Základné údaje o povrchu Ázie:
-
je veľmi členitý,
-
nachádzajú sa tu rozsiahle nížiny, aj vysoké pohoria,
-
nachádza sa tu najnižšie aj najvyššie položený bod na Zemi,
-
najnižšie položeným bodom na Zemi je Mŕtve more – leží okolo 400 metrov pod hladinou mora,
-
najvyššie položeným bodom je Mount Everest – 8848 metrov nad morom,
-
najvyššie pohoria vznikli v časoch dinosaurov,
-
formovanie povrchu sa stále dotvára,
-
je tu mnoho aktívnych sopiek a časté zemetrasenia.
Povrch Ázie je typický svojou rozmanitosťou. Tvoria ho:
-
nížiny,
-
plošiny,
-
pohoria,
-
púšte.
Nížiny
Medzi najväčšie ázijské nížiny patrí:
-
Západosibírska nížina,
-
Indogangská nížina,
-
Veľká čínska nížina,
-
Mezopotámska nížina.
Západosibírska nížina
Západosibírska nížina je najrozsiahlejšou nížinou v oblasti severnej Ázie. Má rozlohu okolo 2 500 000 km2. Cez nížinu preteká množstvo riek, napríklad rieka Ob, Jenisej, Irtyš. Takmer celé územie nížiny je pokryté lesmi a tundrami.
Západosibírska nížina
Indogangská nížina
Indogangská nížina tvorí severnú hranicu polostrova Predná India. Leží medzi Himalájami a Dekanskou plošinou. Má rozlohu viac ako 600 000 km2. Nížinou pretekajú dve významné rieky Indus a Ganga. Patrí k najúrodnejším oblastiam Ázie. Okolité pohoria patria k oblastiam s najvýdatnejšími zrážkami na Zemi, preto je nížina často postihovaná záplavami.
Veľká čínska nížina
Veľká čínska nížina je najväčšou nížinou východnej Ázie. Rozprestiera sa na dolnom toku rieky Chuang-che. Je veľmi úrodná a husto osídlená. Je postihovaná častými záplavami.
Mezopotámska nížina
Mezopotámska nížinasa rozprestiera na juhozápade Ázie, v povodí stredného a dolného toku riek Eufrat a Tigris. Väčšina pretekajúcich riek je málo vodnatých, v letnom období často vysychajú.
Náhorné plošiny
Medzi najväčšie ázijské náhorné plošiny patrí:
-
Tibetská náhorná plošina,
-
Dekanská plošina.
Tibetská náhorná plošina
Tibetská náhorná plošina leží severne od najvyššieho pohoria Himaláje. Je veľmi vysoko položená. Patrí medzi najväčšie a najvyššie položené plošiny na zemskom povrchu. Má 40-krát väčšiu rozlohu ako Slovensko a leží viac ako 4000 metrov nad morom. Je obklopená vysokými pohoriami s ľadovcami. Ľudia tu chovajú hospodárske zvieratá – jaky.
Dekanská plošina
Dekanská plošina je rozľahlá vysočina, ktorá sa rozprestiera na polostrove Predná India. Základom pre jej vznik bola vytekajúca láva. Jej rozloha je okolo 1 000 000 km2.
Dekanská plošina
Pohoria
Medzi najvyššie ázijské pohoria patrí:
-
Himaláje,
-
Ural,
-
Kaukaz,
-
Pamír,
-
Ťanšan,
-
Altaj,
-
Karakoram.
Himaláje
Himaláje sú najvyšším ázijským pohorím a zároveň najvyšším horským systémom na zemskom povrchu. Celý horský systém je dlhý okolo 2 500 km. Oddeľuje Indiu od Tibetskej náhornej plošiny. Jeho súčasťou je niekoľko najvyšších vrcholov sveta – osemtisícoviek, pokrytých večným ľadom. Najvyššou horou Himalájí a celého zemského povrchu je Mount Everest, ktorý sa týči do výšky 8 848 metrov nad morom.
Mount Everest – najvyšší bod zemského povrchu
Ural
Ural tvorí prirodzenú hranicu medzi Európou a Áziou. Tiahne sa Áziou v poludníkovom smere a oddeľuje európsku časť od ázijskej. Horstvo je dlhé okolo 2500 km. Najvyšším vrchom je Narodnaja s nadmorskou výškou 1895 metrov.
Kaukaz
Kaukaz je najvyšším pohorím juhozápadnej Ázie. Leží medzi Čiernym morom a Kaspickým morom. Je považovaný za hranicu Európy. Najvyšším vrchom je Elbrus s nadmorskou výškou 5642 metrov.
Pohorie Kaukaz
Pamír
Pamír je najvyšším pohorím strednej Ázie. Leží v štáte Tadžikistan, Čína, Afganistan. Je tretím najvyšším pohorím na zemskom povrchu. Niektoré vrchy sú zaľadnené a dosahujú výšku viac ako 7000 metrov nad morom.
Pamír – tretie najvyššie pohorie na svete
Ťanšan
Ťanšan je rozsiahle pohorie ležiace v strednej Ázii, na hranici s Čínou. Tiahne sa v smere rovnobežiek v dĺžke okolo 2 800 km. Nachádza sa tam mnoho ľadovcov, ale aj teplých kotlín. Je známy najvyšším horským jazerom na svete, ležiacim vo výške 1600 metrov nad morom. Jeho najvyššie štíty sa týčia vo výškach 6000 – 7400 metrov nad morom.
Pohorie Ťanšan
Altaj
Altaj sa rozprestiera na rozhraní východnej, strednej a severnej Ázie. Tiahne sa v dĺžke okolo 2000 kilometrov. Je najvyšším pohorím na Sibíri. Najvyšším vrchom pohoria Altaj je Belucha, dosahuje výšku 4 506 metrov nad morom.
Belucha – najvyšší vrch pohoria Altaj
Karakoram
Karakoram je druhým najvyšším pohorím na Zemi. Lemuje južnú Áziu, leží na hranici Číny, Indie a Pakistanu. Toto pohorie je pre človeka takmer nepriechodné. Len jedinou úzkou a nebezpečnou cestou je možné dostať sa z Pakistanu do Číny. Najvyššie vrchy sú stále zaľadnené. Najvyšším vrcholom je Čchokori, nazývaný aj K2. Týči sa do výšky 8 611 metrov nad morom.
Karakoram – druhé najvyššie pohorie na zemskom povrchu
Zopakujte si:
1. Čo tvorí povrch Ázie?2. Ktoré vysoké pohoria pokrývajú územie Ázie?
3. Ktoré najvyššie pohoria sveta patria Ázii?
4. Ktoré nížiny pokrývajú povrch Ázie?
5. Kde leží Indogangská nížina?
Použitá literatúra:
Tolmáči, L. a kol.: Geografia pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2010. s. 56 – 103.Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/West_Siberian_Plainhttp://en.wikipedia.org/wiki/Deccan_Plateau
http://en.wikipedia.org/wiki/Mount_Everest
http://en.wikipedia.org/wiki/Greater_Caucasus
http://en.wikipedia.org/wiki/Pamir_Mountains
http://en.wikipedia.org/wiki/Tian_Shan
http://en.wikipedia.org/wiki/Altai_Mountains
http://en.wikipedia.org/wiki/Karakoram





