SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN
Severný ľadový oceán, ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme. Severný ľadový oceán má viac-menej okrúhly tvar s rozlohou približne 14 090 000 km². Dĺžka pobrežia je 45 389 km. Oceán je skoro úplne obklopený pevninou – pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a početnými ostrovmi. Severný ľadový oceán zahŕňa aj Baffinovo more, Barentsovo more, Beaufortovo more, Čukotské more, Východosibírske more, Grónske more, Hudsonov záliv, Hudsonov prieliv, Karské more, More Laptevovcov, Biele more a ďalšie priľahlé vodné plochy. Je prepojený s Tichým oceánom Beringovou úžinou a s Atlantickým oceánom cez Grónske more a Barentsovo more a Baffinov záliv.
Prírodné pomery
Geológia
Lomonosovov stredooceánsky chrbát rozdeľuje oceán na dve panvy: Eurázijskú (alebo Nensenovu) s hĺbkou medzi 4 000 až 4 500 m a Severoamerickú, ktorá má hĺbku okolo 4 000 m. Priemerná hĺbka oceánu je 1 038 m, čiastočne pre veľkú rozlohu pevninového šelfu na eurázijskej strane (siaha približne do 1/3 oceánu). Najväčší prílev vody pochádza z Atlantického oceánu cestou Nórskeho prúdu, ktorý prúdi okolo eurázijského kontinentu. Voda taktiež prúdi z Tichého oceánu Beringovou úžinou. Východogrónskym prúdom naopak najviac vody z oceánu odteká. Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. Ľad pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy). Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch február a marec, minimum v septembri. Arktída je hlavný zdroj studeného vzduchu, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k rovníku. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie.
Ostrovy
Grónsko sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky, ale historicky, politicky a ekonomicky patrí k Dánsku. Island je ostrovom najsevernejšieho štátu sveta. Svalbard je zložený zo skupiny ostrovov „Špicbergy“ ležiacich medzi 74° a 81° severnej šírky a 10° a 34° východnej dĺžky. Tieto ostrovy sú najsevernejšou časťou Nórska. Tri ostrovy sú obývané: Špicberg, Hopen a Bjørnøya (Medvedí ostrov), ktorý je administratívnou, nie geografickou, súčasťou Svalbardu. Severný pól nie je ostrov, ale je to najsevernejšie miesto planéte.
Rastlinstvo a živočíšstvo
So životom na ďalekom severe sa prirodzene spája medveď biely (Ursus maritimus), ktorý je mimoriadne dobrým plavcom a lovcom tuleňov, rýb a morského vtáctva. V oblasti celkom chýbajú plazy a obojživelníky. Z veľkého množstva vodného vtáctva môžeme spomenúť množstvo druhov čajok, albatrosov atď. Tiež tu žije množstvo rýb a vodných cicavcov ako sú tulene, mrože, uškatce a veľryby, napríklad veľryba grónska (Balaena mysticetus).
Dejiny
Dlho panovala domnienka, že Arktída je kontinent. Nórsky vedec Nansen viedol koncom 19. storočia expedíciu, ktorá mala potvrdiť alebo vyvrátiť toto presvedčenie. Definitívny verdikt vyriekol až výskum americkej ponorky Nautilus v roku 1958, ktorý ukázal, že žiadny kontinent na severe neexistuje, ale že ide o trvalo zamrznutú strednú časť Severného ľadového oceánu. Slovo Arktída je odvodené z gréckeho arktos, čo znamená medveď. Údajne toto pomenovanie súvisí so súhvezdím Veľkého voza – Veľkého medveďa, ktorý jasne nad Arktídou žiari. Slovom Arktída označujeme región do ktorého okrem Severného ľadového oceánu patrí i časť územia Ruska, Aljašky, Kanady, Grónska, Islandu, Nórska, Švédska i Fínska. Presné hranice nie sú striktne určené, ale za prirodzenú hranicu sa zvykne považovať Severný polárny kruh alebo oblasti, kde priemerná teplota nedosahuje ani 10 °C. Severný pól bol zdolaný v apríli 1909, teda o dva a pol roka skôr ako Južný pól. Bitku o prvenstvo dosiahnutia Severného pólu vyhral nakoniecamerický admirál Robert E. Peary spolu so svojím spoločníkom Matthewom Hensonom. Pearyho prvenstvo bolo viackrát spochybnené, nakoniec sa všeobecne uznalo. Dnes panuje názor, že od presného bodu Severného pólu delilo Pearyho predsa len pár desiatok metrov.
