História
17. storočie
Lemery rozdelil chemické zlúčeniny podľa pôvodu do troch skupín, a to na látky minerálne, látky rastlinné a látky živočíšne. Keďže bolo zistené, že veľké množstvo rastlinných a živočíšnych látok je totožných, zhrnuli sa skupina rastlinných a skupina živočíšnych látok do jednej skupiny – látky produkované živými organizmami – organické látky
Švédsky lekárnik C. W. Scheele – získal v čistom stave kyselinu vínnu, kyselinu mliečnu, kyselinu jablčnú, kyselinu močovú aj glycerol
Bola objavená močovina
Objav M. V. Lomonosova a A. Lavoisiera – vo všetkých známych organických zlúčeninách sú prítomné atómy: uhlíka C, vodíka H, kyslíka O, dusíka N a síry S. V anorganických látkach bolo známych viac ako 30 prvkov
Prvé názory na stavbu organických zlúčenín sformuloval J. J. Berzelius (rok 1807)
Berzelius dospel k názoru, že organické látky sa od anorganických (minerálnych) látok odlišujú tým, že na vznik organických zlúčenín je potrebná takzvaná „životná sila“ (vis vitalis) = „vitalistická teória“
V roku 1828 bola vitalistická teória vyvrátená
Vitalistickú teóriu poprel Berzeliov žiak F. Wöhler svojim objavom, kedy po prvý krát pripravil v laboratórnych podmienkach z anorganickej zlúčeniny - kyanatanu amónneho organickú zlúčeninu – močovinu:
Organická chémia sa nazývala aj chémiou uhlíka
F. A. Kekulé, A. S. Couper, A. M. Butlerov – základná teória organickej chémie
V roku 1858 Kekulé a Couper nezávisle od seba zistili, že uhlík je v organických zlúčeninách viazaný 4 väzbami – je štvorväzbový
Rok 1865 Kekulé navrhol štruktúru benzénu
Rok 1861 Butlerov publikoval tézu, že chemické vlastnosti molekúl závisia od ich chemickej štruktúry
Medzi organické zlúčeniny nepatria nasledovné zlúčeniny uhlíka, napríklad: uhličitany, hydrogénuhličitany, kyselina uhličitá H2CO3, oxid uhličitý CO2, oxid uhoľnatý CO, sírouhlík CS2, HCN, kyanidy, tiokyanidy, kyselina tiokyanatá HSCN.
Zopakujte si:
1. Uveďte 5 chemických zlúčenín uhlíka, ktoré nepatria k organickým zlúčeninám.2. Definujte základ vitalistickej teórie.