MARTIN KUKUČÍN:

  • Vlastným menom Matej Bencúr.

  • Narodil sa v Jasenovej, v rodine oravského sedliaka.

  • Detstvo prežil na dedine, čo neskôr ovplyvnilo aj jeho literárnu tvorbu.

  • Dôkladne poznal myslenie a vzťahy jednoduchých ľudí žijúcich na dedine.

  • Vo svojej literárnej tvorbe sa venoval najmä obrazu slovenskej dediny a životu zemanov.

 

 

Keď báčik z Chochoľova umrie

  • Humoristická poviedka.

  • Zobrazuje zemianstvo v morálnom i sociálnom úpadku.

  • Jej príbeh je založený na konfrontácii sveta upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa sveta obchodu.


Hlavné postavy:

Aduš Domanický – predstaviteľ zemianskej vrstvy - zeman zanedbávajúci svoj majetok, žijúci v úpadku.

Na postave Aduša Domanického autor poukázal na úpadok zemianstva na Slovensku v 19. storočí.


Charakteristika Aduša Domanického:

  • Schudobnený zeman.

  • Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však už dávno premrhal celý svoj majetok.

  • Má vždy prázdne vrecká, ale veľa rečí, rád sa chvastá, čo všetko má, pritom žije z podvodov a pôžičiek.

  • Je ľahkovážny, jeho gazdovstvo sa rozpadáva.

  • Aduš namiesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „keď báčik z Chochoľova umrie“.

  • O Adušovi sa nedá hovoriť ako o zápornej postave. Je to postava, ktorá je potrebná na zvýraznenie kontrastu. Každý človek bez rozdielu má svoje klady a zápory, autor si však vyberá len to, čo potrebuje. U Aduša sú to jeho záporné vlastnosti, ale aby nevyzeral ako úplný podvodník a klamár, autor vkladá do poviedky pasáž, v ktorej si Aduš uvedomuje svoju prázdnotu:

  • A pán Aduš zažil v ňom viac, než za celý svoj doterajší život. Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz — zhrozil sa.

  • Bolo mu teraz úplne jasno, že nemožno takto ďalej žiť…


Ondrej Tráva – obchodník, pôvodne sedliak z Kamenian.

  • Gazdovstvo prenechal svojmu synovi a začal obchodovať.

  • Pozná sa s mnohými ľuďmi, ku každému sa hlási.

  • Na obchody nepristupuje hneď, má cit pre jednanie a akúsi „obchodnú hru“. Vie zjednávať, väčšinou dobre nakúpi.

  • Na jarmoku sa stretne s Adušom a od neho kúpi jačmeň. Vtedy ešte netušil, že žiaden jačmeň neexistuje.

  • Často a rád myslí na svoje peniaze, ktoré obchodovaním zarobil, predstavuje si, že ich bude stále viac a viac. Je obchodníkom telom i dušou.

  • Ondrej predstavuje nový typ dedinčana. Autor ho predstavuje ako človeka podnikavého, mysliaceho vždy na zisk.


Charakteristika Ondreja:

  • Bývalý gazda v Kameňanoch, ponechal gazdovstvo svojmu synovi a dal sa na kupectvo.

  • Schopný obchodník, ktorý ľahko nadväzuje kontakty a ľudia ho majú radi.

  • Raz sa však nechal oklamať pánom Adušom, ktorý mu ponúkne 100 mier jačmeňa, ktorých ani nemá.


Postoj M. Kukučína k zemanom:

Autor v poviedke teda vyjadril svoje názory na upadajúce zemianstvo. K zemianstvu mal odmietavý postoj, na rozdiel od S. H. Vajanského bol presvedčený, že zemianstvo už dohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdené na zánik, nie je už schopné stať sa vedúcou silou národa. Ale veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca. Jeho postoj k zemanom sa líšil aj od postoja P. O. Hviezdoslava, ktorý bol presvedčený, že premena zemanov sa dá dosiahnuť ich spojením s obyčajným slovenským ľudom.


Ďalšie postavy poviedky:

Juráň a Katrena:

  • Dobrí gazdovia, ktorí prichýlili Ondreja Trávu.

Adam a Eva:

  • Sluhovia Aduša Domanického.

  • Adam poradí Ondrejovi, aby si vypýtal od Aduša jasene namiesto peňazí, ktoré mu Aduš dlhoval.

Báčik z Chochoľova:

  • Adušov báčik - strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný.


