Humoreska – humorný príbeh.

  • Názov pochádza z lat. slova humor – vlaha, vlhkosť.

  • Humoreska patrí medzi kratšie útvary neveršovanej epiky.

  • Je charakteristická predovšetkým humorným spracovaním témy.

  • Humoreska sa zameriava na také spoločenské javy, ktoré neohrozujú spoločnosť, nie sú ani jednoznačne negatívne alebo nebezpečné.

  • Autor sa snaží humorne poukázať na isté nedostatky spoločnosti, resp. na chyby postáv a ich konania.

  • V humoreskách autori využíva realistickú zobrazovaciu metódu, teda neprikláňajú sa napr. k zveličovaniu alebo grotesknosti.

 

K zrodu humoresiek v slovenskej literatúre došlo v období doznievania romantickej literatúry.

Medzi prvých autorov, ktorí výrazne využívali humor vo svojej tvorbe, patrili napr. J. M. Hurban a J. Záborský.

Neskôr písal humoresky aj Janko Jesenský a z českej literatúry sú známe humoresky Jaroslava Haška.

 

 

Humoreska využíva predovšetkým:

 

  1. Situačný humor – smejeme sa na danej situácii, ktorá je v diele. Humorne môže vyznievať pointa, opis spoločensky trápnej situácie, nešikovné pohyby postáv,...


  1. Slovný humor – smiešne sú slová, ktoré hovoria postavy. Slovný humor spočíva v metaforách, v prirovnaniach, vo výstižných paralelách, hyperbolách, karikatúre vlastností postáv, v karikatúre ich výzoru,...


 

G. K. ZECHENTER-LASKOMERSKÝ

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Kazim%C3%ADr_Zechenter-Laskomersk%C3%BD

  • Vlastným menom Gustáv Karol Zechenter.

  • V období svojej tvorby využíval pseudonym Ďuro Pinka, ale aj Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál, Dr. Lesebuch.

  • 4. marec 1824, Banská Bystrica – 20. august 1908, Kremnica.

  • Bol slovenský prozaik a publicista.

  • Predstaviteľ literatúry 50. – 60. rokov 19. storočia.

  • Pochádzal z rodiny banského úradníka.

  • Vyštudoval medicínu v Pešti a vo Viedni.

  • Aktívne sa zapojil počas revolúcie 1848/1849 do revolučných udalostí, bol členom revolučných légií.

  • Pôsobil ako lekár v Brezne, v Banskej Bystrici a v Kremnici.

  • Do Kremnice (nemeckého prostredia) bol preložený po rakúsko-maďarskom vyrovnaní ako národovec.

  • V Kremnici žil až do svojej smrti.

  • Práve prax lekára sa stala zdrojom mnohých tém jeho literárnej tvorby.

  • Ako lekár spoznal mnoho ľudí, mnoho životných situácií a príbehov, ktoré našli miesto v jeho literárnej tvorbe.

  • Do mnohých diel vkladal i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sú čiastočne autobiografickými.

  • Svoju tvorbu začínal písaním satirických článkov pre periodiká (Černokňažník a Národnie noviny), no i neskôr prispieval do rôznych periodík (Slovenské pohľady, Obzor, Sokol, Orol, Slovenský obrázkový kalendár, Národnie noviny).

  • Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, no okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis.

  • Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, no neochudobňuje ich ani o dej.

  • Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.


 

Prehľad tvorby:

Cestopisy:

 

Zo Slovenska do Carihradu

Zo Slovenska do Ríma

Zo Slovenska do Itálie

 

Výlet do Tatier, cestopisná črta

Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska, cestopisná črta


  • Pri písaní cestopisov vychádzal z vlastných skúseností, zobrazoval vlastné príbehy a zážitky, prostredie, ktorým prechádzal, mestá, dediny, pamiatky,...

  • Príbehy sú často žartovné, ale aj plné filozofovania a narážok na spoločenské pomery.


