Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

Povrch kontinentu je pomerne členitý. Je todruhý najvyšší svetadiel po Antarktíde (zastúpené sú tu nížiny, pohoria, plošiny, preliačiny). Povrch Ázie bol formovanýprevažne vrásnením a sopečnou činnosťou. Najnižším bodom je breh Mŕtveho mora (- 408 m), najvyšším bodom je Mount Everest (8 848 m). V Ázii môžeme nájsť najvyššie pohoria sveta ako Himaláje, Karakoram, Ural, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Altaj, Hindukúš.V Himalájach a Karakorame je spolu 14 vrchov nad 8 000 m n. m. Nížinyvypĺňajú najmä sever Ázie. Sú to Západosibírska ( najväčšia a najchladnejšia), Severosibírska, Veľká čínska ( najľudnatejšia), Mezopotámska a Indoganžská nížina. Na kontinente sa nachádzajú tiež najvyššie položené náhorné plošiny akoTibetská náhorná plošina, Stredosibírska plošina, Dekanská plošina (vznikla sopečnou činnosťou).


petrovic

 

 

Himaláje

Himaláje (sanskritom, po hindsky a nepálsky हिमालय- Himálaja,po čínsky 喜马拉雅山脉- pchin-jin Xǐmǎlāyǎ Shānmò - slovenský prepis Si-ma-la-ja Šan-mo) sú najvyšší horský systém na planéte Zem. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu.


petrovic

 

 

Geografia

Himaláje vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Čin (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí. Systém je dlhý asi 2 500 km, široký 180 – 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km² (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500 – 6 100 m. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie. Celkovo 11 štítov prekračuje 8 000 m n. m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest, 8 848 m n. m.) je najvyšší vrch na Zemi. Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:

  • Siválik (stredná výška 900 – 1 200 m)

  • Malé Himaláje (3 000 – 4 000 m)

  • Veľké Himaláje (6 000 m)

 

Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 – v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 45 skupín. Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete (5 880 m n. m.). Himaláje oddeľujú Indický subkontinent a Tibetskú náhornú plošinu.


 

Geológia

Predpolie Himalájí, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom riftingu k južnému okraju Laurázie pripojili tethýdne mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec India, ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v eocéne (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.


 

 

Karakoram

Karakoram (iné názvy: Karákóram alebo Karakorum) je druhé najvyššie pohorie na svete. Leží na hraniciach Číny, Indie a Pakistanu medzi Himalájami a Kchun-lunom, od Pamíru na severozápade po Tibet na juhovýchode.


petrovic

 

 

Geografia

Dĺžka pohoria je cca 800 km a priemerná výška okolo 6 000 m, no veľa štítov dosahuje vyše 7 000 m. Jeho najvyšším vrcholom je Čchokori (Čogori, 8 611 m, známy aj ako K2). Himaláje od Karakoramu oddeľuje horný tok rieky Indus. Je to mladé horstvo alpínskeho typu.


 

Geológia

Karakoram vznikol v druhohorách a treťohorách, zdvihy prejavujúce sa zemetraseniami pokračujú dodnes. Najvyššie polohy sú zaľadnené. Stály sneh leží v súčasnosti vo výške 5 000 - 6 000 m. Pohorie nie je trvalo osídlené.


 

 

Ural

Ural (rusky Уральские горы) je názov pohoria, tiahnuceho sa naprieč západným Ruskom od Severného ľadového oceánu až ku kazašským stepiam v celkovej dĺžke asi 2 500 km. Pohorie je jedno z najstarších na svete (bolo vytvorené v karbóne) a tvorí dohodnutú hranicu medzi Európou a Áziou.


petrovic

 

 