Krátky príbeh:

Aduš Domanický (doma nič) z Domaníc je schudobnený zeman. Je ženatý, jeho mladá žena Žofka Potocká išla za neho z lásky. Prišla ale do spustnutého obydlia. Aduš na pohľad pôsobí ako zámožný človek, rozkazovačný, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožuchoch a kožušinách, ale nič si nevyberie, pretože nemá peniaze. V krčme sa vychvaľuje, ospevuje svoje kone, psa, vychvaľuje sa svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, čo mu za života pomáha a po ktorom bude raz dediť.

V krčme stretne Ondreja Trávu – obchodníka, ktorému predá neexistujúci jačmeň. Vezme od neho preddavok. Keď ho Ondrej Tráva navštívi, aby si prevzal svoj tovar, zistí, že Aduš nič nemá. Všade vidí len neporiadok, biedu, špinu a zistí, že ho Aduš oklamal. Poslúchol radu Adušovho sluhu Adama a od Aduša žiadal miesto zálohy stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov. Aduš si až vtedy uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale i mŕtvych. Dohodol sa preto s Trávom, že do týždňa mu preddavok vráti. Hoci tomu nikto nechcel veriť, Aduš svoj sľub splnil.

Po čase báčik z Chochoľova umrel, ale Adušovi nezanechal žiadne dedičstvo. A z úst Aduša odvtedy nikto nepočul vetu: „Keď báčik z Chochoľova umrie...“


Krátke ukážky:

Úvod poviedky:

Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch, zavesil gazdovanie na klinec a oddal sa na špekuláciu. Gazdovstvo viedol jeho syn, a on zaoberal sa kupectvom. Čím vlastne kupčil, ťažko menovite povedať. Ako mešťan mení podľa sezóny a módy obleky, tak Ondrej Tráva mení podľa okolností články svojho obchodu. Niet azda plodiny ani výrobku, ktoré by nebol za čas svojho pôsobenia dovážal na trh. A čo je zvláštne a svedčí o jeho nadaní: vždy vedel, kedy treba tento článok opustiť a tamten miesto neho pochytiť, aby z toho povstal úžitok a nie škoda.

Príchod Ondreja k Adušovi domov:

Ondrej bol uradovaný, že konečne už vyjdú na dvor, k jačmeňu. V pitvore hodil okom do kuchyne — tesno, tma. Eva stála pri ohnisku, okolo nej sliepky i s kohútom. Snáď im bolo zima a vtiahli sa do stavania.

„To je kuchyňa; do času ujde,“ začal mu vysvetľovať pán Aduš, odvádzajúc ho na dvor. „Tento domček je iba môj majer; ja som vlastne u môjho paholka v kvartieli. Inakšie sa bude tamto bývať — ukázal na rumy — keď nový kaštieľ dostavím. Štyri izby — tam sa môže dať poriadnejší richtúnok, ako v takejto jednej kutici. Kuchyňa s ohniskom a kotlíkom, keď sa bude prať v dome, pivnica pod celým domom: jeden oddiel na víno, druhý na švábku a zeleniny. Lebo víno pri švábke nerado sa drží, naberie do seba toho ducha takého a razí veľmi za okovitkou. Ej, to bude podarený dom, keď ma v ňom navštívite…“

„A kedy to bude?“ pýtal sa Ondrej.

„Keď ho dostavím.“

„O koľko rokov? Neviem, či to dožijem?“

„Ej, bolo by zle! Materiál mám už hotový, tamto pod stráňou je zem hlinačka — z nej dám napáliť tehiel. Dreva mám dosť — načože mi je hora! Mám kontrakt i s murármi — hockedy sú hotoví. Ale nemám ešte groše, viete, také zbytočné. Ale i tie budú, keď báčika Pán Boh k sebe povolá…“

Aduš si uvedomuje, že ďalej takto nemôže žiť:

A pán Aduš zažil v ňom viac, než za celý svoj doterajší život. Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz — zhrozil sa. Bolo mu teraz úplne jasno, že nemožno takto ďalej žiť…

Spamätal sa a pristúpil k Ondrejovi. „Ondrej, počkajte mi jeden týždeň — dnes nemám. O týždeň vám statočne vrátim, čo som dlžen. Jačmeňa, ani ovsa nepredal som ani zrnko — všetko, čo mám, videli ste v humne. Vidíte, oklamal som vás, peniaze pomíňal…“ Chytil Ondreja za ruku a vrelo mu ju tisol.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte postavenie M. Kukučína v slovenskej literatúre.
2. Porovnajte život a správanie sa Aduša a Ondreja.
3. Vysvetlite postoj M. Kukučína k zemanom.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1.1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4