Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

2. svetová vojna – 1939 – 1945

  • Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

  • Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

  • Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

  • Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

  • Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

  • Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

  • V jej priebehu došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) - holokaust.

 

Medzi najväčšie konferencie druhej svetovej vojny patrili:

TEHERÁNSKA KONFERENCIA

KONFERENCIA V QUEBECU

MOSKOVSKÁ KONFERENCIA

JALTSKÁ KONFERENCIA

POSTUPIMSKÁ KONFERENCIA

 

 

JALTSKÁ KONFERENCIA:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jaltsk%C3%A1_konferencia

  • Stretnutie predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva (Roosevelta, Churchilla a Stalina).

  • Konalo sa medzi 4. a 11. februárom 1945.

  • Stretnutie malo krycí názov Argonaut .

  • Rokovalo sa predovšetkým o vzťahu Spojencov k Nemecku a Francúzsku.

  • Znova sa prerokovávala poľská otázka a vznik OSN.

  • Stretnutie sa konalo v bývalom cisárskom paláci v Jalte na polostrove Krym.

  • Už výber samotného miesta, kde sa Veľká trojka stretla, bol v znamení ústupkov, ktoré prevládali v americko-anglickom vzťahu voči ZSSR.

  • Stalin tak pod zámienkou, že nesmie stratiť kontakt s vojenskými operáciami, mal celý priebeh stretnutia pod kontrolou (vrátane odposluchov britskej a americkej delegácie).

  • Počas konferencie bola podpísaná takzvaná Deklarácia o slobodnej Európe, v ktorej sa USA, ZSSR a Spojené kráľovstvo zaviazali, že nechajú na oslobodených európskych územiach prebehnúť demokratické voľby.

  • Zároveň sa mocnosti zaviazali pomáhať národom oslobodeným od nacistov riešiť demokraticky ich politické a hospodárske problémy.

  • Rozhodlo sa o založení celosvetovej Organizácia spojených národov.

  • Už v Jalte sa diskutovalo o štruktúre navrhovanej organizácie a dohodlo sa na existencii Bezpečnostnej rady OSN.

  • Dohodla sa demilitarizácia a odzbrojenie Nemecka. Krajina mala byť, na rozdiel od pôvodného spojeneckého plánu, ktorý počítal s jej rozdelením na niekoľko samostatných štátov, rozdelená do štyroch zón, ktoré by boli spravované Spojenými štátmi, ZSSR a Spojeným kráľovstvom.

  • Posledná zóna bola na britský nátlak vymedzená Francúzsku, ktoré tým získalo aj miesto v Kontrolnej komisii.

  • Východná časť Nemecka mala pripadnúť Poľsku a Sovietskemu zväzu. Obyvateľstvo nemeckej národnosti (cca. 15 miliónov) malo byť z týchto území odsunuté na západ.

  • Štátnici sa ďalej zhodli na reparáciách, ktoré malo Nemecko platiť ako náhradu za straty spôsobené vojnou.

  • Časť reparácií mala byť uhradená formou tovaru (tiež strojov, lodí, akcií v nemeckých spoločnostiach).

  • USA a ZSSR sa zhodli na celkovej sume 22 miliárd dolárov, z čoho malo 50% pripadnúť Sovietom.

  • Briti boli presvedčení, že konečnú sumu bude možno stanoviť až po ukončení vojnových operácií, preto mal byť sovietsko-americký návrh predložený Reparačnej komisii.

  • Naopak nedošlo k zhode o vojnových zločinoch a riešenie tohto problému bolo odložené.

  • V Poľsku mala vzniknúť demokratická dočasná vláda, v ktorej by mal zastúpenie aj nekomunistický odboj a zástupcovia londýnskej exilovej vlády.

  • Toto rozhodnutie bolo porážkou Britov a Američanov, pretože prakticky znamenalo len doplnenie bábkovej ľublinskej vlády, riadenej z Kremľa. Pôvodnú požiadavku na odvolanie tejto vlády sa u Stalina nepodarilo presadiť.

  • V Juhoslávii bola podporená dohoda medzi Titom a Šubašićom, ktorá prakticky zlúčila komunistickú a exilovú vládu.

