Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Humor – dobrá nálada, veselosť, sklon k žartovaniu alebo dobrosrdečnému zosmiešňovaniu, zmysel pre komickosť a vtip – to je základná definícia humoru, ktorú nájdeme v rôznych výkladových slovníkoch, v slovníkoch teórie literatúry.

Prvé náznaky humoru v slovenskej literatúre nájdeme už v časoch baroku – H. Gavlovič, neskôr u M. Kukučína, B. S. Timravy, J. Jesenského, J. Chalupku, J. Palárika, J. G. Tajovského, I. Stodolu a napokon v súčasnosti u M. Lasicu a J. Satinského a Radošinského naivného divadla.

 

Rozlišujeme niekoľko druhov humoru:

1. Cynický humor – nápadne opovrhujúci kladnými ľudskými hodnotami, ušľachtilosťou, jemnosťou.

2. Šibeničný humor – veselé, žartovné správanie sa v ťažkej situácii.

3. Irónia – jemný výsmech, vtipné vyjadrenie opakom toho, čo sa mieni.

4. Satira – posmech, výsmech.

5. Paródia – komické napodobenie charakteristických gest, reči, správania sa známej osobnosti.

6. Sarkazmus – štipľavý, uštipačný vtip, výsmech, zádrapčivosť, jedovatosť.

 

O humoristickom poňatí hovoríme vtedy, ak dielo má viac menej dobrosrdečný, láskavý, zhovievavý ráz:

J. Kalinčiak: Reštavrácia

M. Kukučín: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova

 

O komickom poňatí hovoríme vtedy, keď autor zobrazuje smiešne a zábavné javy ľudského a spoločenského života:

J. Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

J.Chalupka: Kocúrkovo

J. G. Tajovský: Ženský zákon

 

O satirickom poňatí hovoríme vtedy, keď je dielo ostrým výsmechom ľudí, spoločnosti, či doby:

J. I. Bajza: René mládenca, príhodi a skúsenosti

J. M. Hurban: Od Silvestra do troch kráľov

J. Záborský: Dva dni v Chujave

J. Jesenský: Pani Rafiková, Demokrati

I. Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra

J.B. Ivan: Mastný hrniec

D. Tatarka: Démon súhlasu

L. Mňačko: Ako chutí moc

I. Bukovčan: Pštrosí večierok

 

V literárnych dielach môžeme nájsť humor situačný a humor slovný.

Situačný humor – smejeme sa na danej situácii, ktorá je v diele vytvorená – výborne ho využíva M. Kukučín v diele Rysavá jalovica – smejeme sa na tom, ako opitý Adam Krt prechádza cez lavičku a žiada ju, aby stála, kým on prejde, ale potom nech strčí dolu suseda, ktorý ide za ním. Smiešna je aj situácia, v ktorej sa ocitne Adam Krt, keď v cintoríne zbadá „mátohu“ a zľakne sa jej (pes s nádobou na hlave).

 

Slovný humor – smiešne sú slová, ktoré hovoria postavy – v diele M. Kukučína Rysavá jalovica sa smejeme na prekáraní sa susedov, na vykrikovanie cez plot,...

 

 

Hugolín Gavlovič - Valašská škola mravúv stodola:

  • Rozsiahla básnická skladba.

  • Didakticko-reflexívna poézia – chcel ňou poslúžiť ľudu namiesto priameho kázania (bol vážne chorý).

  • „Valaská škola“ – životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši.

  • „Mravúv stodola“ – mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých životných otázkach, problémoch.

  • Dielo má päťdielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ – sú to výjavy zo Starého zákona s tematikou  pastierskeho života.

  • Po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní (konceptov) – „mravných naučení“.

  • Za dvadsiatou prvou časťou je „Prídavek“ – 59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty a dvojdielny epilóg (o smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje valach.

  • Konečné číslo konceptov je 1298.

  • Básne sú písané bohemizovanou češtinou – severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami.

