Trh možno charakterizovať ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektami prostredníctvom výmeny tovarov – zvláštnej výmennej činnosti medzi ľuďmi, vyvolávané a podnecované rozvojom deľby práce.
Reálny trh má však viacero nedokonalostí a nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou:
-
monopolu
-
verejných statkov
-
externalít
Fungovanie armády, právneho, súdneho a policajného systému, zdravotníctva, životného prostredia a podobne je založené na iných než trhových princípoch a motiváciách. Hlavne pre vyspelé európske ekonomiky je charakteristické, že štát v značnej miere podporuje a stimuluje napríklad výstavbu ciest, diaľnic, financovanie vedy a výskumu, školstva, zdravotnej starostlivosti i životného prostredia. Trh totiž sám osebe nie je schopný v plnej miere podnecovať a stimulovať výrobu verejných statkov.
Trh má tendenciu uprednostňovať krátkodobé ciele pred dlhodobými. V dôsledku toho dochádza k deformáciám pri alokácií zdrojov z hľadiska ich rozdelenia na okamžitú spotrebu a na budúcu spotrebu.
Napriek týmto nedostatkom trhový mechanizmus dokáže najlepšie využiť potenciálne možnosti na hospodársky rozvoj spoločnosti.
Externality – predstavujú neželateľný vedľajší efekt fungovania trhu. Vznikajú ako vedľajší efekt výroby alebo spotreby.
Môžu byť:
-
pozitívne – vznikajú, ak niektoré subjekty realizujú výhody, ktoré samy nehradia, napríklad včely z včelárskej farmy opeľujú stromy ovocinárskej farmy,
-
negatívne – vznikajú, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov – napríklad vplyv výroby na znehodnocovanie životného prostredia ako znečistenie vzduchu, vody, respektíve ďalším príkladom dodatočných nákladov môžu byť neprimerané reklamné náklady, ktoré musí zaplatiť spotrebiteľ.
Verejné statky sú také statky, ktoré musia byť ľudom poskytované bezplatne, teda žiadneho človeka nemožno vylúčiť zo spotreby.
Znaky verejných statkov:
-
nevylúčiteľnosť zo spotreby,
-
nerivalita – nezmenšiteľnosť spotreby
Statok nevylúčiteľný zo spotreby musí byť financovaný z verejných zdrojov – teda zo zdrojov obce či štátu.
Nerivalita verejných statkov znamená, že príchod ďalšieho spotrebiteľa nezmenšuje spotrebu ostatných spotrebiteľov. Ako príklad verejných statkov možno uviesť mestské parky, verejné osvetlenie, armádu, mestské komunikácie. Verejné statky sa financujú z verejných rozpočtov. Verejné statky však môžu poskytovať súkromné trhy. Napríklad verejné osvetlenie je verejným statkom. Obec musí zaplatiť jeho vybudovanie a prevádzku z ovocného rozpočtu súkromnej firme.
O množstve a kvalite poskytovaných verejných statkov rozhoduje štát, respektíve obec a nie spotrebiteľa na základe svojich preferencií na trhu.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte pojem trh.2. Vysvetlite z čoho vyplývajú nedostatky a nedokonalosti trhu.
3. Charakterizujte pojem externality.
4. Vysvetlite rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi externalitami.
5. Charakterizujte pojem verejný statok.
6. Aké sú znaky verejných statkov?
7. Vysvetlite, čo rozumiete pod nerivalitou verejných statkov.
8. Kto rozhoduje o množstve a kvalite poskytovaných verejných statkov?