  • Sovieti súhlasili vyhlásiť vojnu Japonsku najneskôr do troch mesiacov. Mali za to získať Sachalin a ostrovy k nemu priľahlé, Kurilské ostrovy, ďalej nájom prístavu Port Arthur, výsadné práva v prístave Dairen a mimoriadne práva na užívanie Východočínskej a Juhomandžutskej železnice.

  • Rozhodnutie o taliansko-juhoslovanskej a taliansko-rakúskej hranici bolo odložené rovnako ako rozhodnutie ohľadom juhoslovansko-bulharských vzťahov, Rumunska, Iránu a montreuxskej konvencii.

  • Časť dohôd bola tajná, napríklad so samostatným zastúpením Ukrajiny a Bieloruska v OSN sa verejnosť zoznámila až na konci vojny.

  • Dohoda troch veľmocí o otázkach Ďalekého východu bola zverejnená až v roku 1946.

  • Závery prijaté na Jaltskej konferencii boli po roku 1945 prijímané rozpačito alebo otvorene kritizované. Roosevelt bol obvinený z odpísania východnej a strednej Európy v prospech komunistického ZSSR.

  • V tejto súvislosti sa predovšetkým zmieňuje Rooseveltove a Churchillove odmietnutie žiadosti poľskej emigračnej vlády o povojnovú medzinárodnú kontrolu poľského územia.

  • Navyše žiadni predstavitelia iných štátov, o ktorých sa rokovalo, neboli do Jalty pozvaní, a tak boli vylúčení z rozhodovania o osudoch vlastného štátu či národa.

  • Je silne nepravdepodobné, že obaja štátnici verili, že Sovieti splnia na konferencii dohodnuté závery ohľadom Slobodnej Európy.

  • Vo vzťahu k budúcnosti Nemecka dopadla jaltská konferencia značne nerozhodne, vzhľadom na to, že vo svojich sektoroch mal každý zo spojencov v podstate voľnú ruku.

 

 

POSTUPIMSKÁ KONFERENCIA:

  • Konferencia, ktorá sa konala v nemeckom meste Postupim (neďaleko Berlína).

  • Konala sa od 1. júla do 2. augusta1945.

  • Zúčastnila sa jej takzvaná „Veľká trojka“: Josif V. Stalin za ZSSR, Harry Truman za Spojené štáty a Winston Churchill za Spojené kráľovstvo (v priebehu konferencie však bol po prehraných domácich voľbách nahradený Clementom Attleem).

  • Predmetom konferencie bola povojnová správa Nemecka, ktoré pred deviatimi týždňami kapitulovalo, usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy.

  • Mala kódové meno Terminal.

 

Hlavným výsledkom konferencie bola tzv. Postupimská dohoda, v ktorej boli stanovené nasledujúce závery:

  • Všetky nemecké anexie po roku 1937 budú vrátené späť, Rakúsko bude oddelené od Nemecka.

  • Pre spojeneckú okupáciu Nemecka boli stanovené hlavné ciele: demilitarizácia (odzbrojenie nemeckej armády), denacifikácia (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia.

  • Rozdelenie Nemecka a Rakúska na 4 okupačné zóny (britskú, americkú, francúzsku a sovietsku). Na čele týchto zón stála Spojenecká kontrolná rada, ktorá sa skladala z vrchných veliteľov okupačných vojsk a sídlila v Berlíne.

  • Niektorým štátom boli stanovené nové štátne hranice, Česko-Slovensko stratilo Zakarpatskú Ukrajinu; uznané boli západné hranice Poľska na riekach Nise a Odre (tento problém však definitívne vyriešila až vzájomná zmluva Nemecka a Poľska z roku 1990).

  • Bola schválená požiadavka na odsun Nemcov zostávajúcich mimo nemecké hranice.

  • Okupačným mocnostiam bola priznaná možnosť čerpať vojnové reparácie z vlastných okupačných zón.

 

Postupimská deklarácia:

Na konferencii bola prijatá tzv. Postupimská deklarácia, ktorá vyzývala Japonsko ku kapitulácii. Deklaráciu podpísali 26. júla 1945 americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca Čankajšek (ZSSR v tej dobe nebol s Japonskom vo vojnovom stave). V deklarácii sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte druhú svetovú vojnu ako udalosť 20.storočia.

2. Vymenujte najdôležitejšie konferencie obdobia druhej svetovej vojny.

3. Porovnajte jednotlivé konferencie.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

 

 

 

Zdroje obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jaltsk%C3%A1_konferencia