Vypracovala: Ing. Anna Mattová


 

DEĽBU PRÁCE možno charakterizovať ako proces osamostatňovania jednotlivých pracovných činností /rozdelenie prác/ medzi jednotlivcov či skupiny ľudí, ktoré sa špecializujú na určité aktivity.

 

Najznámejšími autormi, ktorí sa deľbou práce podrobne zaoberali sú Adam Smith /Traktát o podstate a pôvode bohatstva národov/, K. Marx /Kapitál/, F.W.Taylor.

Začiatky deľby práce spadajú do obdobia 40 000 – 10 000 pred Kr.

 

 

 

Prirodzená deľba práce

 

V historickom vývoji spoločnosti a postupne na fyziologickom základe vyčlenili tzv. typické mužské a ženské práce. Muži sa venovali lovu, ťažbe surovín, práci na poli či v lese. K typickým ženským prácam patrila starostlivosť o deti, varenie, šitie a pod. V takejto spoločnosti neexistovala výmena výrobkov medzi jednotlivými kmeňmi či rodinami. Ľudia sami vyrábali a spotrebúvali to čo potrebovali – boli sebestační.

 

 

 

Deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe

 

Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe. Ľudia vykonávajú konkrétne spoločensky užitočné druhy prác a postupne sa začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú najlepšie predpoklady a zručnosti.

Môžeme hovoriť o troch veľkých spoločenských deľbách práce:

 

I. Spoločenská deľba práce – bola určitou špecializáciou vnútri poľnohospodárstva, v ktorej došlo k oddeleniu chovu dobytka od ostatného poľnohospodárstva. To viedlo k znateľnému zvýšeniu produktivity práce a vytvoreniu materiálnych predpokladov pre vznik súkromného vlastníctva.

 

II. Spoločenská deľba práce – došlo k odlúčeniu remesla /ktoré bolo pôvodne vedľajšou činnosťou poľnohospodárstva/ od poľnohospodárskej činnosti. To viedlo k ďalšiemu zvýšeniu produktivity práce, bola jednou z podmienok vzniku tovarovej výroby a začiatkom procesu oddeľovania mesta od dediny.

 

III. Spoločenská deľba práce – došlo k oddeleniu obchodu od ostatných hospodárskych činností

 

 

Až do obdobia I. SDP sa výroba i spotreba realizovala podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny alebo kmeňa. Uzatvorená rodina alebo kmeň predstavujú určité domáce hospodárstvo. Hospodárske vzťahy s ostatnými hospodárskymi jednotkami neboli potrebné. Každé domáce hospodárstvo bolo sebestačné vo výrobe i spotrebe.

 

Rozvoj SDP viedol postupne k špecializácií jednotlivcov na výrobu tých statkov, ktoré dokázali vyrobiť najzručnejšie. Ostatné statky si začali vymieňať s inými výrobcami na trhu. Najskôr existovala naturálna výmena – výmena ktoréhokoľvek tovaru za ktorýkoľvek iný tovar. Išlo o veľmi komplikovanú a nepraktickú výmenu a preto sa neskôr spomedzi tovarov vyčlenili určité druhy tovarov, ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom /dobytok, kožušiny, plátno, drahé kovy/. Tak postupne vzniklo obehové hospodárstvo, kde vznikli 2 skupiny hospodárskych jednotiek:

  • výrobne orientované hospodárske jednotky – podniky,

  • spotrebiteľsky orientované hosp.jednotky – domácnosti.

 

 

 

 

SÚČASNÉ FORMY DEĽBY PRÁCE

 

Deľba práce ako proces osamostatňovania sa jednotlivých špecializovaných druhov prác viedla nevyhnutne k vzájomnej výmene, ich spolupráci medzi výrobcami i spotrebiteľmi – ku vzájomnej kooperácii. Rozvoj deľby práce vždy znamená čoraz väčšiu špecializáciu a z toho vyplývajúcu kooperáciu výroby, rozdeľovania i výmeny.