Lipovianska maša (Rozprávka zo života ľudu slovenského) – poviedka (niekedy uvádzaná ako novela), ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo, takže vyšla podľa nového rukopisu až v roku 1874.


Vlastný životopis – je považovaný za autorovo najlepšie dielo. Vychádzal až po jeho smrti v Slovenských pohľadoch a knižne vyšiel v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života.Dielo nie je len životopisom autora, ale prináša ja mnoho informácií o dobe, o živote na Slovensku v rokoch 1830 – 1880.


Humoresky nachádzame najmä v jeho diele:

Zozbierané žarty a rozmary (Žarty a rozmary):

 

  • Autor pri písaní uvedeného diela vychádzal predovšetkým z osobných skúseností a zážitkov z detstva, zo štúdia, ale i z lekárskej praxe.

  • Pre jeho humoresky je charakteristický jazyk, ktorý je poznačený dobovou lexikou.

  • Autor využíval napr. odborné výrazy, študentský slovník.

  • Častým prvkom jeho poviedok je karikatúra - je úmyselne skreslené a prehnané zobrazenie osoby alebo javu. Autori využívajú karikatúru najmä s cieľom vysmiať sa, ale aj prejaviť nesympatie, nesúhlas.

  • Ich cieľom nebolo len pobaviť, ale aj poučiť.


Do uvedeného diela patria napr. humoresky Svadba,Ostatné fašiangy, Študentský majáles, Cestovanie na vakácie, Radvanský jarmok..


SVADBA

 

 

Skrátená ukážka:

Bolo to na Michala; môj otec dostal povolanie na svadbu. Môj otec bol starý, ja mladý a pán — teraz, pravda, som už taký, aký bol vtedy môj dobrý otec. Otcovi sa nechcelo do R., nuž preniesol tú česť na moje plecia a žalúdok. Bola regrácia, dobrá chvíľa, a tak padlo mi to na vôľu.

Oddal som sa do vystrájania. Vyrastené pulidery so štrupňami, vyrastený kabát s vysokým mastným chomútom, sardelnovej farby rukavice a na krku vysoký, drsný, z konskej srsti pletený obojok niesol mi zavrznutú hlavu na otáznu svadbu.

Bolo jasno, bolo teplo a s veselou mysľou pobral som sa zaprášenou cestou do obce R.

.........

Z izby valil sa dym, prach a horúčosť, že sa mi na trakoch olovené pracky topiť začali.

Na pitvore mladého pána — ako diplomatického reprezentanta môjho otca — s veľkou úctou prijali a voviedli ma do svätyne, do komory. Tam sedeli vyvolení honoratiores, pytač s bukrétou a dva sudy. Ten väčší fráter s páleným, ten menší s vínom. Starejší, ktorý nad týmto pokladom dozor viedol, bol jasného rozmaru, tvár sa mu pýrila sťa Kriváň v januári pri zapadajúcom slnci. On rozmeriaval nápoj medzi čakateľov; ten nápoj si však hostia museli platiť, výnimku robili honoratiores — ako všade — ktorí boli častovaní darmo. Hľa! Teda ani mýto platiť, a víno darmo piť. Čo pán, to pán!

„Mladý pánko, nech sa páči,“ stlačili ma na novú, pestrými kvetmi farbenú nevestinu truhlu. Ledva som si ľapol a prach z čižiem odklepal, privítala ma nevesta a mladý zať, pekné slovenské postavy. Obaja mali veľmi lipkavé ruky, keď mi ich na uvítanie podali.

