Keď súhlasíme s pravdivosťou nejakého výroku, sloveso vedľajšej vety má tvar v indikatíve.

 

 

(Yo)

Creo

Pienso

Considero

que esa ley es necesaria.

 

(A mí) Me parece

Está claro

Es cierto



Ale keď máme pochybnosti o pravdivosti nejakého výroku, sloveso vedľajšej vety má tvar v konjuktíve.

 

 

(Yo)

No creo

No pienso

Dudo

No considero

que esa ley sea necesaria.

 

(A mí)

No está claro

 

No me parece



POZOR: V niektorých prípadoch nepoužívame konjuktív – v otázkach týkajúcich sa na uhol pohľadu.

  • ¿No te parece que me queda bien? (= yo creo que sí me queda bien y pido confirmación)

  • ¿No está claro que ha sido él? (= yo pienso sí ha sido él y pido confirmación)


 

Posúdenie. Zhodnotenie.

Keď hodnotíme všeobecnú informáciu, ktorá sa týka všetkých, vrátane toho, kto vyjadruje stanovisko v hlavnej vete, vo vedľajšej vete sa používa infinitív.

 

 

Me parece mal tener que trabajar de noche.

(a mí) (todo el mundo)


A Marisa le parece mal tener que trabajar de noche.

(a ella) (ella)


 

Zmieňovať sa o témach, alebo názoroch: ESO (DE)

 

Používame neutrálne tvary eso (de) na vyjadrenie situácie alebo skutku už známeho:

 

 

Eso de que vayan a prohibir el aparcamiento, no es cierto.

(Ya se ha dicho que van a prohibir el aparcamiento)


En eso de ir tan temprano, no estoy de acuerdo.


Zmieňovať sa o niečom, čo niekto povedal:

 

 

  • El arte contemporáneo no tiene ningún interés.

  •  Eso me parece una tontería.


  • Yo creo que es mejor que se lo digamos abiertamente.

  •  En eso no estoy de acuerdo. Se lo tomará mal.


 

Poradie rozprávačov

 

Na umožnenie vstup inej osoby do konverzácie používame nasledovné vetné spojenia:

 

 

¿Tú que opinas, Pablo?

Y a ti, María, ¿qué te parece todo esto?

¿Y tú cómo lo ves?

¿Cómo veis lo que ha planteado Juan?

¿Qué piensan/ opinan (ustedes) sobre esto?

¿Les (ustedes) parece bien esta propuesta?

¿Y tú? ¿Estás de acuerdo?


 

Začať rozhovor

 

Je zaužívané začať rozhovor s niektorou s nasledujúcich viet:

 

 

Yo quiero/querría decir una cosa

+ opinión

Me gustaría añadir algo

Tengo algo que añadir

Yo tengo una propuesta

En relación a eso que has dicho

Respecto a eso que acabas de decir


V španielčine počas diskusie je časté skočenie do reči rozprávača – prerušiť ho pred tým, ako dokončí svoj prejav. Vo všeobecnosti, sa to nepovažuje za nezdvorilosť.

  • Pues, yo creo que deberíamos hablar con ellos y ...

  •  Nada, nada ... Lo que hay que hacer es conseguir un abogado y ya está.


 

 

Robiť návrhy

(infinitivo)

Yo lo que propongo es empezar antes.

(yo) (todo el mundo)

(subjuntivo)

Lo que propongo es que los contables lleguen antes.

(yo) (ellos)


 

 

Kladenie podmienok

Iré a la cena

(solo) si

+ indicativo

me invitan.

Iré a la cena

siempre y cuando

siempre que

solo en caso de que

a condición de que

+ subjuntivo

me inviten.

 



Zopakujte si:
1. Pues según el mapa, vamos bien.
¿A ti no te parece que nos hemos perdido? Es la tercera vez que pasamos po reste sitio.

Použitá literatúra:
CORPAS, J.. et. al. 2006. Aula Internacional 4, Barcelona: Difusión. 2006. 208 s. ISBN: 978-8484432340
LLORET IVORA, E. M. et al. 2011. ¡Nos vemos! Barcelona: Difusión, 2011. 253 s. ISBN 978-84-8443-787-1