APOSTROFO / APOSTROF


Apostrof je grafický symbol, ktorý sa označuje symbolom: ‘ . Apostrofom v taliančine označujeme vypustenie, elíziu neprízvučnej samohlásky na konci slova a to pred samohláskou, ktorou začína nasledujúce slovo.


Vypustenie samohlásky nemá však pevne určené pravidlá, ale je povinné v určitých prípadoch:


  1. Pri určitých členoch „LO“ a „LA“ a v predložkách, ktoré sa s nimi spájajú.

  2. Pri neurčitom člene ženského rodu „UNA“.

  3. Pri prídavných menách „BELLO“ a „SANTO“.

  4. Pri prídavnom mene „QUELLO“.

  5. S príslovkou miesta „CI“ v spojení so slovesom „ESSERE“.

  6. Pri prídavných menách „ALCUNA“ a „NESSUNA“, ak po nich nasleduje zámeno „ALTRA“.

  7. Pri prídavnom mene „QUESTO“, ak za ním nasleduje slovo, ktoré začína na samohlásku „O“:

  8. Pri predložke „DI“, najmä ak nasledujúce slovo začína na samohlásku „I“:

  9. Apostrof používajú tiež viaceré príslovkové spojenia.


 

  1. Pri určitých členoch „LO“ a „LA“ a v predložkách, ktoré sa s nimi spájajú:

l’amico

priateľ

l’amica

priateľka

l’arancia

pomaranč

l’edicola

novinový stánok

dell’amico

o priateľovi

davanti all’edicola

pred novinovým stánkom

nell’aula

v triede



  1. Pri neurčitom člene ženského rodu „UNA“:

un’amica

priateľka

un’aula

trieda

un’arancia

pomaranč

un’onda

vlna (v mori alebo oceáne)



  1. Pri prídavných menách „BELLO“ a „SANTO“:

bell’animale

pekné zviera

bell’uomo

pekný chlap

bell’alunna

pekná žiačka

bell’affare

dobrý obchod

sant’Antonio

svätý Anton



  1. Pri prídavnom mene „QUELLO“:

quell’animale

to (tamto) zviera

quell’uomo

ten (tamten) chlap

quell’alunna

tá (tamtá) žiačka

quell’affare

ten (tamten) obchod

quell’allievo

ten (tamten) žiak



  1. S príslovkou miesta „CI“ v spojení so slovesom „ESSERE“:

c’è

je

c’era

bol / bola

c’erano

boli



  1. Pri prídavných menách „ALCUNA“ a „NESSUNA“, ak po nich nasleduje zámeno „ALTRA“:

alcun’altra

nejaká iná

nessun’altra

žiadna iná



  1. Pri prídavnom mene „QUESTO“, ak za ním nasleduje slovo, ktoré začína na samohlásku „O“:

quest’obbligo

táto povinnosť

quest’orfano

tento sirota



  1. Pri predložke „DI“, najmä ak nasledujúce slovo začína na samohlásku „I“:

fratelli d’Italia

bratia Talianska (začiatok talianskej hymny)



  1. Apostrof používajú tiež viaceré príslovkové spojenia:

senz’altro

samozrejme
Sono (non sono) d’accordo súhlasím (nesúhlasím)


 



Zopakujte si:
1. Čo je to apostrof a ako sa označuje?
2. Čo v taliančine označujeme apostrofom?
3. Uveď aspoň päť príkladov, kedy je povinné vynechať apostrof.

Použitá literatúra:
Talianska gramatika, Michal Hlušík, 2001