Vývodné močové cesty sú okrem obličkových kalichov a obličkovej panvičky (viď učivo o obličke) tvorené:
-
močovodmi
-
močovým mechúrom
-
močovou rúrou
Močovod – ureter - je párová, svalová trubica dĺžky 25 – 30 cm, pričom ľavý býva o niečo dlhší. Vnútorný priemer močovodu je 3 – 7 mm. Vystupuje z obličkovej panvičky, zostupuje po zadnej stene brušnej dutiny a ústi do močového mechúra. V jeho priebehu je niekoľko zúženín, čo môže spôsobovať zdravotné problémy, napr. sa v nich môžu tvoriť a zadržiavať močové kamene. Stenami močovodu prechádzajú peristaltické vlny, ktorých frekvencia je 1 – 5 sťahov za minútu. Teda, moč netečie cez močovody pasívne, ale je do močového mechúra vtláčaný. To má význam hlavne vtedy, ak je mechúr naplnený a musí prijať ešte nejaké množstvo moču.
Močovod má na priereze hviezdicovitý tvar. Stena močovodu je tvorená troma vrstvami (viď obr. 1). :
-
tunica adventica – vrstva tvorená riedkym väzivom. Úlohou tejto vrstvy je pripojenie močovodu k iným tkanivám v brušnej dutine a panve.
-
tunica muscularis – svalová vrstva – skladá sa z troch vrstiev hladkej svaloviny. Vonkajšia a vnútorná vrstva majú vlákna usporiadané pozdĺžne, stredná obopína močovod po obvode.
-
tunica mucosa – sliznica – je hladká vrstva, v pokoji tvorená pozdĺžne prebiehajúcimi riasami. V podslizničnom väzive je veľa elastických vlákien. Epitel je prechodný, tvorený niekoľkými vrstvami buniek.
Obr. 1: Stavba steny močovodu – prierez močovodu
Močový mechúr – vesica urinaria – je dutý svalový orgán, v ktorom sa hromadí moč. Uložený je v malej panve za lonovou sponou. Stena je tvorená elastickými väzivovými vláknami a hladkým svalstvom. Vďaka tejto stavbe je roztiahnuteľný do objemu približne 700 ml (niektorí „vydržia“ i viac, iní menej). Človek potrebu močenia pociťuje, keď množstvo moču nahromadeného v mechúri je okolo 400 ml (niektoré zdroje uvádzajú približne 150 ml).
Nahromadený moč tlačí na receptory v stene mechúra, čím vyvoláva reflexný sťah hladkého svalstva. Pre vyprázdnenie je rozhodujúce zmrštenie hladkej svaloviny mechúra a uvoľnenie vonkajšieho zvierača močovej rúry. Tento zvierač je tvorený priečne pruhovaným svalstvom, teda je ovládateľný vôľou – od približne 2 – 3 rokov života. Močenie je riadené centrami v mieche.
Obr. 2: Močový mechúr
Močová rúra – urethra – začína (vnútorným) zvieračom (svalom) na dne močového mechúra. Močová rúra u ženy je iná ako u muža, odlišujú sa anatomicky i funkčne.
U ženy – urethra femina – je dlhá 3 – 5 cm, ústi pred pošvou, zabezpečuje len odvádzanie moču. Ženské močové cesty sú náchylnejšie na infekcie ako mužské – vyplýva to hlavne z tvaru a malej dĺžky močovej rúry (i vzhľadom na umiestnenie infekcie ľahko preniknú „dovnútra“).
U mužov – urethra masculina – je močová rúra dlhá 12 – 25 cm. Prechádza cez predstojnicu a vstupuje do pohlavného údu. Vyúsťuje na vrchole žaluďa. Časť od predstojnice je zároveň pohlavnou vývodnou cestou.
Obr. 3: Močovopohlavná sústava muža
Ochorenia vylučovacej sústavy
Pod ochorenia vylučovacej sústavy zaraďujeme rôzne ochorenia obličiek a ochorenia močových ciest. Sú to napr. zápaly obličiek, polyenefritída, zápaly močových ciest, močového mechúra, zlyhanie obličiek či veľmi nepríjemné obličkové a močové kamene.
Zápaly obličiek môžu byť akútne i chronické. Akútny zvyčajne nemožno prehliadnuť – prejavuje sa výrazne – sprievodnými javmi bývajú zimnica, horúčka, triaška, bolesti v bedrovej oblasti, podbrušku a zvracanie. Niekedy môže byť moč sfarbený do červena, pálenie, rezanie pri močení, zakalený moč a pod. Chronický zápal sa môže prejavovať len slabými príznakmi, o to však môže byť nebezpečnejší. Zápal obličiek vzniká napr. po prechladnutí alebo za jeho vznik môžu baktérie, ktoré sa cez močovú rúru dostali do mechúra a postupne sa dostali až do obličiek. Príčinou zavlečenia baktérii býva zlá hygiena, kúpanie v znečistenej vode a pod.
