Kleisténes:

  • Aténsky štátnik.

  • Preslávil sa predovšetkým reformami, ktoré v Aténach uskutočnil.

  • Reformy uskutočnil približne okolo roku 508 pred n. l.

  • Jeho cieľom bolo upevniť demokraciu v Aténach.

  • Zároveň chcel dosiahnuť, aby sa základom organizácie štátu stala územná príslušnosť, a nie rodová a kmeňová príslušnosť, ako to bolo dovtedy.

 

 

Hlavné zásady Kleisténových zmien:

  • Najdôležitejšou Kleisténovou reformou bolo rozdelenie aténskych občanov.

  • Rozdelenie občanov bolo založené na uplatnení územného princípu.

 

Územie Attiky rozdelil na tri pásma:

  1. Atény s okolím

  2. Vnútrozemie

  3. Prímorské oblasti

 

Trítye:

  • Každé pásmo sa delilo ďalej na desať okrskov – trítyí – bolo ich cca 30.

  • Toto rozdelenie bolo len podkladom pre politické rozdelenie.

 

Fýly:

  • Kleisténes zrušil doterajšie rozdelenie na štyri staré fýly (príslušnosť k nim bola daná rodom) a vytvoril desať nových fýl.

  • Každá nová fýla bola vždy náhodne zložená (podla lósu) z jednej trítye mestskej, vnútrozemskej a prímorskej.

  • Základom fýl bolo teda územie, ktoré však nebolo súvislé.

  • V každej fýle boli zastúpení ľudia z Atén, roľníci a iní dedinčania, ktorí sa navzájom líšili majetnosťou.

 

Démy - démos:

  • Trítye sa ďalej delili na démy - osady, ktoré boli najnižšou správnou jednotkou.

  • Kleisténes teda nahradil starú príslušnosť k rodom príslušnosťou k démam, trítyam a novým fýlam.

  • Do nich mohli byt prijímaní aj cudzinci a prepustení otroci.

  • Najnižšiu jednotku v štáte predstavoval démos.

  • Za Kleisténa bolo dém v Attike sto, neskôr viac, až nakoniec 174.

  • Démos bol základnou jednotkou správy po všetkých stránkach - hospodárskej, správnej a vojenskej.

  • Démos má svoje finančné hospodárstvo, svoje pozemky, má na starosti aj náboženské povinnosti.

  • Na čele démosu bol démarchos, ktorý viedol správu, zvolával zhromaždenie dému a riadil ho.

  • Démarchos viedol matriku členov dém. Do nej sa zapisoval každý občan, ktorý dosiahol 18 rokov, čím sa stal efébom, plnoletým a schopným k vojenskej služby a k účasti na národnom zhromaždení.

 

 

Okrem rozdelenia obyvateľstva na desať fýl bol Kleisténes pôvodcom ďalších reforiem v štátnom zriadení:

Rada päťsto:

  • Organizácia nových fýl vyvolala premenu rady štyristo na radu päťsto (po päťdesiat ľudí z každej fýly).

  • Pripravovali sa tu záležitosti k pojednávaniu na ľudový snem a robili sa o nich predbežné uznesenia, bez toho nebolo možné v ľudovom sneme rokovať o žiadnej záležitosti. Rada tiež uvádzala do platnosti všetky uznesenia ľudového snemu a v dobe medzi jeho zasadaniami rozhodovala o druhoradých otázkach.

  • Pasívne volebné právo mali iba občania starší ako 30 rokov.

  • Doba, ktorá odstránila tyraniu sa snažila nájsť opatrenie, ktorým by ju vylúčila pre budúcnosť.

  • Našlo sa to vo vytvorení črepinového súdu - ostrakizmu.

 

OSTRAKIZMUS:

  • Každý rok sa hlasovalo v ľudovom zhromaždení o tom, či sa má v ten rok konať, a teda či považujú občania niekoho za nebezpečného pre aténske republikánske zriadenie.

  • Ak bolo konanie ostrakizmu odhlasované, došlo k druhému zhromaždeniu.

  • Na tomto zhromaždení hlasovali občania podľa fýl tajne, napísaním mena toho, koho pokladali za nebezpečného, na črepinu z hlinenej nádoby (ostrakon).

  • Ak sa pri sčítaní hlasov toto meno opakovalo 6000 krát, musel do desiatich dní opustiť Attiku na desať rokov.

  • Ostrakizmus smeroval proti tyranii, no neskoršie sa stal nebezpečnou zbraňou v politickom zápase.

  • Pri ostrakizme nešlo o súdne jednanie, ale o správne opatrenie, pretože pri ostrakizme nebolo žalobcu a tomu komu hrozil sa nemohol ani hájiť.

  • Po desiatich rokoch sa mohol ostrakizovaný vrátiť bez toho, že by utrpel újmu na cti, alebo na majetku, pretože jeho výnos mu mohol byt dodávaný do cudziny.

  • Mohol byť však v neprítomnosti obžalovaný (riadnym súdom) a súdený.

  • Ostrakizmus sa používal asi 70 rokov, do konca 5. storočia pr. Kr.


Kleisténes vytvoril ešte jeden nový orgán, zbor tzv. Stratégov, do ktorého sa volilo po jednom občanovi z každej fýly:

  • Pôvodne mali stratégovia vojenské funkcie, neskôr sa u nich sústredila najvyššia výkonná moc.

  • Za Kleisténa boli rozšírené rady aténskych občanov, pretože boli udelené občianske práva mnohým metoikom a tieto práva boli dané aj určitému počtu otrokov.


Kleisténovými reformami končí obdobie prudkého boja medzi rodovou aristokraciou a démami.

V tejto dobe sa vytvorili v aténskej spoločnosti dve základné triedy, otroci a otrokári. Všetci otroci boli zbavení osobnej slobody v rovnakej miere a všetci boli bez akýchkoľvek občianskych a politických práv. Od tej doby sa otroci stali hlavnou utláčanou a vykorisťovanou vrstvou.

Slobodné obyvateľstvo Attiky nebolo svojim zložením jednotné. Vedúce postavenie mala trieda otrokárov. K nim sa počítajú aj veľkí statkári, majitelia remeselných dielní, ktorí využívali otrocké práce, ale aj bohatí kupci a všetci, ktorých blahobyt sa zakladal na vykorisťovanej práci otrokov. Väčšinu slobodného obyvateľstva tvorili príslušníci pracujúcich vrstiev, ktorí mali vlastné výrobné prostriedky.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte reformu Kleisténa v Aténach.
2. Vysvetlite podstatu ostrakizmu.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4