Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

Ekonómia a ekonomika sú pojmy, s ktorými sa stretávame v každodennom živote – v novinách, televízii, či v rozhovore s priateľmi. Stáva sa, že sa tieto pojmy často používajú ako synonymá, čo je chyba, lebo ich význam je odlišný.

 

Začiatky ekonomického myslenia siahajú do ďalekej histórie. Toto myslenie a konanie neraz postrádalo širšiu a hlbšiu uvedomelosť, nezakladalo sa na poznaní zložitejších súvislostí. Mnohé ekonomické stránky ľudskej existencie sa vtedy vysvetľovali zjednodušene, čo vyplývalo zo stupňa poznania sveta, v ktorom ľudia žili.

 

Ekonomickými otázkami sa ľudia zaoberali od obdobia, keď im na uspokojovanie potrieb už nestačili len voľné statky v prírode a začali vyrábať. Okrem voľných statkov /voda, vzduch/ sa čoraz častejšie objavujú vzácne statky, s ktorými je treba hospodáriť.

 

Náuka, ktorá sa postupne začala zaoberať otázkami hospodárenia a hospodárskej činnosti ľudí pochádza z gréckeho slova OIKONOMIA = správa domácnosti. Pojem ekonómia vznikol z dvoch slov:

  • OIKOS = dom, hospodárstvo

  • NOMOS = zákon, pravidlo.

 

 

Hoci sa ekonomickými /hospodárskymi/ otázkami ľudstvo zaoberalo od nepamäti, ekonómia ako veda vznikla oveľa neskôr. Ekonómia ako veda sa začala osamostatňovať až so vznikom a rozvojom kapitalizmu. Začiatky ekonómie ako vedy sa začínajú písať v 18. Storočí. Za zakladateľa ekonómie sa považuje škótsky filozof a ekonóm Adam Smith /1723 – 1790/. Základy ekonómie ako vedy položil vo svojom diele „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ /1776/, ktorá je často označovaná v skratke „Bohatstvo národov“. Zameriava sa v nej na skúmanie hospodárskej činnosti ľudí smerujúcej k nadobúdaniu a používaniu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby.

 

 

Funkcie ekonómie:

Pri riešení problémov ekonómia plní tri funkcie:

  1. poznávacia funkcia – ekonómia ako veda skúma a poznáva ekonomické javy, zákonitosti a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť.

  2. Pragmatická funkcia – ekonómia sa usiluje o praktické vysvetľovanie a riešenie problémov spoločnosti. Poznatky, ku ktorým ekonómia ako veda dochádza sú podkladom na konanie v spoločnosti.

  3. Metodologická funkcia – ekonómia je teoretickým a metodologickým základov pre ostatné ekonomické vedy a tvoria ju odvetvové ekonomiky /napr. ekonomika priemyslu, ekonomika poľnohospodárstva, ekonomika obchodu a pod./, priestorové ekonomiky /napr.ekonomika práce, ekonomika financií a pod./, priestorová ekonomika, dejiny ekonomických teórii a dejiny národného hospodárstva.

 

 

Existuje mnoho definícií ekonómie. V súčasnosti môžeme EKONÓMIU charakterizovať ako spoločenskú vedu, ktorá predstavuje systém poznatkov a procesov, na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych statkov a o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Skúma činnosti, ktoré sú spojené nielen s výrobou, ale aj rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb.

 

 

Členenie ekonómie:

 

Podľa toho, ako ekonómia pristupuje ku skúmaným otázkam rozlišujeme:
a/ pozitívnu ekonómiu – konštatuje fakty, objasňuje javy ekonomického života a vzťahy medzi ekonomickými subjektami. Zisťuje ako sa navzájom ovplyvňujú spotrebitelia a podniky a ako funguje celé hospodárstvo. Skúma javy také ako sú a nezaoberá sa tým, aké by mali byť.

b/ normatívna ekonómiu – zaoberá sa výsledkami ekonomickej činnosti z hľadiska toho, čo je pre človeka dobré a čo zlé. Dáva návody a odporúčania ako riešiť konkrétne problémy. Usiluje sa vytvoriť model dokonalého ekonomického systému.

 

Podľa toho, ako ekonómia skúma jednotlivé ekonomické javy a procesy ekonómiu delíme na:

  • makroekonómiu - /z gréck. makros = veľký/ - skúma ekonomiku ako celok. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, celkovou mierou nezamestnanosti, mierou inflácie a pod.

  • mikroekonómiu - /z gréck. mikros = malý/ - skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov /spotrebiteľov, domácností, podnikov/. Objasňuje ako napríklad firmy rozhodujú o tom, čo majú vyrábať, zaoberá sa stanovením cien, rozhodovaním spotrebiteľov o nákupe, vplyve cien na spotrebiteľov a pod.

 

Od ekonómie, ktorá teoreticky skúma využívanie a rozdeľovanie vzácnych zdrojov musíme odlišovať pojem EKONOMIKA, ktorá teoretické poznatky využíva prakticky.

 

Na pojem ekonomika môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

 

  1. ako činnosť – cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu statkov a služieb,

  2. ako systém – je to štruktúra hospodárstva krajiny,

  3. ako veda – vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia hospodárstva krajiny /napr. ekonomika zdravotníctva, ekonomika dopravy a pod./

 

Ekonomika sa často spája s hospodárstvom. Ekonomiku a hospodárstvo možno používať ako synonymá. Ich význam je rovnaký.

 

Ekonomikou /hospodárstvom/ rozumieme súhrn nástrojov, inštitúcií, princípov a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa uspokojujú ľudské potreby.

 

 

Kontrolné otázky:

  1. Ako by ste charakterizovali ekonómiu ako vedu?

  2. Aké sú funkcie ekonómie?

  3. Ako členíme ekonómiu?

  4. Vysvetlíte rozdiel medzi makroekonómiou a mikroekonómiou.

  5. Vysvetlíte pojem ekonomika.

 

 

Použitá literatúra:

  1. Ing. Ondrej Mokos a kol. – Ekonomika pre I.roč. študij.odboru TIS, I.vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1
  2. J. Lisý – Z.Zamečníková – Úvod do makroekonómie pre OA – SPN II.vydanie 2007, ISBN – 978-89-10-01198-8
  3. M. Jakubeková a kol. – Ekonomika pre št.odbory výrobného a nevýrob.zamerania, SPN I.vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8
  4. VET – prednášky I.časť, vydavateľstvo Elita Bratislava 1990