Zápaly močových ciest – močového mechúra, močovej rúry, a močovodov – sa prejavujú častým nutkaním na močenie a pálením a rezaním pri močení. Tieto zápaly najčastejšie postihujú ženy, za čo môže kratšia močová rúra. Zápal močových ciest sa lieči najčastejšie antibiotikami.
Kamene sa môžu tvoriť a ukladať v obličkách – obličkovej panvičke či kalichoch (nefrolitiáza) alebo vo vývodných močových cestách, napr. v močovodoch – ureterolitiáza. Obličkové a močové kamene sú najčastejšie kalcium-oxalátové. Príčinou ich tvorby je zväčša odchýlka vo vylučovaní kalcia, oxalátov (šťavelanov) či napr. horčíka, ktorý kryštalizácii zabraňuje. Ľudia so sklonom k tvorbe oxalátových obličkových/močových kameňov by sa mali vyhýbať napr. potravinám s vysokým obsahom šťaveľanov (napr. i jahody), ale napr. i nadmernému príjmu vitamínu C. Nevyhnutnosťou je dbať na dostatočný pitný režim.
Okrem oxalátových sa môžu tvoriť kamene i napr. urátové alebo cystínové, prípadne „zmiešané“.
Typickým príznakom prítomnosti kameňov v močových cestách alebo v obličke je renálna (obličková) kolika. Prichádza náhle, bolesti sú kruté, lokalizované v „boku“, môžu vyžarovať do chrbta (lumbálnej oblasti). Niektoré ženy, ktoré prežili túto koliku ju popisujú, že je horšia ako pôrod. Postihnutý môže i zvracať. Ak upchatie močovodu kameňom bráni odtoku moču, môže vzniknúť tzv. hydronefróza, t.j. neprirodzené rozšírenie dutého systému obličiek, teda panvičky a kalichov, so zúžením až zničením obličky. Moč nemôže odtekať z obličky do mechúra, hromadí sa nad prekážkou (kameňom) a vracia sa smerom do obličky, čo môže skončiť až sepsou.
Najdôležitejšou vyšetrovacou metodikou pri stanovovaní ochorení v prípade ochorení obličiek a močových ciest je vyšetrenie moču. Vyšetruje sa stredný prúd ranného moču. Za normálnych okolností je moč číry, bledožltej farby – od slamovožltej po bledohnedú. Typický je mierny zápach. Zmenu zafarbenia spôsobujú cudzorodé látky – napr. lieky, cvikla, B-komplex alebo ochorenie. O prebiehajúcej infekcii svedčí napr. močovkový zápach a skalenie moču. Acetónový zápach napovie o cukrovke alebo hladovaní, plesnivý o fenilketronúrii a napr. hnilobný o prítomnosti hnilobných baktérii.
V ambulancii môžeme byť svedkami hlavne chemického vyšetrenia moču, kedy sa indikačnými papierikmi hodnotí pH moču, a prítomnosť látok – napr. cukru, bielkovín, krvi, baktérii, bilirubínu, ketónov, a pod. Prítomnosť týchto látok svedčí o rôznych ochoreniach.
Ďalej sa moč vyšetruje mikroskopicky, kedy sa pod mikroskopom zisťuje prítomnosť napr. bielych alebo červených krviniek, baktérii, kvasiniek, kryštálikov a pod.
Mikrobiologickým vyšetrením sa určuje zastúpenie a druh mikróbov v moči a ich citlivosť na antibiotiká, čo je dôležité pre správnu liečbu.
Obr. 4: Indikačné papieriky na vyšetrenie moču
Zopakujte si:
1. Vymenuj časti vývodných močových ciest.2. Čím sa odlišuje močová sústava ženy od močovej sústavy muža?
3. Čo umožňuje, že močový mechúr sa napĺňaním rozťahuje?
4. Na čo slúžia receptory v stene močového mechúra?
Použitá literatúra:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Dovodhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Dovod
http://www.mocovecesty.sk/zapal-obliciek-spoznajte-ho-kym-je-cas/
www.cls.cz/dokumenty2/postupy/t175.rtf
http://sk.medixa.org/choroby/hydronefroza
http://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Vysetrenie_mocu.pdf
vlastné poznámky
Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Mo%C4%8Dovodhttp://www.jameda.de/gesundheits-lexikon/harnblase/(upravený obrázok)
http://www.primehealthchannel.com/urethra-definition-anatomy-function-pain-and-pictures.html
http://www.zbozi.cz/vyrobek/dp-heptaphan-50-ks/