Verš, strofa, rým

V  ukážke č. 1 určte:

Počet strof:

Počet veršov:

Rým:

VETA

Jedno telo, jedna myseľ,

jedna veta, má to zmysel ?

Prihovárať sa jej k duši

vravieť slová, ktoré tuší?

Preto radšej iba mlčí

ten, čo láskou k tebe blčí.

Je to asi zvláštna zhoda,

že sme ako v koši voda.

A tak s radosťou sa priznávam,

že svoje city doznávam.

(neznámy autor)

jedna

10

a

a

b

b

c

c

d

d

e

e

združený

V  ukážke č. 2 určte:

Počet strof:

Počet veršov:

Rým:

TIEŇ

Dúfam, že sen nekončí sa,

že len mení farby tieň.

Aj keď nie si dávno pri mne

verím farbám našich hier.

Veľa šťastia želáva sa

ja Ti prajem správnosť zmien.

S novým rokom začína sa ...

Zo spomienok zostal tieň.

(neznámy autor)

dve

osem

a

b prerývaný

c

d

a

b striedavý

a

b

V  ukážke č. 3 určte:

Počet strof:

Počet veršov:

Rým:

Krásny druh…

Oj, vitaj u mňa, krásny druhu, vitaj!

Sadni si ku mne, nech vidím oči tie,

nech líčka bozkám, nech cítim lásky

raj.

Nech cítim lásky tie hodinky zlatie.

Prečo neskoro prichádzaš, druh, ku

mne?

Sadni si, krásny, ó, jak prekrásny si

a ako pekne pristrojenýs’, umne.

Len tá tvár tvoja, tá všetko prevýši.

Oj, vitaj, ruku daj sem, rúčku milú,

nech pritiahnem ťa tu ku hrudi mojej,

nechže poľúbim ružu roztomilú —

nech cítim city lásky. Ó, poď skorej!

Objím! Tak! Ako sladko v tom objatí!

Ó, počujem tlk srdiečka tvojeho.

Cítim dych, duša sa mi v tvojej duši

stratí,

A nejest koniec objemu sladkého.

(J. Jesenský)

štyri

16

abab striedavý

abab striedavý

abab striedavý

abab striedavý

V  ukážke č. 4 určte:

Počet strof:

Počet veršov:

Rým:

Objímam Vesnu, krásavicu,

rozmarným, nežným pohľadom,

som navštívil jej rodný dom,

nesúc jej srdca polovicu.

(J. Smrek)

jedna

4

abba obkročný

V  ukážke č. 5 určte:

Počet strof:

Počet veršov:

Rým:

Ó slnko, ľúbilo si Vavrín, ktorý hádam

len ja dnes ľúbim, a keď v peknom počasí

zažiari jeho zeleň, pripomínaš si

skazu, čo v prvej žene objavil už Adam.

Chráň mi ten Vavrín, prosím, napriek tvojim zradám,

ó slnko! Ty však padáš za vrch belasý,

až ťažká tôňa svetlú tvár dňa zhasí –

a tým mi berieš práve to, čo najviac žiadam.

Narastá tôňa na tom vrchu mojej trýzne,

kde presladký môj plameň vystreľuje zore,

kde býval útly prútik môjho Vavrína.

Narastá tôňa, žiaľ, a môjmu zraku mizne

aj pohľad na blažené miesto na obzore,

kde moje srdce drží rúčka Laurina.

(F. Petrarca)

štyri

14

abba obkročný

abba obkročný

aab

aab