Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Slovenský svet v zahraničí – to je národ v malom. Je možné povedať: je to druhá časť národa, ktorá žila, vyvíjala sa, pracovala v iných pomeroch a za zvláštnych okolností. Musela sa podriaďovať cudzím zákonom, učiť sa cudziu reč, prijímať a rešpektovať cudziu kultúru,...

Dejiny Slovákov v zahraničí sú neodmysliteľnou súčasťou našich dejín a neraz sú aj predvojom, pretože mnohé akcie, ktoré organizovali práve Slováci v zahraničí, našli odraz doma – na Slovensku.

Do začiatku 20. storočia sa Slováci postupne rozptýlili po celom svete. Pôsobili v USA, Argentíne, Austrálii,...

 

 

POČIATKY VYSŤAHOVALECTVA:

 

Obdobie Veľkej Moravy:

  • S prvým prípadom masového vysťahovalectva sa stretávame už na Veľkej Morave. Išlo o žiakov Konštantína a Metoda, ktorí po zákaze slovanskej liturgie boli najprv väznení a potom vyhnaní z územia Veľkej Moravy.

  • Za ich vyhnaním stál predovšetkým Wiching – nemecký sídelný biskup v Nitre, ktorý po nástupe pápeža Štefana V. začal u neho intrigovať a následne dosiahol zrušenie slovanskej liturgie na Veľkej Morave.

  • Z nášho územia odišlo slovenské duchovenstvo, odchované arcibiskupom Metodom.

  • Odišlo vtedy asi dvesto žiakov.

 

Obdobie 13. – 15. storočie:

  • Je to obdobie tatárskeho vpádu.

  • V porovnaní s obdobím Veľkej Moravy išlo o výrazne väčšie odchody do zahraničia – deportácie.

  • Deportácie pokračovali aj počas husitských vojenských výprav v 15. storočí a najmä za tureckej okupácie Dolného Uhorska v 16. a 17. storočí.

  • Počas tureckých bojov bolo do Turecka zo Slovenska odvlečených veľké množstvo mužov a žien – ich presné počty sa už nedajú zistiť.

 

Obdobie reformácie a protireformácie:

 

  • Boje medzi katolíkmi a nekatolíkmi priniesli množstvo obetí medzi Slovákmi. Išlo najmä o protestantských duchovných, medzi ktorými boli viacerí učenci a literáti.

  • Mnohí prenasledovaní učenci sa zachraňovali odchodom do exilu v Čechách, Nemecku a Poľsku.

  • Spomedzi známych osobností, ktoré postihlo prenasledovanie, treba spomenúť mená: Juraj Láni , Tobiáš Masník, Ján Simonides, Matej Bahil, Ján Milochovský.

Veľmi známe meno je aj meno – JÁN JESENIUS – potomok protestantskej rodiny, ktorá ušla do Nemecka. Bol profesorom a rektorom na pražskej univerzite. Za účasť na odboji českých stavov bol popravený.

 

 

PRÍČINY A NÁSLEDKY SŤAHOVANIA NA DOLNÚ ZEM – dnešné Maďarsko:

  • Počiatky sťahovania Slovákov na Dolnú zem zaznamenávame už približne v 11. storočí.

  • Z uvedeného obdobia sa dochovali písomné zmienky O zbehoch do krajov za zásekmi, čo znamenalo na územie mimo Slovenska.

  • V 13. storočí sa už stretávame s mnohými útekmi poddaných, ktorí opúšťali preľudnené kraje a odchádzali tam, kde našli lepšie podmienky pre život.

  • Postavenie slovenských poddaných sa výrazne zhoršilo počas povstaní roľníkov – Dózsovo a Császarovo – ktoré boli kruto potlačené.

  • Hromadné sťahovanie Slovákov na Dolnú zem začalo po odchode Turkov z nášho územia: roku 1683 boli Turci porazení pri Viedni a po Karlovackom mieri roku 1699 opustili Dolné Uhorsko.

  • Slováci sa usídľovali najmä v dunajskej a potiskej nížine.

  • Najviac Slovákov žilo v Ostrihomskej, Komárňanskej, Novohradskej a Piešťanskej a Békešskej stolici.

  • V mnohých uvedených stoliciach dokonca vznikli slovenské mestá – Békešská Čaba, Slovenský Komloš, Sarvaš,...

  • Ďalšie slovenské mestá vznikali vo Vojvodine, v Rumunsku, v Bulharsku,...

  • Postavenie Slovákov na území Uhorska bolo ťažké, pretože maďarská národnostná politika spočívala na princípe, že v Uhorsku existuje len jeden národ, národ jednej reči a jednej kultúry, a to národ uhorský (čiže maďarský).

  • Postavenie Slovákov na uvedenom území sa výrazne skomplikovalo po zániku Uhorska, kedy mnohí Slováci ostali žiť na území Maďarska, ale boli vystavení neúprosnej asimilácii.

  • Ďalšie státisíce Slovákov pripadli Maďarsku po Viedenskej arbitráži roku 1938.

  • Po skončení druhej svetovej vojny Maďari povolili národnostiam v Maďarsku založiť si svoje školy, organizácie, časopisy, ale vzniklo ich len veľmi málo.

 

 

SLOVÁCI V SRBSKU A CHORVÁTSKU:

  • Osídľovanie uvedených území Slovákmi začalo približne za vlády Márie Terézie, od roku 1745.