Pri hostine mali sme veľa polievok a v nich veľa šafranu; dostal som od neho žltý pysk ani čierny drozd — nuž ale to vraj tak už raz musí byť, povedala mi moja suseda, mlynárka z T. — Zatým ťahali sa zaprávania — kyslé, sladké, chlpaté, hladké — ako karavány jedno za druhým. Už mi mach začal rásť na hlave. Žalúdok som mal tekutinami zaplavený sťa Segedín a Dunajská paroplavebná spoločnosť mohla si v ňom agentúru zariadiť. Konečne prišlo pečené prasa a pani Čunderlíčka — ústami a telom rovnako pohyblivá bytnosť, obsluhovačka okolo stola a ponúkačka trinástej próby — vzdor môjmu sviatočnému protestu štikla mi nechtom pravého palca kus prasaciny z vidličky dolu na tanier. A ten necheť bol dlhý, na štikanie stvorený, humusovým čiernym pásom značený. Ako mi ten kus pomocou nechta na tanier zosánkovala, zdalo sa mi, akoby čosi bolo čvrklo za nechtom. No omáčky mi viac nebolo treba.

S nevyhnutným šafranom na žlto obveselené tvarožníky vo spolku s makovníkom zakončili dlhý a až na otlaky zunovaný obed.

K ďalšiemu priebehu polievok nasledoval tanec. Mladý pán bol zase vyznačený. Šatkový tanec bol ten, čo ma do víru vtiahol. Pri zdĺhavej, na menuet upomínajúcej hudbe „traláála—trála“, prihojdala sa ku mne nevesta s rozostretou, už dobre upotrebenou šatkou. Pokloní sa a prestrie ju predo mnou na zem. Ja som na to hľadel s dosť hlúpou tvárou, keď som ja to nikdy v quae moribusi nečítal. To bola pre mňa astronómia; škrabem sa a obzerám o pomoc. A tu anjel strážca pri mojom boku, čo mi nechtom štikal pečienku na tanier — Čunderlíčka. Rýchle a dôkladne poučila a upravila ma k činu.

Nuž teda kľakol som na lipkavú šatku, nevesta ma bozkala, len to tak lusklo, zdvihla ma k sebe a drobčili sme dookola. A skutočne, ten bozk chutil mi lepšie ako to zaprávanô zo starého kohúta. Tak ma, opica, vykrútila, že keď som si na miesto stal, tvár mi bola vyvrátená až na chrbát. S tým ešte vec skončená nebola. Čosi—kamsi prikvitli s tanierom a ja s tvárou napred prevrátenou, ale ovoľačo dlhšou, musel som siahnuť do vačku. A mňa chudáka nepriam pripravili doma na takéto prekvapujúce výjavy.

Chcem von na čistô povetria, ale vtom predstúpi predo mňa Katra, so šatkou! — No, prisámpánu, už je veru dobre. Táto Katra bola nevestinou tetkou, poctivá síce, ale nad všetok zbytok zrelá panna. Jej rapavá tvár podobala sa švajčiarskej mape; mala dve veľké, čierne oči, ale každé šlo svojou cestou. Ináč bola vysokej, silnej, kostnatej postavy a hlas mala ako tá trúba na viedenskej svetovej výstave. — Čo robiť? Hja, zdvorilosť káže i to robiť, čo tvrdo padne. Kľakol som teda pred touto Lomnickou kopou a zažmúriac oči bozkal som tú moru.

Keď som celú procedúru dokonal, prebil som sa ako podstrelený medveď cez divákov von na dvor…

 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite termín humoreska.
2. Charakterizujte tvorbu G. K. Zechentera-Laskomerského.


Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
POLAKOVIČOVÁ, A., CALTÍKOVÁ, M., ŠTARKOVÁ, Ľ., MEZEIOVÁ, A.: Literatúra pre stredné školy II., 1. vyd. 2012. Orbis Pictus Istropolitana Bratislava. ISBN 978-80-8120-194-3
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Kazim%C3%ADr_Zechenter-Laskomersk%C3%BD
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/155/Zechenter-Laskomersky_Zarty-a-rozmary/15
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/155/Zechenter-Laskomersky_Zarty-a-rozmary/15#ixzz2YqG9xMU1


Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Kazim%C3%ADr_Zechenter-Laskomersk%C3%BD