Severná Afrika – Alžírsko

Vypracoval: L. Petrovič

ALŽÍRSKO

Alžírska demokratická a ľudová republika (الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبيةal-Džumhúríja al-Džazá’iríja ad-Dímuqrátíja aš-Ša’bíja)

rozloha	počet obyvateľov	hustota zaľudnenia	hlavné mesto	úradný jazyk
2 381 741 km²	35 370 000	14 ob./km²	Alžír	arabčina

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Alžírsko je štát, ktorý leží na severe Afriky. Na severovýchode hraničí s Tuniskom, na východe s Líbyou, na juhu s Nigerom, na juhozápade s Mali, na juhozápade s Mauretániou a na západe so Západnou Saharou a s Marokom.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Na juhu krajiny sa rozkladá púšť Sahara s pohorím Hoggar a Tassili, ktoré dosahuje výšok až 3 000 m n. m. Na severe dominujú dva paralelne od východu na západ prebiehajúce horské hrebene Atlasu, oddeľujúce pobrežie Stredozemného mora od Sahary. Medzi Veľkým Atlasom a Malým Atlasom vo výške 700 –1 200 m n. m. sa rozprestiera plošina Šotov so slanými jazerami. Na 80 % Alžírska sa nenachádza žiadna vegetácia, iba oblasť Kabylia východne od Alžíru je pokrytá súvislým lesným porastom. Sahara zaberá približne tri štvrtiny rozlohy štátu. Striedajú sa púšte piesočnaté, kamenné a štrkové. Najvyššie položené miesto je Tahat (2 908 m n. m.), nanjnižšie položené je jazero Merlhir (- 40 m n. m.).

Vodstvo

Najvýznamnejšou riekou je Šéliff. Z jazier sú významné Šerguij, Merlhir, Mérouane. Všetky sú slané.

Podnebie

V pobrežnej oblasti vládne stredomorské podnebie, pre oblasť Atlasu je typická kontinentálna klíma s horúcimi letami a studenými zimami. Suché a horúce púštne počasie s vysokými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou vládne na juhu krajiny.

Rastlinstvo

Lesy pokrývajú už len 2% územia krajiny. V Atlase rástli pôvodne lesy stredomorského typu, ale postihol ich podobný osud ako juhoeurópske lesy rovnakého typu. Do dnes ich zostal už iba zlomok. Okrem poľnohospodárskych plodín ich nahrádzajú porasty macchie. Pôvodnými stromami sú borovica halepská (Pinus haleppo), dub korkový (Quercus suber) a céder atlaský (Cedrus atlantica). V malom Atlase nájdeme stepi, ktoré na juhu prechádzajú do púšte. V Sahare rastú stromy (palmy) iba v oázach. Púšť však dobre znášajú rôzne efeméry, geofity a sukulenty. Pri dočasných tokoch rastú aj akácie (Acacia sp.) a tamarišky (Tamarix sp.).

Živočíšstvo

Fauna, podobne ako rastlinstvo, je prispôsobená púštnym podmienkam a je druhovo veľmi chudobná. Nájdeme tu predovšetkým gazely, púštne líšky feneky berberské (Vulpes zerda), rôzne druhy antilop, hadov, jašterov, škorpiónov a skáčuce hlodavce tarbíky huňaté (Dipus sagitta). V izolovaných oázach žije množstvo druhov vtákov a hmyzu. Žije tu aj zdomacnená ťava jednohrbá – dromedár (Camelus dromedarius).

Ochrana prírody

V oázach, pri dočasných tokoch a v pohoriach nájdeme niekoľko národných parkov. NP Chréa sa nachádza vo Veľkom Atlase, podobne aj NP Džurdžura, NP Tassili n´Ajjer zasa v pohorí Tassili na Sahare, na pobreží Stredozemného mora môžeme nájsť NP El Kala.

Socio-ekonomické pomery

V 6. storočí p. n. l. bolo pobrežie Alžírska v rukách Kartagincov. Vo vnútrozemí vtedy žili kmene, ktoré sem prišli z východu. Roku 201 p. n. l. založil Masinissa svoju Numidskú ríšu, ktorá sa rozprestierala až k egyptským hraniciam. Roku 46 p. n. l. obsadili krajinu Rimania a založili tu Numidiu a Mauritániu. Alžírsko sa stalo pre Rím - podobne ako Egypt - zásobárňou obilia. Po páde rímskeho impéria prišli roku 430 n. l. cez Španielsko do severnej AfrikyVandali a založili tu svoju ríšu, neskôr Alžírsko pripadlo Byzancii. Roku 647 začala expanzia Arabov, ktorí do roku 682 obsadili celé Alžírsko. Berberské kmene, ktoré sa stiahli do hôr, boli islamizované. Po rozpade berberských dynastií Almorávidov a Almohádovcov sa prístavné mestá Oran, Alžír, Udžda a Ténés stali samostatnými republikami. Od 16. do 19. storočia ohrozovali berberskí piráti zo svojich základní v Alžírsku celé Stredozemie. V boji proti nim obsadil kráľ Ferdinand II. Aragonský (1479-1516) mestá Alžír a Oran. Berberskí grófi, ktorí hľadali ochranu pred Španielmi, sa uchýlili pod vládu Osmanskej ríše. Alžírsko získalo roku 1710 autonómiu pod protektorátom Carihradu. Francúzi obsadili Alžírsko roku 1830, čím začala doba francúzskej koloniálnej nadvlády. Počas 2. svetovej vojny bolo Alžírsko miestom bojov. Po vylodení amerických vojsk tu generál de Gaulle 3. júna 1943 vytvoril Francúzsky výbor národného oslobodenia. K otvorenému odboju proti Francúzom došlo 1. novembra 1954, kedy bol založený Front národného oslobodenia (FNO). V Alžírsku sa rozpútala krvavá občianska vojna, ktorá mala svoj vplyv aj na Francúzsko. Po Evianských dohodách, podpísaných 18. marca1962, ktoré zaručovali nezávislosť voči Francúzsku, nasledovalo 3. júla 1962 uznanie suverenity Alžírska. Po prijatí ústavy sa konali prezidentské voľby.

Obyvateľstvo

Približne 90 % Alžírčanov žije v severnej, pobrežnej oblasti, zvyšok (1,5 milióna ľudí) žije v južných púšťach (prevažne oázach). Približne dve pätiny všetkých obyvateľov je negramotných, pretože tu deti pracujú už od útleho veku a do školy chodia len krátko alebo vôbec. Najpočetnejšiu skupinu obyvateľov tvoria Arabi a Berberské kmene, na alžírskom území tvoria kmeňové združenia Kabylovia, Mozabitovia a Tuarégovia. Nová ústava zakotvila islam ako štátne náboženstvo a arabskú a berberskú národnosť ako základ štátu.

Územné členenie

Krajina je rozdelená na 48 provincií (wyjala).

Hospodárstvo

Základom alžírskeho hospodárstva je ropa, zemný plyn, fosfáty, polymetalické rudy a ortuť. Ďalšími dôležitými odvetviami sú spracovanie železa a ocele a potravinársky a textilný priemysel. Štvrtina ľudí sa pohybuje v poľnohospodárstve, ktoré však tvorí len 13 % HDP.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Seal_of_Algeria.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Algeria.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationAlgeria.svg

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Algeria_Topography.png

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Algeria_wilayas.png