  • Počet prvých vysťahovalcov do Vojvodiny sa odhaduje na desaťtisíce osôb.

  • Mnohí z nich sa tiež za roky života v tejto oblasti pomaďarčili, ale aj napriek tomu počet Slovákov v uvedenej oblasti sa asi zdesaťnásobil.

  • Vybudovali aj tu významné slovenské mestá – Kulpin, Hložany, Petrovec, Selenča, Kysač,...

  • Veľkou pomocou pre Slovákov vo Vojvodine boli mnohé významné osobnosti, ktoré tu tiež žili: Juraj Ribay, Pavol Jozef Šafárik, Martin Hamaliar, Ján Kvačala, Ján Čajak st., Ján Čajak ml.,...

  • Slováci vo Vojvodine sa výrazne venovali poľnohospodárstvu.

  • Úzko spolupracovali so Srbmi.

  • Aj v súčasnosti sú veľmi aktívni, majú svoje spolky, školy, časopisy, Maticu slovenskú, vydavateľstvá, televízne a rozhlasové vysielanie,...

 

 

SLOVÁCI V RUMUNSKU A BULHARSKU:

 

  • Na územie Bulharska sa Slováci začali hromadne sťahovať až na začiatku 19. storočia.

  • V Nadlaku si vybudovali kultúrne centrum, ktoré pôsobí na všetky slovenské oblasti v Rumunsku.

  • Roku 1904 v Nadlaku založili Slovenský ľudový kruh a postupne zakladali aj iné slovenské spolky, súbory, divadlá,...

  • Zakladali si aj hospodárske spolky, družstvá, banku a postupne sa postavili na vlastné nohy.

  • Samozrejme si založili aj svoje mestá – Bodoroš, Borumlak, Verzár, Nová huta, Šaštelek,... – vznikli v župách Bihor a Salaj.

  • Iné skupiny Slovákov sa usadili v Bukovine, na rumunsko-ukrajinskom rozhraní.

  • Venovali sa tiež najmä poľnohospodárstvu, mnohí boli a aj sú lesní a sklárski robotníci.

  • Aj v uvedenej oblasti žili významné osobnosti, napr. J. G. Tajovský, Ľudovít Boor, Ivan Bujna,...

  • Na gymnáziu v Brašove študoval aj napr. Ivan Krasko.

  • V Nadlaku majú Literárny krúžok Ivana Krasku a Slovenské pedagogické gymnázium J. G. Tajovského, ktorého úlohou je pripravovať učiteľov pre slovenské školy.

  • Na školách v slovenských obciach je vyučovacím jazykom slovenský jazyk.

  • Do Bulharska prichádzali Slováci po rusko-tureckej vojne (1877 – 1878). Dnes ich tam žije minimum, pretože po druhej svetovej vojne sa väčšinou vrátili na Slovensko alebo emigrovali do zámoria – odišli najmä do Argentíny, Brazílie a Austrálie.

 

 

SLOVÁCI V POĽSKU:

 

  • Slovenskú menšinu v Poľsku tvorí dvanásť hornooravských a trinásť severospišských obcí.

  • Dostali sa do Poľska po veľvyslaneckej konferencii v Spaa, ktorá sa konala dňa 28. júla 1920 – po tom, čo Parížska mierová konferencia odmietla plebiscit (ľudové hlasovanie, ktorého sa tieto obce domáhali).

  • V uvedenom prípade išlo o vyslovený politický odchod: slovenským obyvateľstvom a slovenským územím sa platilo Poľsku za jeho ústupky v Sliezsku voči novému Česko-slovenskému štátu.

  • V období 1939 – 1945 uvedené obci opäť patrili Slovensku, ale všetko sa vrátilo do pôvodných koľají po skončení vojny na základe pražského protokolu z 20. mája 1945.

 

 

SLOVÁCI V RAKÚSKU:

 

  • V severnom Rakúsku a menovite vo Viedni žilo už od 70. tych rokov 19. storočia okolo 40 – 50 000 Slovákov.

  • Mnohí sem dochádzali ako sezónni robotníci, zeleninári a početný služobný personál najmä zo Záhoria.

  • Pred prvou svetovou vojnou si založili aj viaceré spolky a organizácie: Slovenskú vzdelávaciu besedu, spolok Národ.

  • Ešte za štúrovských čias organizovali vo Viedni tzv. „slovenské bály“, ktoré obdivovala aj vyššia rakúska spoločnosť.

  • V známom viedenskom Pázmaneu vyštudovali významní slovenskí vzdelanci: Ján Baltazár Magin, Jozef Ignác Bajza, Juraj Palkovič, Andrej Radlinský, Martin Hattala, Jozef Tiso,...

  • Po druhej svetovej vojne sa Rakúsko stalo prechodnou krajinou pre tisíce slovenských utečencov, ktorí utekali na Západ pred sovietskou armádou a pred komunizmom.

  • Mnohí vtedy ostali v Rakúsku, ale mnohí odišli napr. aj do Nemecka, Talianska,...

 

 

 

Zopakujte si:

 

1. Vysvetlite históriu vysťahovalectva v dejinách Slovákov.

2. V ktorých krajinách pôsobili najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín, politiky a umenia.

 

 

 

Použitá literatúra:

 

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

FERKO, M. a kol.: Starý národ – mladý štát. 1994. 1. vyd. Litera. Bratislava. ISBN 80-967118-0-6

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8