Samova ríša (623 – 658)

V rokoch 623 – 624 bolo povstanie Slovanov pod vedením franského kupca Sama proti Avarom. Slovania si ho zvolili za kráľa a tak vznikla Samova ríša (623 – 658). Bola prvým pokusom Slovanov o jednotnú ríšu a prvým štátnym útvarom na našom území. Nachádzala sa asi na území Čiech, Moravy, čiastočne Slovenska, Rakúska a Bavorska. Ríša odolávala útokom Avarov aj Frankov. V rokoch  631 – 632 podnikol franský kráľ Dagobert výpravu proti Samovej ríši, ale bol porazený v bitke pri Wogastisburgu (opevnené hradisko v blízkosti Bratislavy alebo Viedne, presnú lokalitu však nepoznáme). Po smrti Sama sa ríša rozpadla na menšie celky a stala sa korisťou Avarov, ktorí Slovanov ovládali do roku 799. Na troskách Samovej ríše sa vytvorili kmeňové kniežatstvá - Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo.


 

Naše územie po zániku Samovej ríše

 

Stopäťdesiat rokov po zániku Samovej ríše na našom území pretrvávalo kmeňové zriadenie. Časom sa pretvorilo na Nitrianske kniežatstvo. Naši slovanskí predkovia obrábali zem, pásli dobytok a venovali sa remeslám. Bojovali proti Avarom, ktorí postupne splývali s domácim obyvateľstvom. O najstarších dejinách Slovákov máme málo písomných pamiatok, a preto sa viac informácií dozvedáme z archeologických pamiatok. K najznámejším písomným prameňom o tomto období patria najmä texty:

  • O obrátení Bavorov a Korutáncov - tzv. Conversio, ktorý vznikol okolo roku 870,

  • Aventinove texty, ktoré vznikli začiatkom 16. storočia na základe starších, často dnes už stratených prameňov, preto nie sú považované za spoľahlivý zdroj,

  • mníšsky zoznam pútnikov, ktorí sa na ceste do Ríma zastavili v kláštore v Cividale - Cividalský evanjeliár,

  • franské listiny (z čias vlády Ľudovíta Nemca - 9. storočie).


 

Pribina (800 – 861)

 

Pribinove osudy sa často opisujú najmä podľa Conversia.

Pôvod mena Pribina môže byť odvodený z latinského slova privignus (čo znamená nemanželský, nevlastný syn) alebo je slovanského pôvodu (historici sa prikláňajú skôr k tejto možnosti) a vzniklo buď zo slova prvina - prvorodený syn, prvý z rodu, alebo od slova pribúdať, pribývať – pribúdanie moci, slávy a majetku.

V historických textoch mámeno Pribina rôzne podoby - Privina, Priuuinna, Briuuinus, Briwinus, Privuina, Pruno, Bryno.

 