  • Okruh tém je veľmi rozmanitý – rodina, priateľstvo, práca, medziľudské vzťahy, vlasť, vrchnosť, vojna, konflikty, problémy, opilstvo, povery, bohatstvo, chudoba,...

 

Jednako se všetci roďa, nejednako k smrti choďa – o pominuteľnosti života

Syn zlý vyroste, jak maznavo roste – o výchove detí

Páni a žebráci není sú jednací – o nerovnosti medzi ľuďmi

Pretrhovať reči, žádnému nesvedčí – o neslušnom správaní

Povinnosť otce a matky ku díteťu – o rodičovských povinnostiach

Chudoba bedlivá z kumštu chce byt živá – o chytrosti chudobných

V svetskej márnosti, mnoho trpkosti – o svetskej márnosti

Babka k babce, budú kapce – o šetrnosti

Pracovitý buď i ty – o práci

Velmi je hlúpý, kto vlast svú tupí – o odrodilstve

Peníze všecko múžú – o všemocnosti peňazí

Starých ludí šanuj – o úcte k starobe

Vlasť moja, každému milá – o vlastenectve,...

 

Všetky básne v uvedenej skladbe majú rovnakú kompozíciu – tzv. trojčlennú:

  1. Prológ – úvod básne – obsahuje hlavnú myšlienku básne a tvorí s básňou neoddeliteľnú súčasť.

  2. Jadro – nadväzuje na prológ, rozvíja hlavnú myšlienku.

  3. Epilóg – záverečné dvojveršie – je v ňom ukrytá kritická duchaplná pointa.

 

Ukážka 1:

Hle človek opilý – žádnemu nemilý

 Jestli se chceš,jako svedčí,opilstva varovat,

tak sobe daj opilého človeka malovat:

Nech bude neočesaný a sliny po brade,

neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.

Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,

vždycky letíc dolu nosem,čo s nohú pokročí.

V hlave víno,v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,

tento nápis daj pod neho: Hle človek opilý

Tento človek není človek, neb rozum utratil,

když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.  

A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,

a i svine tam líhajú z obyčeje svého.  

 

Ukážka 2: 

Kde gazdina korhelkyna, tam je prázdná kuchyna

Šla gazdina do jarmeku kupovat vretená,

stavila se trochu v krčme smadem prinútená.

Když se s kterúsi kmotričkú trochu podnapila,

potem v rinku místo vretén hrncúv nakúpila.

Jide do domu s hrncami, úzká je jej cesta,

tmu má v očoch, potýká se, statečná nevesta.

Vstupujúc do jizby na prah s nohú zavadila,

spadla prez prah dolu nosem a hrnce pobila.

Muž nevedel, čo se robí, začíná ju kriesit,

ona hrnce oplakává a prahu chce hrešit.

„Čo je, že se mi nemúžú žádné hrnce zdarit?

Naposledy, čo mi po nich, nemám čo v nich varit!“

 

 

Jozef Ignác Bajza - slovenská klasicistická literatúra

René mláďenca príhodi a skusenosťi

  • Dvojzväzkový román – osvietenecký  didaktický román s dobrodružnými prvkami.

  • Napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý autor sám navrhol (J. I. Bajza sa ako prvý pokúsil uzákoniť spisovný jazyk).

  • Má formu denníka a listu a dve dejové línie.

  • Hlavným hrdinom je René, syn benátskeho kupca – prototyp osvietenca, ktorý túži spoznávať svet a jeho rozmanitosť (meno René v preklade znamená Znovuzrodený).

 

1. časť – René putuje z Benátok do Tripolisu. Chce nájsť svoju stratenú sestru Fatimu, ktorú kedysi dávno uniesli piráti. Na ceste ho sprevádza učiteľ van Stiphout. Počas hľadania prežívajú rôzne dobrodružstvá – stroskotajú na mori, dostanú sa do otroctva, René sa zamiluje do Hadixy, dcéry sultána. René napokon nájde svoju sestru i mamu. Táto časť diela má podobu dobrodružného román z exotického prostredia orientálneho islamu.