Geológia

Ural patrí medzi najstaršie pohoria. Najstaršie horniny oblasti pochádzajú z prekambria. Počas rífeja (vrchné proterozoikum) vznikol medzi oblasťami Baltiky (Baltský štít) a Sibíri (Sibírsky alebo Angarský štít) oceán, ktorý oba kontinenty oddialil, v dôsledku svojho rozchádzania. Tento proces trval mnoho miliónov rokov až do silúru, kedy začal oceán kolabovať. Na západe sibírskej platne sa začala subdukcia, keď sa jeho oceánska kôra pod ňu začala podsúvať. Pred asi 250 až 300 miliónmi rokov počas karbónu začala Sibír kolidovať s východnou časťou Laurentie. Došlo k orogenéze, ktorá je dnes označovaná ako uralská, no v staršej literatúre bola často priraďovaná k hercýnskej. Približne v tom istom období sa Sibír zrazila aj s kazachstanským blokom, čo umožnilo vznik veľkej pevniny Laurázie. V dôsledku zrážky došlo v oblasti Uralu okrem významných intrúzií granitoidných hornín a vulkanizmu aj k metamorfóze, ktorá postihla rovnako horniny dávneho oceánskeho. Pri zrážke došlo aj k zachyteniu častí ultrabázickcýh hornín oceánskeho dna, ktoré sa tak vyhli subdukcii. Rozsiahle polohy peridotitov (dunitov a harzburgitov) dnes vytvárajú dôležité ekonomické akumulácie rudných minerálov.


 

 

Kaukaz

Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz je pohorie medzi Čiernym a Kaspickým morom dlhé 1 100 km, široké 160 km. Tvorí hranicu Ruska so zakaukazkými republikami Gruzínskom a Azerbajdžanom. Najvyšší vrch je Elbrus (5 642 m n. m.), najväčšia rieka Kura, najväčšie sídlo je Tiflis.


petrovic

 

 

Geografia

Kaukaz tvoria dve rovnobežné pásma – Hlavný hrebeň a Bočný hrebeň. Delí sa na:

  • Zapadný Kaukaz

  • Stredný Kaukaz

  • Východný Kaukaz

Tzv. zakaukazské kotliny ho oddeľujú od Malého Kaukazu v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane. Na západnej strane sa Veľký Kaukaz začína pri Tamanskompolostrove, ktorý pri juhoruskom meste Novorossijsk oddeľuje Čierne a Azovské more, na východe ho zakončuje polostrov Apšeronský s azerbajdžanskou metropolou Baku, vybiehajúci do Kaspického mora. Veľa vrcholov v strednej časti Veľkého Kaukazu presahuje výšku 5 000 m n. m.. Najvyššou horou tohto pohoria, Kabardsko-balkarskej republiky, Ruska a celej Európy je 5 642 m vysoký Elbrus. Ďalšími hlavnými vrcholmi sú Dych-Tau (5 203 m n. m.), potom Šchara (5 201 m n. m.), ktorá je najvyšším bodom Gruzínska, a Kazbek (5 033 m n. m.).


 

Geológia

Veľký Kaukaz je vrásovo-prešmykové pásmo nasunuté z juhu na okraj Skýtskej platformy. Pásmo Kaukazu vzniklo v treťohorách pred zhruba 25 miliónmi rokov vzájomným tlakom eurázijskej a arabskej tektonickej platne, ktoré uzavreli systém druhohorných a treťohorných hlbokomorských paniev a ostrovných oblúkov, ktoré boli súčasťou Tethýdy. Panvy tejto oblasti vznikali od spodného permu až v triasu. Spočiatku sa vyznačovali kontinentálnou, neskôr hlbokovodnou sedimentáciou, ktorú hlavne od kriedy ovplyvňoval vulkanizmus. Celú oblasť dodnes postihujú časté zemetrasenia. Najničivejšie v roku 1988 úplne zničilo arménske mesto Spitak a zahubilo asi 25 000 ľudí.




