Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

SLOVÁCI V ZÁPADNEJ EURÓPE:

  • V západnej Európe žili a žijú Slováci vo väčších či menších spoločenstvách najmä v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, Anglicku,...

 

 

SLOVÁCI VO FRANCÚZSKU A BELGICKU:

 

  • Pred druhou svetovou vojnou žili desaťtisíce Slovákov vo Francúzsku a Belgicku, kde pracovali najmä ako baníci, poľnohospodári, priemyselní robotníci.

  • Mnohí z nich sa ale po skončení druhej svetovej vojny vrátili na Slovensko, iní sa asimilovali (prispôsobili) a do slovenského spoločenstva sa hlásia len príležitostne.

  • S Francúzskom nás ale najviac spája činnosť M. R. Štefánika, ktorý sa tu výrazne presadil ako hvezdár, diplomat a generál.

  • Práve vďaka M. R. Štefánikovi sa vo Francúzsku zrodilo Česko-Slovensko, Štefánik mal na jeho vzniku mimoriadne veľký podiel spolu s E. Benešom a T. G. Masarykom.

  • Vo Francúzsku mali Slováci veľmi dobré podmienky na školské vzdelanie, vznikli tam viaceré spolky.

  • V medzivojnovom období vo Francúzsku študovali napr. Štefan Krčméry, Koloman Sokol, Vladimír Clementis, E. Boleslav Lukáč,...

  • Po mníchovskom diktáte v jeseni 1938 Štefan Osuský, Milan Hodža a Peter Prídavok začali v Paríži pripravovať druhý zahraničný odboj. Po porážke Francúzska sa celá akcia preniesla do Londýna, kde sa na jej čelo postavil E. Beneš a odišli z nej Slováci M. Hodža a Š. Osuský.

 

 

SLOVÁCI V NEMECKU:

 

  • Pomerne veľa Slovákov v minulých obdobiach žilo a študovalo v Nemecku.

  • V Jene napr. založili Slovenskú spoločnosť.

  • Vo Wittenbergu pôsobil istý čas Ján Jessenius, v Mníchove žil a pracoval maliar Karol Brodský.

  • V 19. a 20. storočí chodili mnohí Slováci na práce do Nemecka ako baníci a robotníci.

  • Počas Slovenskej republiky v Nemecku pracovalo okolo stotisíc slovenských robotníkov.

  • Po druhej svetovej vojne do Nemecka odišlo mnoho politických utečencov. Mnohí z nich neskôr organizovali protikomunistický zahraničný odboj so sídlom v Mníchove.

  • Zo známych osobností v Nemecku žili a pôsobili. Martin Kvetko, Matúš Černák, Anton Hlinka, Samuel Beluš, Ján Mráz, Leopold Lahola,...

  • Z Nemecka vysielali významné rozhlasové stanice: Deutsche Welle, Deutschlandfunk a Slobodná Európa.

 

 

SLOVÁCI VO ŠVAJČIARSKU:

 

  • Do Švajčiarska začali Slováci odchádzať najmä z tzv. Dubčekovej vlny. Išlo o odchod v rokoch 1968 – 1969.

  • Istý čas tam pôsobil napr. Aurel Stodola, František Braxátor, ktorý napr. v Zürichu založil vydavateľstvo Poľana, ktoré vydávalo nezávislý mesačník Horizont: redakciu mal v Nemecku a prvé roky ho tlačili v rakúsku. Vychádzal 21 rokov.

  • Vo Švajčiarsku pôsobil aj operný spevák Bohuš Hanák, spisovateľka Irena Brežná, spisovateľ Dušan Šimko, historik Ladislav Lipscher atď.

  • Asi najznámejší je ale Dušan Bohunický, ktorý je autorom svetoznámej reklamy na čokoládu Milka.

 

 

SLOVÁCI V TALIANSKU:

 

  • Kontakty Slovákov s Talianskom spadajú už do obdobia Veľkej Moravy, čoho dôkazom sú napr. aj slovenské mená v Cividalskom evanjeliári.

  • Styky s Talianskom zo strany Slovákov sa vlastne nepretrhli nikdy.

  • Dnes vo významnej miere prebiehajú najmä v náboženskej oblasti, veľmi výrazné je pôsobenie kňazov vo Vatikáne, púte Slovákov do Vatikánu,...