 

2. časť – hlavné postavy sa počas putovania dostávajú na Slovensko. Táto časť románu nemá pevnú dejovú líniu, tvoria ju jednotlivé epizódy z ciest Reného a van Stiphouta po Slovensku. Autor si všíma rôzne negatíva, ktoré v danej dobe existovali na Slovensku – kritizuje kláštory, cirkevný neporiadok, život kveštárov (žobravých mníchov), farárov, šľachty,... Snahou autora je podporiť reformy Jozefa II.

V roku 1785 cirkev dala pozastaviť tlač druhej časti románu. Zachovali sa len dva nedotlačené exempláre. Na vtedajšiu dobu išlo o najodvážnejšiu kritiku súdobých pomerov na Slovensku.

 

 

Ján Chalupka – KOCÚRKOVO alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Ján Chalupka je predstaviteľom slovenskej klasicistickej literatúry.

Hru napísal v roku 1830. Je to satirická fraška v troch dejstvách.

 

Hlavné postavy:

Tesnošil Jánoš – čižmár
Madlena – jeho manželka
Anička – jeho dcéra
Janík – jeho syn, študent
Sloboda – pozvaný za učiteľa
pán z Chudobíc – dozorca cirkvi

Dej divadelnej hry sa dohráva v prostredí slovenského malomesta – Kocúrkova.

 

Krátky obsah:

1. dejstvo: V Kocúrkove sa schádza konvent – idú voliť nového učiteľa. Tesnošil sa ho tiež účastní, podporuje voľbu susedovho syna, ktorý sa má oženiť s Aničkou. Madlena a suseda sa zhovárajú o konvente (tvária sa ako priateľky, ale v súkromí na seba navzájom kujú pikle), čakajú netrpezlivo na výsledok. Príde kostolník, ale nechce povedať, koho zvolili, iba naznačuje, že väčšina je naklonená istému „repkárovi“. Tesnošil sa vracia, ale nenesie
dobré správy – nezvolili Martina, ale akéhosi Turčana Slobodu. Madlena chce Aničku vydať za Slobodu.

2. dejstvo: Kdesi v lese vedie Sloboda monológ. Prichádzajú za ním Vojtech, Škrivánok a Janík. Radi by jedli, nuž založia oheň a každý dá, čo má. V lese hvízdne, prichádzajú zbojníci. Keď však zistia, že nie je čo ukradnúť, podelia sa so študentmi o jedlo. Všetci jedia, pijú, spievajú. Ráno zbojníci odchádzajú. Keď sa chlapci prebudia, zistia, že im zmizli husle. Myslia si, že im ich ukradli zbojníci, no po chvíľke ich nájdu. Janík sa budí priviazaný – darček na rozlúčku od zbojníkov. Študenti si pozbierajú veci a spievajúc odchádzajú.

3. dejstvo: Anička sa krášli, aby sa páčila novému učiteľovi. Tesnošil sa hnevá na Janíka, že je taký otrhaný, Madlena sa ho zastáva. Anička s Madlenou už čakajú učiteľa, no dočkajú sa len sklenára (Vojtech), drotára (Škrivánok) a miškára (Vojtech). Sloboda navštívi pána z Chudobíc. Ten po ňom chce, aby vyučoval deti po maďarsky. Sloboda to odmieta. Nechce sa ani oženiť s Aničkou, lebo ľúbi Ľudmilu. Tej i vyzná lásku a požiada ju o ruku. Ona privolí. Všetci v Kocúrkove sú rozhorčení, neprajú Slobodovi v manželstve, pripravujú plány, ako samu pomstia.