 

Môže ísť o:

  1. jednotlivú deľbu práce – tzv. vnútropodnikovú deľba práce. Spočíva v tom, že v rámci podniku sa všetky úlohy rozdeľujú. Každý pracovník tak nevykonáva všetky druhy prác, ale špecializuje sa len na určitý druh práce v rámci daného úseku činností v podniku. To znamená, že iná je práca skladníka, iná práca účtovníka, či robotníka vo výrobe. V rámci týchto vnútropodnikových útvarov /závodov, prevádzok/ sa jednotliví zamestnanci špecializujú len na určité pracovné úkony. Napríklad pri výrobe – šití odevov jeden pracovník len strihá látku podľa strihov, iný zošíva jednotlivé diely látky, iný prišíva len gombíky, iný vsádza zipsy atď. Takáto deľba práce má mnoho výhod i nevýhod. K výhodám patrí rýchly rast produktivity práce a úspora času pri výrobe. Nevýhodou deľby práce je, že príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť a nudu pre pracovníka. Takáto jednotvárna práca rýchlo vyčerpáva pracovníkov a brzdí rozvoj osobnosti.

  2. Odvetvová deľba práce – vo vyspelých ekonomikách sa dnes presadzuje vnutroodvetvová a medziodvetvová deľba práce. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.

 

 

Pri horizontálnej špecializácii ide o deľbu práce, kde jednotlivé podniky pôsobia v tom istom odvetví ale špecializujú sa na jednotlivé druhy výrob. Napríklad v kožiarskom priemysle sa niektoré podniky špecializujú len na výrobu dámskej obuvi, iné na pánsku obuv, iné na koženú galantériu.

 

Pri vertikálnej špecializácii ide o nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide o medziodvetvovú deľbu práce. Napríklad pri výrobe pekárenských výrobkov sa špecializujú a medzi sebou spolupracujú poľnohospodárstvo /pestovanie obilia/, preprava a veľkoobchod /nákup a skladovanie obilia/, výroba /mlyn, pekárne/, maloobchod /predaj chleba a pečiva/, konečný spotrebiteľ /spotreba chleba a pečiva/.

 

  1. Medzinárodná deľba práce – osobitný druh súčasnej deľby práce. Ide v nej o

Špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými krajinami. Výrobcovia jednotlivých krajín sa špecializujú na výrobu toho, čo dokážu vyrobiť lacnejšie v porovnaní so zahraničím a naopak ostatné druhy tovarov a služieb budú dovážať. Účasť jednotlivých krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí od veľkosti a polohy krajiny, prírodných, klimatických, spoločenských ,ekonomických a technických podmienok krajiny. Vo všeobecnosti platí, že čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce. V ranných štádiách ľudskej civilizácie rozhodovali o zapojení krajiny do medzinárodnej deľby práce prírodné podmienky. S rozvojom výrobných síl táto závislosť klesá a rozhodujúce sú ekonomické faktory – vybavenie krajiny kapitálom a kvalifikovanou pracovnou silou.

 

 

Kontrolné otázky:

 

  1. Ako by ste definovali deľbu práce?

  2. Aký je rozdiel medzi prirodzenou a spoločenskou deľbou práce?

  3. Vysvetlíte podstatu troch veľkých spoločenských delieb práce.

  4. Aké sú súčasné formy deľby práce?

  5. Aký je rozdiel medzi horizontálnou a vertikálnou deľbou práce?

  6. Vysvetlíte pojem medzinárodná deľba práce.

 

 

Použitá literatúra:

  1. R. Šlosár a kol.: Podniková ekonomika pre 1.roč. OA, SPN I. vydanie 1995, ISBN 80-08-00224-7

  2. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z Ekonomiky, SPN I. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0

  3. http:/sk.wikipedia.org/wiki/De%C4%BEba-pr%C3%A1ce