Japonské more

Japonské more alebo aj Východné more (japonsky 日本海) je okrajové more západného Tichého oceánu. Japonské more je na východe ohraničené japonskými ostrovmi Hokkaidó, Honšú a Kjúšú a ruským ostrovom Sachalin a na západe Kórejským polostrovom a pevninským Ruskom. Na juhozápade je spojené Kórejským prielivom s Východočínskym morom a na severe Tatárskym prielivom a La Pérousovým prielivom s Ochotským morom. Na východe je medzi japonskými ostrovmi spojené Cugarským a Šimonoseckým prielivom s Tichým oceánom. Priemerná hĺbka Japonského mora je 1 752 m, najväčšia hĺbka 3 742 m a celková rozloha 978 000 km2.

 

 

http://geocurrents.info/news-map/diplomacy-news/complex-territorial-disputes-in-the-south-china-sea

 

Juhočínske more

Juhočínske more je polouzavrené okrajové more Tichého oceánu. Rozloha mora sa pohybuje kolem 3,5·106 km2, priemerná hĺbka je 1 212 m, maximálna hĺbka dosahuje 5 559 m. More sa rozprestiera medzi Čínou, Tajvanom, Filipínami, Veľkými Sundami, Malajským polostrovom a Zadnou Indiou. Toto more susedí s Východočínskym, Filipínskym, Sibuyanským, Suluským, Jávským a Andamanským morom.

 

 

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Coral_Sea_map.png

 

Korálové more

Korálové more je okrajovým morom Tichého oceánu. Má celkovú rozlohu 4 791 000 km2, priemernú hĺbku 2 243 m a maximálnu hĺbku 9 175 m. Nachádza sa juhovýchodne od Novej Guinei, východne od severovýchodnej Austrálie a západne od Nových Hebríd. Na severe sa stretáva s vodami Šalamúnovho mora a na juhu s Tasmanovým morom. Najvýraznejším prvkom Korálového mora je Veľký bariérový útes, ktorý je najväčším korálovým útesom na svete. Tiahne sa 2 000 km pozdĺž pobrežia Austrálie.

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.worldatlas.com

www.wikipedia.com


 

 

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Tichy_ocean.png

http://www.orangesmile.com/travelguide/afoto/ocean-maps.htm

http://www.worldatlas.com/aatlas/infopage/okhotsk.htm

http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/eastsea.htm

http://geocurrents.info/news-map/diplomacy-news/complex-territorial-disputes-in-the-south-china-sea

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Coral_Sea_map.png