 

 

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch:

Postavy:

Hlavné postavy:

Elisa Hrabovská – grófka,
Miluša – grófkina spoločnica,
Ľudovít Kostrovický – grófkin snúbenec, barón,
Rohon – barónov priateľ,zememerač,
Capková – grófkina komorná

 

Charakteristika hlavných postáv:

Elisa Hrabovská – krásavica, milá k služobníctvu, pod vplyvom Miluše sa hlási k slovenskému pôvodu Miluša – vzdelaná, bystrá vlastenka, pozná cudzie jazyky
Ľudovít Kostrovický – hlási sa k maďarskému národu hoci je pôvodom Slovák
Rohon – tiež pôvodom Slovák, ale štúdiom pomaďarčený
Capková – nafúkaná, povýšenecká nesympatická slúžka

 

Krátky obsah:

Dej sa začína návštevou Oriešku, ktorý prišiel navštíviť svoju dcéru Milušu v grófkinom kaštieli. Orieška prišiel poďakovať grófke za to, že darovala peniaze na opravu dedinskej školy. Po čase prichádza grófkin úradník a oznamuje, že prichádzajú ženci a žnice. Tí poprosia grófku o schválenie obžinkov na jej panstve. Ona im ich schváli, ale nastáva problém, ktoré dievča bude ovenčené korunou z obilia.

Grófka: „Ale najväčšiu starosť mám o pannu, ktorá má byť ovenčená; oná má byť takrečeno kráľovná celého toho plesu, a následovne musela by byť tá najporiadnejšia, najkrajších mravov a dobrá speváčka. Čo myslíte, pán učiteľ? Vy najlepšie poznáte tie dedinské panny, lebo sa od vás katechizmus učili.“

Nakoniec sa dohodnú na Miluši. Orieškovi dá grófka za úlohu zostaviť tie najkrajšie piesne na obžinky. V tom prichádza sluha s listom pre grófku od baróna Kostrovického. Píše sa v ňom, že príde Ľudovít, syn baróna a jeho priateľ zo školy – Ing. Rohon. Grófka ho nevidela od malička, preto sa na neho teší. A tak grófka odloží obžinky na počesť jeho príchodu. Chce, aby boli veľkolepé, aby zažil niečo, čo ešte nikdy predtým nezažil. Grófka chce vyskúšať svojho ženícha, a preto požiada Milušu, aby si vymenili úlohy a aby Miluša hrala grófku a grófka obyčajné dedinské dievča. Miluša najprv nechce, pretože si myslí, že ich plán hneď odhalia, ale napokon povolí. Preto požiada Pištu a Capkovú, aby návšteve nič neprezradili a aby hrali Milušiných poddaných. Obaja jej to napokon sľúbia. Pišta zrazu uzrie koč a v ňom očakávanú návštevu - Ľudovíta a Rohona. Grófka pošle Milušu, aby si išla obliecť jej šaty. Medzitým sa Ľudovít a Rohon tiež dohodnú na zámene osobností. Rohon spočiatku nechce súhlasiť, ale keď mu Ľudovít povie, že grófka nič nezbadá, pretože sa nevideli od mlada, povolí. Dohodnú sa aj s Pištom, aby nič nepovedal, on im však chce povedať o grófkinom pláne, ale oni ho nenechajú to dopovedať. Neskôr sa grófka Eržika, Miluša, Ľudovít a Rohon zoznamujú. Ľudovít upozorňuje Milušu, že pán Lájoš, veľký Maďar, bude pri slovenskej konverzácii ako ryba na suchu. Miluša im však povie, že sa musí len smiať, pretože tu na Slovensku len slovenská reč sa dobre počúva. Povie mu tiež priamo, že on - rodený Slovák - sa za šesť rokov len maďarčiny napchával. Keď odíde Miluša, Ľudovít sa rozpráva s Rohonom. Ľudovít vraví, že sa mu grófka nepáči a chce ísť domov, a preto povie Pištovi, aby zapriahol koč. Rohonovi sa ale správanie grófky páčilo.

Ľudovít: „Mňa ale za celý si ani len nevšimla – bol som jej celkom indiferentný – a ja by som si ju mal brať za ženu? Ani za tan celý svet!“

Neskôr príde skutočná grófka preoblečená za žnicu s kosákom v ruke. Ľudovítovi sa veľmi zapáči. Chce si ju pozrieť a dotknúť sa jej, ale ona sa mu iba vyhráža kosákom.

