Jeden z najvýznamnejších ruských cárov dynastie Romanovovcov (dynastia Romanovovcov sa dostala v Rusku k moci v roku 1617 a vládla až do roku 1917, kedy sa uskutočnila októbrová revolúcia a bol popravený Mikuláš II.).

V roku 1721 mu Senát dal titul „Peter Veľký, imperátor celého Ruska“.

Jeho celé meno bolo Peter Alexejevič z rodu Romanovovcov.

 

Rusko pred vládou Petra I.:

 

  • Zaostalý poľnohospodársky štát.

  • Pôda bola v rukách svetských a cirkevných feudálov.

  • Neustále rástlo vykorisťovanie.

  • Veľmi ťažké postavenie mali nevoľníci i roľníci.

  • Roľníci nevlastnili pôdu, boli pripútaní k pôde statkára, museli odvádzať peňažné a naturálne dávky.

  • Pomalý rozvoj priemyselnej výroby.

  • Zaostalá armáda.


koncosova

Vláda Petra I.:

 

  • Začal vládnuť spolu so svojou sestrou Sofiou v roku 1682.

  • V roku 1689 poslal svoju sestru Sofiu do kláštora a on začal vládnuť sám.

  • Sofia sa nechcela vzdať trónu, preto vyvolala povstanie strelcov, ktoré ale Peter I. okamžite potlačil.

  • V roku 1689 začal formálne vládnuť so svojím bratom Ivanom V. – bol to jeho nevlastný brat, navyše bol chorý.

  • Úplne samotným vládcom sa stal v roku 1696. V danom roku zomrel jeho brat Ivan V.

  • V roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala aj jeho manželka Katarína I.

  • Jeho vláda skončila v roku 1725.

 

 

Rusko – európska veľmoc:

 

  • Rusko sa za vlády Petra I. stalo skutočnou európskou veľmocou.

  • Peter I. sa veľmi snažil modernizovať krajinu vo všetkých jej oblastiach – ekonomickej, politickej, kultúrnej.

  • Usiloval sa zintenzívniť vzťahy Ruska so Západom. Bránil mu v tom ale konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami.

  • Peter I. sám uskutočnil cestu po Európe, aby získal nové poznatky, skúsenosti – bol rozhodnutý uplatnil ich v pretváraní krajiny, v ktorej vládol.

 

 

 

Severná vojna – 1700 – 1721:

 

  • Peter I. sa rozhodol vyriešiť konflikt so Švédskom vojnou cestou.

  • Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily.

  • Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom.

  • V roku 1700 začala Severná vojna.

  • Vojská Petra I. najskôr boli v bitke pri Narve porazené Švédmi.

  • Potom Peter I. využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde dal v roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad.

  • Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku (hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal v roku 1712.)

  • Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa.

  • Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu.

  • Severná vojna ale bola ukončená až podpísaním Nystadskej mierovej zmluvy (Treaty of Nystad) 28. apríla 1721, kedy Peter I. k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska.

 

 

Reformy Petra I.:

 

  • Výrazne sa zameral na rozvoj remeselnej a manufaktúrnej výroby.

  • Do Ruska pozýval odborníkov z Nemecka a ďalších krajín.

  • V Rusku začali vznikať nové manufaktúry, v ktorých zamestnávali predovšetkým nevoľníkov.

  • Veľký pokrok zaznamenala najmä výroba lodí.

  • Rusko sa práve vďaka výrobe lodí stalo námornou veľmocou.

  • Uskutočnil reformu a reorganizáciu armády – predovšetkým bola dobudovaná vojnovým loďstvom a Peter I. jej zabezpečil lepšiu výzbroj.

  • Zaviedol novú daň – daň od hlavy – peniaze potreboval práve kvôli reforme v armáde. Uvedenú reformu platili roľníci aj mestské obyvateľstvo a vďaka nej sa zvýšili vykorisťovanie.

  • Dane vymáhal krutým spôsobom.

  • Tvrdo postupoval aj v získavaní brancov, ich odvody vyvolali mnohé ľudové hnutia

  • Zosilnel feudálny útlak.

  • Zmeny boli uskutočnené aj v štátnej správe – šľachtici museli slúžiť štátu.

  • Peter I. zaviedol v krajine aj evidenciu obyvateľov, najmä na vidieku – súviselo to tiež s daňou od hlavy.

  • Ríšu rozdelil na gubernie a ústrednými úradmi ríše sa stali kolégiá.

  • Uskutočnil zmeny v cirkvi. Cirkev mala slúžiť štátnym záujmom.

  • Zreformoval kalendár - zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár. Po zavedení juliánskeho kalendára rok 1208 sa stal rokom 1700.

  • Zreformoval abecedu - používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky).

  • Založil akadémiu vied a školy technického typu.

  • Pokúsil sa zaviesť povinnú školskú dochádzku.

  • Založil tlačiarne.

  • Dal prekladať cudziu literatúru, aby sa do krajiny dostalo čo najviac nových informácií z akejkoľvek oblasti života.

  • Začal vydávať noviny.

Reformy Petra I. mali odstrániť zaostalosť Ruska, upevnili však panovnícky absolutizmus, ale neodstránili nevoľníctvo a priniesli výhody iba vládnucej triede feudálov a vznikajúcej triede obchodníkov. Znevoľnené roľníctvo na to doplácalo.



Zopakujte si:
1. Definujte termín absolutizmus.
2. Charakterizujte reformy Petra I.
3. Charakterizujte vývoj v Rusku pred a po nástupe Petra I.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Ve%C4%BEk%C3%BD

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Ve%C4%BEk%C3%BD