Pamír

Pamír (čínsky Pcha-mi-er) je rozsiahla horská sústava v Tadžikistane, Číne a Afganistane. Spája Hindúkuš, Karakoram, Kchun-lun a Ťanšan. Rozloha asi 120 000 km², dĺžka 500 km, šírka do 400 km. Masív sa vyzdvihol počas alpínsko-himalájskeho vrásnenia. Sú tu časté zemetrasenia.


petrovic

 

 

Geografia

Západný Pamír sa rozkladá v Tadžikistane, okrajovo zasahuje (Zaalajský chrbát) do Kirgizska. Má typický alpínsky charakter. Vrchy sú väčšinou strmé, ostré, jednotlivé masívy sú oddelené hlbokými dolinami. Sú tu tri vrchy vyššie, ako 7 000 m, počet vrchov prevyšuje 6 000 m. Západný Pamír je mohutne zaľadnený, dosahuje až 8 000 km². Najvýznamnejšie ľadovce sú: Fedčenkov ľadovec, ľadovec Garmo, ľadovec Fortambek, Jazgulenský ľadovec a i. Podnebie je vlhké, v nižších polohách je pestrá flóra a fauna. Najdôležitejšie horské chrbty sú:

  • Vrchy akadémie vied

  • štít Ismaila Samaniho (bývalý Štít komunizmu) 7 495 m

  • Korženevskej štít 7 105 m

  • Zaaltajský chrbát

  • štít Abú Alí ibn Síná (bývalý Leninov štít) 7 134 m

  • Jazgulenský chrbát

  • štít Nezávislosti (bývalý Štít revolúcie) 6 974 m

  • Chrbát Petra I.

  • štít Dušanbe 6 952 m

  • Zulumart

  • bývalý Októbrový štít 6 760 m

  • Šachdarský chrbát

  • bývalý Marxov štít 6 723 m

 

Východný Pamír leží v Tadžikistane, čiastočne v Číne. Od západného Pamíru sa výrazne odlišuje. Vrchy sú nižšie (iba miestami presahujú 6 000 m) a pomerne málo zaľadnené. Východný Pamír má tvar pustej náhornej plošiny, podnebie je suché a drsné, flóra a fauna veľmi chudobná. Najdôležitejšie horské chrbty sú:

  • Sarykolský chrbát

  • Ľavirdyr (v Číne) 6 355 m

  • Muzkol

  • Čagsraj 6 238 m

  • Severoaličurský chrbát

  • Pik 5 929 m

  • Juhoaličurský chrbát

  • Kyzyldangi 5 706 m

Vachanský Pamír je južné pokračovanie východného Pamíru. Nachádza sa na území Afganistanu. Naň sa pripája pohorie Hindúkuš. Najvyšší vrch je Kooh-i-vachan vysoký 6 330 m.

Čínsky Pamír je málo známy. Jediný známejší masív je Kašgarský chrbát. Kašgarský chrbát je masív v Číne na rozhraní Pamíru a Kchun-lunu. Sú v ňom tri vrchy vyššie ako 7 000 m: Kungur (Kung-ke-er-šan) vysoký 7 649 m (7 719 m), Kungur Tjube Tagh vysoký 7 595 m a Muztagh-ata vysoký 7 546 m.


 

 

Altaj

Altaj (rusky Алтай) je horský masív v centrálnej časti Ázie na hraniciach Ruska, Mongolska, Kazachstanu a Číny. Jeho dĺžka je približne 2 000 km a maximálna šírka 600 km. Najvyšší vrch je Belucha (4 506 m), ktorý je zároveň najvyšším vrchom Sibíri. Pomenovanie pochádza z mongolského slova altau/altay (zlaté hory), nakoľko v pohorí sú početné náleziská zlata, ťažené už od stredoveku.


petrovic

 

 

Geografia

Altaj predstavuje spolu s pohoriami Sajany a Ťanšan severnú vetvu stredoázijského horského systému, ktorý sa začína v Pamíre. Delí sa na tri časti:

  • Ruský Altaj

  • Mongolský Altaj

  • Gobijský Altaj

 

Krajina v Altaji je tvorená vysokohorskými stepami a lesmi, v mongolskej časti aj polopúštnymi oblasťami. Vysokohorské pásmo je od výšky 2 000  (v južných oblastiach + 400 m) tvorené trvalo zamrznutou pôdou, najvyššie časti hôr pokrývajú ľadovce.


