Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

 

K základným daňovým pojmom patrí:

  • subjekt dane,

  • predmet dane,

  • základ dane,

  • sadzba dane.

 

 

Subjektom dane je osoba, ktorá je povinná platiť daň:

  1. daňovník – fyzická alebo právnická osoba, ktorej príjem, majetok alebo činnosť podlieha zdaneniu,

  2. platiteľ dane – fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi dane /napr. daňovému úradu/ daň vybranú od daňovníka /napr. DPH – platiteľom dane je obchod, daňovníkom je kupujúci/,

  3. daňový dlžník – fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi spotrebnú daň vybranú od daňovníka a majetkovo za daň zodpovedá.

 

 

Predmet dane: - môže ním byť:

  • majetok /pozemok, rodinný dom, byt, motorové vozidlo.../,

  • príjem /mzda, príjem z podnikania.../, ktorý podlieha zdaneniu

  • úkon.

 

Každý daňový zákon presne vymedzuje, čo je a čo nie je predmetom dane.

 

 

Základ dane je kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane. Môže byť vyjadrený:

  1. hodnotovo – v peňažnej mene, napríklad príjem v eurách,

  2. špecificky – v technických jednotkách /metroch, litroch, metroch štvorcových, kusoch.../ - napríklad rozloha bytu v m2, víno v litroch a podobne,

  3. kombinovane – hodnotovo aj špecificky.

 

Algoritmus výpočtu základu dane je stanovený konkrétnym daňovým zákonom. Základ dane si musí vypočítať daňový subjekt sám, prípadne ním poverená osoba. Základ dane sa podľa konkrétneho daňového zákona upravuje o tzv. pripočítateľné, resp. odpočítateľné položky. Základ dane môže byť len kladná hodnota. Ak by základ dane upravený o odpočítateľné položky mal zápornú hodnotu, upraví sa na nulovú hodnotu.

 

 

Sadzba dane je určitá veličina /dávka, pomocou ktorej sa zo základu dane vypočíta výška dane /konkrétna hodnota dane/.  Sadzba môže byť stanovená ako:

  1. pevná sadzba dane – vyjadrená sumou v eurách za určité množstvo daňového základu,

  2. percentuálna sadzba dane – vyjadrená v %, pričom rozlišujeme tieto %-tuálne sadzby dane:

  • proporcionálna - %-tuálna hodnota sadzby dane sa nemení, ostáva stále rovnaká bez ohľadu na to, ako sa mení základ dane,

  • progresívna - %-tuálna hodnota sadzby dane rastie v závislosti od toho, ako rastie základ dane /čím je vyšší základ dane, tým je vyššia sadzba dane/,

  • degresívna - %-tuálna hodnota sadzby dane klesá, v závislosti od toho, ako rastie základ dane /čím je základ dane vyšší, tým je sadzba dane nižšia/.

  1. kombinovaná sadzba dane – ide o vzájomnú kombináciu pevnej sadzby dane a percentuálnej sadzby dane.

 

 

 

DOPLNKOVÉ DAŇOVÉ POJMY

Základné daňové pojmy rieši konkrétny daňový zákon. Doplnkové daňové pojmy rieši zákon o správe daní a poplatok. Medzi najdôležitejšie doplnkové pojmy patria:

  • Miestna príslušnosť daňového subjektu k správcovi dane: - ide o územnú príslušnosť daňového subjektu ku správcovi dane /t.j. daňovému úradu, obecnému úradu a pod./. Fyzické osoby majú vo všeobecnosti územnú príslušnosť podľa svojho trvalého pobytu a právnické osoby podľa svojho sídla.


  • Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov - nie každý daňový subjekt má registračnú povinnosť. Tí, ktorí ju majú, sú povinní podať „registračnú prihlášku“ u správcu dane. Správca dane /daňový úrad/ po splnení registračnej povinnosti pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo – DIČ.


  • Daňové konanie – konanie, v ktorom správca dane rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,


  • Daňové priznanie – prvé riadne daňové priznanie, podané v zákonom stanovenej lehote,


  • Opravné daňové priznanie - ak daňový subjekt zistí chybu už v podanom daňovom priznaní a je ešte v lehote na podanie daňového priznania, môže podať opravné daňové priznanie. Z takto podaného priznania neplynú sankcie.


  • Dodatočné daňové priznanie – ak daňový subjekt zistí chybu už v podanom daňovom priznaní a lehota na podanie už uplynula, musí podať dodatočné daňové priznanie. Z dodatočnému daňového priznania na vyššiu daň plynú sankcie.


  • Opravné prostriedky – správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosť peňažného i nepeňažného charakteru vždy prostredníctvom písomného rozhodnutia. Ak má daňový subjekt pochybnosti o správnosti výroku rozhodnutia, môže podať proti nemu opravný prostriedok a to odvolanie, žiadosť o obnovu konania, návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

 

 

 

Použitá literatúra:

Prčová, B.,: Daňová sústava pre obchodné akadémie, prvé vydanie, 2006, ISBN 80-10-00864-8