Kolonializmus a imperializmus v období priemyselnej revolúcie I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Priemyselná revolúcia:

• Začala sa už v 18. storočí vo Veľkej Británii.

• Najväčší rozmach zaznamenala za vlády kráľovnej Viktórie.

• V ostatných európskych krajinách dosiahla svoj vrchol v 2. pol. 19. storočia.

Kráľovná Viktória

• Bola v rokoch 1837 – 1901 kráľovná Spojeného kráľovstva.

• Vládla 64 rokov.

• Obdobie jej vlády nazývame viktoriánskou epochou.

• V uvedenom období Veľká Británia vybudovala obrovské impérium, využila zdroje priemyslovej revolúcie a stala sa jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete.

• Viktoriánska epocha zrodila nový smer v umení, literatúre i architektúre.

• Veľká Británia sa stala „dielňou sveta“.

• Krajina vďaka polohe, rozsahu kolónií, prírodnému bohatstvu a politickému vplyvu ovládla na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou.

Zo života kráľovnej Viktórie:

• Bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgskej princeznej Márie Lujzy.

• Keď sa mala narodiť, rodičia sa rýchlo presťahovali z Nemecka do Londýna, aby pôvod dcéry bol čo najviac anglický.

• Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón.

• Dožívajúci kráľ Viliam IV. bol bezdetný a po ňom sa teda kráľovnou stala Viktória.

• 10. februára 1840 sa vydala za princa Albert Sasko-coburgského.

• V rokoch 1840 – 1857 porodila Viktória štyroch synov a päť dcér a dostala prezývku stará mama Európy.

• V roku 1861 postihlo Viktóriu nešťastie. Pred Vianocami zomrel na brušný týfus manžel Albert.

• Tri roky po Albertovej smrti žila v izolácii, stránila sa spoločnosti.

• Potom nasledovali úspešné roky jej vlády.

• Kráľovná Viktória bola medzi verejnosťou veľmi obľúbená.

• Vždy dokázala vystupovať ako vážená a uznávaná kráľovská autorita.

• Najväčšie ovácie zažila v roku 1897 pri oslavách šesťdesiatročného panovníckeho jubilea.

19. storočie zaznamenalo obrovský hospodársky rozmach mnohých krajín:

• Hospodársky silné štáty sa stali zároveň ah politicky silnými štátmi a ovplyvňovali svetový vývoj.

• V roku 1870 Veľká Británia produkoval 32 % svetovej priemyselnej produkcie, USA 23 %, Nemecko 13%, Francúzsko 10%.

• Veľká Británia bola najväčšou koloniálnou veľmocou.

Kolonializmus:

Kolonializmus je politika získavania a využívania území pre ekonomický a politický rast krajiny, ktorá kolóniu ovláda.

Imperializmus:

Imperializmom nazývame politiku získavania a využívania území kolónií pre ekonomický a politický rast krajín, ktoré ich ovládajú.

Známe sú tri formy spravovania kolónií:

1. Priama správa - správcom je guvernér, územie úplne podlieha spravujúcej krajine.

2. Protektorát - je to označenie pre autonómne štátne zriadenie, kde časť právomocí zastáva autonómna vláda a časť vláda iného štátu. Napr. Egypt bol pod protektorátom Veľkej Británie.

3. Domínium - samosprávne kolónie – obyvatelia boli väčšinou európskeho pôvodu a sami spravovali vnútroštátne záležitosti. Príkladom sú Kanada a Austrália.

Dôvody kolonizácie:

• strategický význam - vojenské konflikty

• nové zdroje surovín - nové druhy tovaru (kovy, kaučuk...)

• lacná pracovná sila - otroci

• hospodársky zisk

Nevýhody kolonizácie pre ovládanú krajinu:

• strata politickej suverenity

• hospodárska podriadenosť koloniálnej mocnosti

• rasizmus - podceňovanie pôvodných obyvateľov kolónie

• vytváranie nových hraníc bez ohľadu na rôzne africké národy

• európsky kolonisti obsadzovali najlepšiu pôdu

• koloniálnu správu tvorili belosi, na politickom živote sa zúčastňovalo len málo Afričanov

• násilné presadzovanie vlády kolonialistov

Výhody kolonizácie pre ovládanú krajinu:

• moderná správa štátu

• koloniálne správy nestrpeli rozbroje medzi kmeňmi – dozor nad vnútorným pokojom v krajine

• stavby železníc, služby pre koloniálnu správu priniesli pracovné príležitosti pre domorodé obyvateľstvo

• práca

• šírenie osvety a základného vzdelania

• synovia miestnych hodnostárov mohli študovať na európskych univerzitách čím vznikali základné vrstvy inteligencie, z ktorej neskôr pochádzali vodcovia proti koloniálneho hnutia i prví predstavitelia oslobodených krajín.

Koloniálne rozdelenie sveta v 19. storočí:

Francúzsko: Francúzska západná Afrika, Stredné Kongo, Francúzska rovníková Afrika, Madagaskar, Reúnion, Indočína, Martinique, Guadeloupe, Francúzska Guyana.

Holandsko: Surinam, Indonézia. 

Nemecko: Nemecká juhozápadná Afrika, Maroko, Alžírsko, Tunis, Kamerun, Togo, severná časť Papuy.

Španielsko: Rio de Oro (Západná Sahara), Maroko, Mexiko (od San Francisca po Mexiko), Nové Španielsko (Stredná Amerika), Nová Granada (Venezuela), Peru, Chile, Kuba, Portoriko, Filipíny.

Portugalsko: Brazília, Angola, Mozambik.

Belgicko:Belgické Kongo.

Taliansko: Talianske Somálsko, Eritrea.

USA: Kuba, Portorico, Jamajka, Filipíny.

Rusko: Sibír, Stredná Ázia, Pobaltie, Poľsko, Fínsko, Gruzínsko.

Zopakujte si:

Vysvetlite termín kolonializmus.

Vysvetlite termín imperializmus.

Popíšte koloniálne rozdelenie sveta v 19. storočí.

Vysvetlite výhody a nevýhody kolonializmu.

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4

Súkromné materiály autorky

Zdroj obrázku:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vikt%C3%B3ria_%28Spojen%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEov

stvo%29