Solón– osobnosť gréckych dejín
Solón žil pravdepodobne od roku 630 pred Kr. do 560 pred Kr.
Bol aténsky politik (archont a diallaktes – „zmierovateľ“), reformátor, básnik.
Jeden z tzv. siedmich mudrcov.
Prvý aténsky básnik známy podľa mena.
Je považovaný za zakladateľa aténskej demokracie.
-
Bol aristokratického pôvodu (predkom rodiny bol Kodros, posledný kráľ Atén).
-
Jeho otcom bol Exekestides.
-
V rokoch 594/593 pred Kr. bol jedným z archontov s osobitnými právomocami pre riešenie sporov v aténskej spoločnosti.
Reformy
-
Jedným z prvých reformných krokov bolo zrušenie dlžného otroctva.
-
Mnohí aténski občania sa dostávali do dlhov, ktoré nevládali splácať, preto im aristokracia zaberala majetky, prípadne ich predávali za hranice do otroctva.
-
Solón za štátne peniaze vykúpil asi 4000 aténskych občanov z otroctva a vrátil ich späť do vlasti.
-
Do budúcnosti zakázal ručiť svojou osobou za dlhy, takže občania sa už nemohli dostávať do dlžného otroctva.
Timokratická ústava
Jedným z najdôležitejších reformných krokov bolo zavedenie timokratickej ústavy, založenej na tom, že obyvatelia boli rozdelení do štyroch majetkových tried (majetkový cenzus) a na základe toho boli odstupňované ich politické práva:
-
pentakosiomedimnoi – päťstomeričníci – boli to obyvatelia (rodová aristokracia, obchodníci, remeselníci), ktorých majetok vynášal ročne viac ako 500 meríc obilia (alebo iných potravín – olivový olej, víno) (jedna merica = 52 litrov);
-
hippeis – jazdci – boli to obyvatelia, ktorých majetok ročne vynášal 300 – 500 meríc a mohli si dovoliť pri plnení vojenských povinností kúpiť koňa;
-
zeugitai – záprahári – ich majetok vynášal ročne 200 – 300 meríc, vo vojsku slúžili ako ľahkoodenci;
-
théti – najchudobnejší obyvatelia Atén, ich majetok ročne vynášal menej ako 200 meríc.
Na základe veľkosti majetku boli odstupňované politické práva:
-
Prvé dve triedy mohli voliť a byť volení do úradov.
-
3. a 4. trieda mohli len voliť.
Majetkový cenzus sa prejavil aj vo vojenskej oblasti, pretože všetci občania boli povinní plniť si vojenské povinnosti, pričom si každý musel zabezpečiť vojenskú výstroj a výzbroj podľa veľkosti majetku.
Najbohatší občania tvorili vo vojsku oddiely ťažkoodencov (hoplites), chudobnejší tvorili oddiely ľahkoodencov (peltastes).
Ďalšie zákony
Solón spísal aj viaceré zákony, ktoré upravovali hospodárske a sociálne vzťahy v Aténach.
-
Tieto zákony boli vyryté do drevených hranolov (kyrbeis), ktoré boli vystavené na agore, kde si ich mohol každý prečítať.
-
Predovšetkým pre podporu chudobnejších občanov zakázal vývoz obilia z krajiny, na druhej strane podporoval vývoz olivového oleja a vína.
-
Podporoval aj rozvoj remesiel - podľa jedného zákona ak otec nedal syna vyučiť remeslu, ten sa nemusel o otca starať v starobe.
-
Takisto bolo stanovené, že v politických sporoch sa každý občan musí postaviť na jednu alebo druhú stranu (nemohol sa "zdržať hlasovania").
-
Solón tým chcel zabrániť rôznym nebezpečným výstrelkom, za ktoré boli zodpovední obyčajne občania, ktorí si chceli presadiť svoje vlastné záujmy.
Politické inštitúcie
-
Výkonnými úradníkmi v Aténach zostali aj po Solónových reformách každoročne volení úradníci – archonti (bolo ich volených deväť).
-
Po skončení funkčného obdobia sa stávali členmi aristokratickej rady – areopágu, ktorý kontroloval úradníkov.
-
Solón vytvoril nový politický orgán – radu 400.
-
V rade 400 mala každá rodová fýla 100 členov a rada tvorila akýsi kolektívny výkonný orgán.
-
Rada 400 pripravovala predovšetkým podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia.
-
V ľudovom zhromaždení (ekklesia) sa schádzali všetci aténski občania, ktorí hlasovaním schvaľovali rozhodnutia rady 400.
-
Neskôr (po Kleisthenovej reforme) sa ľudové zhromaždenie stalo najdôležitejšou politickou a súdnou inštitúciou.
Po ústave
Po príprave jednotlivých zákonov ich dal Solón schváliť na ľudovom zhromaždení. Aby zabránil tomu, že by sa zákony rýchlo menili, dal odhlasovať aj zákon o tom, že desať rokov Aténčania na jeho zákonoch nebudú nič meniť.
Po schválení zákonov Solón opustil Atény, aby ho Aténčania nedonútili meniť vlastné zákony (podľa starého zvyku navrhovateľ zákona ho mohol meniť). Odcestoval opäť na Východ, predovšetkým do Egypta. Podľa neskoršej tradície, zachovanej u Platóna, sa vraj Solón v Egypte zoznámil s egyptskými kňazmi, ktorí mu sprostredkovali informácie o pradávnych dejinách Atén a o ich bojoch s obyvateľmi bájnej Atlantídy. Cez svojich príbuzných sa o Atlantíde dozvedel aj Platón a písal o nej vo svojich dialógoch Timaios a Kritias.
Potom išiel na Cyprus a do Sárd (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom Kroisom (Croesom), kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov.
Po vyše 10 rokoch sa vrátil do Atén, podľa niektorých zdrojov pred Peisistratovou tyranidou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranidy 561/560, ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu.
Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľa antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry).
Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako gnóma sa mu prisudzuje text:" Ničoho príliš" (medén agán).
Význam Solónových reforiem
Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc.
Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až tyranida Peisistratovcov (541 – 510 pred Kr.) a Kleisthenova reforma z rokov 509 alebo 508 pred Kr.
Zopakujte si:
1. Uveďte hlavnú charakteristiku Solóna ako vládcu Atén.2. Priblížte reformy, ktoré uskutočnil Solón počas svojej vlády.
3. Priblížte význam reforiem Solóna pre Atény.
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
Súkromné materiály autorky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sol%C3%B3n