Ľudovít: „Nu,nu, ty krásna Slovenka, veď ho nikto nechce potrieť, iba toto tvoje červené líčko.“
Grófka: „Preč, preč odo mňa, na päť krokov! Vidíte ten kosák?“

Pišta príde a povie, že koč je už zapriahnutý. Ľudovít, ktorého očarila krása mladej devy, už nechce odísť. Medzitým sa rozprávajú Miluša a grófka. Grófke sa nepáči správanie mladého grófa. Neskôr sa stretnú Rohon a Miluša a Rohon jej už ďalej nemôže klamať, chce jej povedať o ich klamstve. Miluša ho však predbehne a povie mu o ich klamstve. Chce, aby sa ešte pokúsil zapôsobiť na grófku, ale on jej povie, že on len ju miluje. V tom príde grófka. Rohon požiada grófku o ruku Miluše. Až teraz obe pochopia, že Rohon a Ľudovít nie sú tí, za ktorých sa vydávali. Barónka potom povie Rohonovi, že nedbá a Milušina ruka je jeho, ale nech ešte nič nepovie Ľudovítovi, nech ešte hrajú toto divadlo.

Medzitým Ľudovít zúfalo behá po dedine v snahe nájsť to dievča, ktoré sa mu tak zapáčilo. Zrazu prichádzajú ženci a žnice a na čele grófka s obilnou korunou na hlave. Grófka pozve Ľudovíta k stolu. Ľudovít ju zavolá a povie jej, že je rád, že ju vidí a že ju celý deň hľadal. Spýta sa jej, či vie písať, že on ju zoberie so sebou a dá jej vzdelanosť.

Grófka: „No, to! Čo si myslíte o Slovenkách, že nás za také sprosté držíte? My máme výborného pána rechtora; on nás len vie učiť z toho šlabikára! Ale len zo slovenského, prosím pekne, a z modliacej knižky; lebo povedal, že je to dosť pre chudobné dievča.“

On jej povie, že len ju miluje. Vtom prídu Rohon a Miluša. Ľudovít Miluši povie, že on je gróf Kostrovický a že ona – grófka - sa zahadzuje len s obyčajným zememeračom. Miluša mu odpovie, že pekné divadlo tu hral, zoberie Eržiku a odídu. Neskôr príde Orieška a požiada ho o ruku jeho dcéry v presvedčení, že Miluša je tou krásnou dievčinou, ktorá sa mu tak páči. Avšak príde i Rohon a on tiež požiada Orieška o ruku jeho dcéry. Medzitým príde gróf Kostrovický a dozvedá sa od Capkovej, že jeho syn Ľudovít si nechce zobrať grófku, ale len obyčajné dievča tunajšieho učiteľa. Neskôr sa stretne s Ľudovítom a chce mu to vymazať z hlavy. Lenže Ľudovít sa tej krásnej dievčiny nechce vzdať. Medzitým príde Capková s Rohonom a vraví barónovi Kostrovickému, že mu priviedla jeho syna. On jej však povie, že Rohon nie je jeho syn. V tomto zmätku príde Orieška s Milušou a všetko sa vysvetlí. Všetci sa bavia na tomto klamstve. Neskôr príde grófka a Ľudovít jej povie, že už o celom ich klamstve vie. Teraz už aj barón Kostrovický im požehná a ženci a žnice začnú spievať.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Vysvetlite pojem humor a uveďte jeho druhy.

2. Aký význam má humor v literárnom diel?

3. Vysvetlite rozdiel medzi slovným a situačným humorom.

4. Urobte analýzu jedného literárneho diela, v ktorom je uplatnený prvok humoru.

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

sk.wikipedia.org/wiki/Hugolin_Gavlovič

http://www.sosrs.edu.sk/sjl/Humor,%20komika%20a%20satira%20v%20dielach%20sloven

skej%20a%20svetovej%20literatury.PDF