  • S Talianskom je spojená aj politická a vojenská misia Milana Rastislava Štefánika pri organizovaní légií. Z Udine štartoval na svoj posledný let, ktorý ho mal priviesť na rodnú zem, ale skončil sa tragicky – pádom lietadla a následne smrťou M. R. Štefánika a Talianov, ktorí s ním leteli.

  • Slovenská republika hneď po svojom vzniku v roku 1939 nadviazala diplomatické styky s Talianskom a Vatikánom.

  • V Taliansku tiež pôsobilo viacero významných osobností: J. C. Hronský, František Hrušovský, Rudolf Dilong, Mikuláš Šprinc, Ján Okáľ, Karol Strmeň.

  • V Ríme sa pod vedením Karola Sidora a Jozefa Kirschbauma začal organizovať slovenský exil.

  • Počiatkom päťdesiatych rokov v Ríme vzniklo Slovenské katolícke ústredie, potom Slovenské vydavateľstvo Cyrila a Metoda a zrodila sa aj iniciatíva na založenie Slovenského ústavu i postavenie budovy Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

  • Významnú prácu pre Slovensko odviedla aj Pápežská saleziánska univerzita v Turíne a katedra slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Padove pod vedením Milana Stanislava Ďuricu.

  • V Taliansku pracovali aj napr. Štefan Nahálka, Jozef Tomko, Dominik Hrušovský, Gorazd Zvonický,...

 

 

SLOVÁCI V ANGLICKU:

 

  • Vzťahy s Anglickom sú pomerne veľmi staré, hoci najčastejšie sa v  dejinách spomínajú vzťahy z 20. storočia.

  • V Anglicku napr. pôsobil Karol Brodský – významný portrétista, študoval tu M. Rázus, V. Roy, F. Ruppeldt,...

  • Vychádzali tu aj slovenské časopisy – Vatra, Slovák, Náš život.

  • Viacerí Slováci pôsobili napr. v slovenskej redakcii londýnskeho vysielania BBC.

  • V uvedenej redakcii už za vojny pôsobil napr. V. Clementis, po vojne P. Prídavok, Ján Paulíny-Tóth, Fedor Markovič.

 

 

SLOVÁCI NA VÝCHODE:

 

  • Najintenzívnejšie styky na vo východnej Európe mali Slováci s Rusmi a Ukrajincami.

  • Začali sa rozvíjať ešte v starom Uhorsku, kedy mnoho našich činiteľov sa orientovalo práve na Rusko a hľadalo pomoc práve u spomínaných Rusov.

  • Styky sa rozvíjali jednak na politickej a diplomatickej úrovni, ale aj na najnižšej.

  • Známe boli napr. kontakty obchodníkov, drotárov, ktorí putovali po krajinách.

  • Výrobcovia výrobkov z plechu a drôtu cestovali nielen do Ruska, ale ja na Kaukaz, do Strednej Ázie, na Sibír, na Ďaleký východ.

  • Za prvej svetovej vojny padli mnohí slovenskí vojaci do zajatia, mnohí sa prihlásili do légií a bojovali v nich za vytvorenie spoločného česko-slovenského štátu.

  • Po prvej svetovej vojne sa zo Slovenska vysťahovalo na podnet organizácie Interhelpo niekoľko sto rodín s cieľom pomáhať budovať Sovietsky zväz.

  • V Sovietskom zväze pôsobili aj Slováci, ktorí sa tam dostali zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá bola po druhej svetovej vojne pripojená k Sovietskemu zväzu.

  • Niektoré obce v uvedenej oblasti boli úplne slovenské, inde žili veľmi silné slovenské menšiny.

  • Presné počty Slovákov v uvedenej oblasti ale nepoznáme.

 

 

Ďalší Slováci žili vo Švédsku, Španielsku a v Českej republike. Všade patrili a patria medzi významné osobnosti. Mimoriadne pôsobenie Slovákov sa prejavilo v USA, čomu sa budeme venovať v ďalšej časti zadania.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Vysvetlite históriu vysťahovalectva v dejinách Slovákov.

2. V ktorých krajinách pôsobili najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín, politiky a umenia.

 

 

 

Použitá literatúra:

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

FERKO, M. a kol.: Starý národ – mladý štát. 1994. 1. vyd. Litera. Bratislava. ISBN 80-967118-0-6

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8