Pribina bolprvým historicky známym kniežaťom predkov dnešných Slovákov a posledným kniežaťom samostatného Nitrianskeho kniežatstva (825 - 833) a prvým kniežaťom Blatenského kniežatstva na území dnešného Maďarska (840 - 861). Pod vplyvom svojej bavorskej manželky (kresťanky) a nemeckého prostredia bol naklonený kresťanskej kultúre. Predtým bol pravdepodobne pohanom (z pohľadu kresťanov teda nevyznával kresťanstvo). Pribina svojej kresťanskej manželke a jej sprievodu vystaval v r. 828 kostol v Nitre - Nitrave (pravdepodobne v mieste dnešného hradu). Patrónom kostola sa stal svätý Emerám a kostol vysvätil salzburgský arcibiskup Adalram. Kostol v Nitre je považovaný za prvý známy kresťanský chrám v stredovýchodnej Európe. Pravdepodobne odvtedy začalo na naše územie prenikať kresťanstvo, ktoré podporovala vládnuca vrstva a začala sa meniť život dovtedy pohanskej spoločnosti. Za vlády Pribinu sa začal rozkvet hradov a neskôr miest. Hospodársko-správne stredisko kniežatstva sa nachádzalo v Nitre, ďalším významným strediskom bola Bojná.
V rokoch 830-833 bojoval Pribina s moravským kniežaťom Mojmírom. V roku 833 dobyl Mojmír Pribinovo Nitrianske kniežatstvo, Pribinu vyhnal a premenil Nitrianske kniežatstvo na údelné kniežatstvo v rámci svojho vlastného štátu. Moravské kniežatstvo sa spojilo s Nitrianskym kniežatstvom a vznikla tak Veľkomoravská ríša (833 – 907), ktorá patrila až do začiatku 10. stor. k najmocnejším ríšam strednej Európy. Po opustení Nitry, Pribina srodinou a s družinou hľadal útočisko najskôr u východofranského markgrófa Ratboda, a potom u bulharského chána Presiana. Ani franská a ani bulharská strana mu však nepomohli. Preto sa roku 838 vrátil na dvor správcu východnej marky Ratboda, zmieril sa s ním a získal priazeň kráľa Ľudovíta Nemca. Okolo roku 840 pridelil kráľ Ľudovít Nemec Pribinovi do správy (neskôr do doživotnej, dedičnej držby) územie okolo Zaly v dolnej Panónii (Maďarsko) - so sídlom v Blatnohrade (Zalavár) – v Blatenskom kniežatstve vládol 21 rokov (840 – 861). V kniežatstve Pribina začal rozsiahlu kolonizáciu (osídľovanie neobývaných území) a kristianizáciu (šírenie kresťanstva). Hlavné mesto Blatnohrad (pri Blatenskom jazere – dnešnom Balatóne) dal prestavať na pevnosť a postavil okolo 15 kostolov. Pribina bol vazalom franských kráľov, ochraňoval Franskú ríšu pred útokmi Veľkej Moravy, Bulharska a juhozápadných Slovanov. Pribina zomrel v roku 861, v bojoch s Moravanmi a jeho nástupcom sa stal jeho syn Koceľ.

 

 

Mojmír I. (? – 846)

Mojmír I. (historické podoby mena – Moimar, Moymar) bol prvý historicky známy moravský vládca, zakladateľ dynastie Mojmírovcov. Dátum jeho narodenia nepoznáme, zomrel asi v roku 846. Mojmír I. bol od roku 830 moravským kniežaťom a od roku 833 veľkomoravským kniežaťom Mojmír I. prijal okolo roku 831 spolu s družinou Moravanov kresťanstvo. Po vyhnaní Pribinu z Nitry Mojmír obe krajiny spojil a položil základy novej ríše - Veľkej Moravy. Mojmír musel najprv zlomiť Pribinovu vojenskú moc a poraziť vojská na ďalších mocných slovienskych hradiskách. Ríša sa delila na 30 stredísk, ktorým dominovali hrady alebo hradiská. Hoci sa Mojmír I. usiloval žiť v priateľstve s Východofranskou ríšou, nakoniec ho východofranský panovník Ľudovít Nemec v roku 846 zosadil a na jeho miesto dosadil Mojmírovho synovca Rastislava. V tom istom roku Mojmír I. zomrel, ale okolnosti jeho smrti nie sú jasné.



Zopakujte si:
Ako sa vyvíjalo naše územie po zániku Samovej ríše a aké pramene o tom hovoria?
2. Čo vieš o Pribinovi a Mojmírovi?
3. Ako sa zaslúžil Pribina o kristianizáciu Nitrianskeho a Blatenského kniežatstva?
4. Ako a kedy vznikla Veľká Morava?

Použitá literatúra:
Kováč, D. a Dvořák, P.: Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
Kučera, M.: Slovenské dejiny I, Literárne informačné centrum, Bratislava 2008
Kučera, M.: Postavy veľkomoravskej histórie, Perfekt, Bratislava 2007
Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12.storočia. Veda, Bratislava 2004