Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

 

Daňou rozumieme povinnú, zákonom určenú platbu do verejného rozpočtu.


Je to platba neúčelová, neekvivalentná, pravidelná alebo nepravidelná.

  • Povinná, zákonom určená platba znamená, že daňové zákony ukladajú povinnosť fyzickým a právnickým osobám platiť dane,

  • Platba do verejného rozpočtu je príjmom verejných rozpočtov /štátneho rozpočtu, rozpočtov miest a obcí.../. Dane nepredstavujú príjem súkromných rozpočtov,

  • Neúčelová platba – osoby, ktoré platia daň /FO, PO/ nevedia konkrétne určiť, na aký účel sa ich daň použije,

  • Neekvivalentná platba – osoby po zaplatení dane nedostávajú žiadnu konkrétnu protihodnotu,

  • Pravidelná alebo nepravidelná – niektoré dane sa platia pravidelne, opakovane za rovnaké časové intervaly /napríklad daň z pridanej hodnoty/ a v tom prípade hovoríme o pravidelných daniach. Niektoré dane sa platia len v čase momentálneho vzniku /napr. daň z dedičstva/ a vtedy pôjde o nepravidelnú platbu dane.

 

Vznik a vývoj daní predstavuje dlhý časový úsek. Všetky staré aj mladé civilizácie dane poznali, platili ich i búrili sa proti nim. V každom období dane predstavovali príjem štátnych pokladníc. Odvádzali sa v naturálnej alebo peňažnej podobe z titulu vlastníctva pôdy, ostatného majetku, z dosahovaných príjmov, z predaja, z dedičstva a podobne.


 

Úloha a postavenie daní v hospodárskej politike štátu

Daň je jedným z najdôležitejších nástrojov hospodárskej politiky štátu. Daň je povinná plaba, ktorú jednotlivé subjekty odvádzajú do štátneho rozpočtu v stanovenej výške a lehote. Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktoré v podobe súvahy porovnáva príjmy a výdavky. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybraných odvetví. Podstata a výnam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách:

  • je nástrojom rozdeľovania Hrubého domáceho produktu,

  • nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu

  • a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie.


Štátny rozpočet vo forme súvahy má na jednej strane príjmy, na druhej výdavky. Ide o ekonomické toky.

PRÍJMY

VÝDAVKY

Daňové príjmy

Deficit

Vládne výdavky



Vládne výdavky predstavujú hodnotu všetkých tovarov a služieb nakúpených vládou. Tovary a služby sú v takom rozsahu, ako si ich žiada súkromný sektor. Tvoria súčasť reálneho produktu. Vládne orgány vyberajú dane. Dane znižujú disponibilný dôchodok domácností.


V sledovanom období /spravidla rok/ štátny rozpočet môže vykazovať

  • vyrovnaný rozpočet

  • rozpočtový deficit,

  • rozpočtový prebytok.


Štátny rozpočet je vyrovnaný vtedy, keď sa v danom období príjmy štátneho rozpočtu rovnajú jeho výdavkom.

Rozpočtový deficit má štátny rozpočet v tom prípade, keď výdavky štátneho rozpočtu sú väčšie ako jeho príjmy.

Rozpočtový prebytok vykazuje štátny rozpočet vtedy, keď príjmy štátnehoo rozpočtu za dané obdobie sú vyššie ako sú výdavky.


Hlavným zdrojom štátneho rozpočtu sú teda dane. Dane delíme na:

  • priame dane – platia sa v závislosti od výšky príjmu alebo majetku daňového poplatníka,

  • nepriame dane – sú zahrnuté v cene tovarov a do štátneho rozpočtu ich odvádza predajca tovaru alebo služby.


Každý štát sa snaží maximalizovať príjmovú časť ŠR a naopak podnikatelia sa snažia výšku odvodov daní minimalizovať. Preto by daňová politika mala zohľadňovať požiadavky štátu a samospráv a zároveň podporovať hospodársky rozvoj a motivovať podnikateľskú sféru.

Hlavnou úlohou daní je naplniť príjmovú stránku verejného rozpočtu.


Vedľajšie úlohy daní sú:

  • Národohospodárska úloha – spočíva v podpore produkcie výrobkov a služieb na vlastnom trhu a v podpore ich vývozu na zahraničné trhy,

  • Sociálna úloha – spočíva v primeranom daňovom zaťažení jednotlivých skupín obyvateľstva, pretože nadmerné daňové zaťaženie zapríčiňuje zníženie jeho kúpnej sily.


 

 

Použitá literatúra:

Prčová, B.,: Daňová sústava pre obchodné akadémie, prvé vydanie, 2006, ISBN 80-10-00864-8