Významné moria
Barentsovo more
Barentsovo more je okrajové more Severného ľadového oceánu medzi severným pobrežím Európy a Medvedím ostrovom, Špicbergami, Zemou Františka Jozefa a Novou zemou. Lovia sa tu vo veľkom množstve tresky, slede, kambaly a iné morské živočíchy. Významný je prístav Murmansk, ktorý nikdy nezamŕza. Rozloha mora je 1 405 000 km², priemerná hĺbka 229 m, maximálna 600 m (na západe), podiel plávajúceho ľadu je menej ako 75 % povrchu v zime, v lete len v severnej časti, soľnatosť je 35 promile na juhozápade, 32 promile na severe podnebie je subarktické, zmierňované Golfským prúdom.
Východosibírske more
Východosibírske more je more zodpovedajúce pobrežnej šelfovej časti Severného ľadového oceána pri severovýchodnom pobreží Ruska. Leží medzi Novosibírskymi ostrovmi na západe a Wranglerovými ostrovmi na východe. Na severe a severovýchode je otvorené (za severnú hranicu sa pokladá izobata hĺbky 200 m), na západe ho s morom Laptevovcov spájajú Sannikovov prieliv a prieliv Dmitrija Lapteva, na východe ho s Čukotským morom spája Longov prieliv. Významné zálivy sú Kolymský záliv a Čaunský záliv. Významné rieky, ktoré sa sem vlievajú, sú Chroma, Indigirka, Alazeja, Kolyma. Významné prístavy sú Ambarčik a Pevek. Rozloha mora je 26 000 km² a priemerná hĺbka 45 m
Karské more
Karské more je časť Severného ľadového oceána nad Sibírou. Od Barentsovho mora na západe je oddelené Karským prielivom a ostrovom Nová zem a od Mora Laptevovcov na východe ostrovmi Severná zem. Je 1 450 kilometrov dlhé a 970 kilometrov široké s plochou okolo 880 000 km² a priemernou hĺbkou 110 m.
Biele more
Biele more je more na severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné more Severného ľadového oceánu. Na Bielom mori sa nachádza dôležitý prístav Archangeľsk. Počas ruskej histórie to bolo hlavné ruské centrum medzinárodného námorného obchodu. V moderných časoch nadobudol význam ako dôležitá ruská námorná a ponorková základňa. Celé Biele more je súčasťou ruského územia (t. j. je považované za vnútorné vodné územie Ruska). Plocha mora je 90 000 km², priemerná hĺbka 49 m, maximálna hĺbka 340 m, priemerná slanosť 24-34 ‰.
Grónske more
Grónske more je okrajové more Atlantického oceánu medzi Grónskom, Špicbergami a ostrovom Jan Mayen. Má rozlohu asi 1,2 mil km2. Priemerná hĺbka je takmer 1 450 m, najhlbší bod je v hĺbke 4 800 m.
JUŽNÝ OCEÁN
Južný oceán (staršie: Južný ľadový oceán, Antarktický oceán, zastarano Južné ľadové more/Južné Ľadové more) je od roku 2 000 podľa Medzinárodnej hydrografickej organizácie oficiálny názov oceánu obklopujúceho Antarktídu po 60 ° južnej šírky. Južný oceán je štvrtým najväčším oceánom. Jeho rozlohu môžeme porovnať približne s dvojnásobkom rozlohy Európy. Zástancovia jeho neexistencie označujú jeho časti ako južný Tichý, Indický a Atlantický oceán. Zahŕňa najmä moria: Rossovo more, Amundsenovo more, Weddellovo more a Bellingshausenovo more. Rozloha je 20 327 000 km², priemerná hĺbka 4 000 – 5 000 m, najhlbšie miesto 7 235 m, dĺžka pobrežia je 17 968 km.
Zopakujte si:
1. Kde sa nachádza Južný oceán?2. Charakterizujte históriu Severného ľadového oceánu.
3. Ktoré sú významné moria v Severnom ľadovom oceáne?
Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.worldatlas.com
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Severny_ladovy_ocean.pnghttp://en.wikipedia.org/wiki/File:IBCAO_betamap.jpg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Barents_Sea_map.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:East_Siberian_Sea_map.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Kara_Sea_map.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:White_Sea_map.png
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Fram_Strait_map.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Juzny_Ocean.png