 

Geológia

Pohorie vzniklo v prvohorách počas hercýnskeho vrásnenia. V druhohorách však bolo zarovnané a súčasnú podobu vytvarovalo alpínske vrásnenie a zaľadnenie počas posledných dvoch ľadových dôb. Altaj je budovaný prevažne paleozoickými horninami, prevahu majú granitoidy, ruly, svory a piesčité bridlice. Ústup ľadovcov zanechal početné morény a štrkové terasy. Nad riekou Bija sa nachádzajú hrubé sprašové vrstvy, ktoré predstavujú jeden z najúplnejších záznamov o zmenách klímy na Sibíri za posledných 250 000 rokov. – slov. prepis Tchien-šan –


 

 

Ťanšan

Ťanšan (staršie Ťan-šan, čínsky 天山 – pchin-jin Tiān Shān – doslova nebeské hory, rusky Тянь-Ша́нь – Ťaň-Šaň) je mohutná horská sústava v Strednej Ázii (Kirgizsko, Čína, Tadžikistan a Kazachstan) dlhá 2 500 km, najvyšší vrch je Džengiš Čokusu (7 439 m n. m.) na hraniciach Kirgizska a Číny. Pohorie má zachovanú sústavu horských ľadovcov.


petrovic

 

 

Geografia

Ťanšan sa člení na 3 oblasti:

Západný Ťanšan, ktorý sa rozkladá medzi Ferganskou kotlinou na západe a jazerom Issyk-Kuľ na východe. Najvyšším hrebeňom tejto časti pohoria je Zailijský Alatau, ktorý sa nachádza v susedstve jazera Issyk-Kuľ a najväčšieho kazašského mesta Alma-Ata. Najvyššie vrcholy dosahujú výšky až 5 000 m n. m.

Centrálny Ťanšan sa nachádza na hraniciach Kazachstanu, Kirgizska a Číny. V tejto časti pohoria ležia najvyššie vrcholy pohoria Džengiš Čokusu (Pik Pobedy – 7 439 m n. m.) a pyramídová hora Chan-Tengri (6 995 m n. m.). Nachádzajú sa tu aj hlboké doliny a kotliny (napr. Turfanská preliačina).

Východný Ťanšan, nazývaný aj Čínsky Ťanšan, leží na území ČĽR v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Ťahá sa od najvyššieho hrebeňa Chalyk-tau (štít Pik – 6 811 m n. m.) na západe cez Borohoro Šan, Bogda Šan neďaleko hlavného mesta Urumči až k hrebeňom Barkol a Karlik Šan na východe. Tieto hrebene dosahujú výšok od 4 500 do 5 500 m.


 

Geológia

Ťanšan je súčasťou himalájskeho orogénneho pásma. Zdvíhanie pohoria začalo ešte počas hercýnskeho vrásnenia, súčasná podoba sa vytvarovala počas kimerskej fázy alpínskej orogenézy. V čínskej časti pohoria sa nachádza menšie vulkanické pole, tvorené niekoľkými troskovými kužeľmi. Najznámejší z nich je Pechan, ktorý bol aktívny v 1. a 7. storočí.


 

 

Hindúkuš

Hindúkuš je horská sústava v Strednej Ázii v Afganistane, Pakistane a sčasti Indii. Je dlhá 800 km, najvyšší vrch je Tirič Mír (7 708 m n. m.). Sú tu ľadovce, časté zemetrasenia. Západná časť je nižšia s reliéfom alpského typu, východná časť je plošina so samostatnými ostrými a nedostupnými ľadovcovými štítmi nad 7 000 m n. m. Žijú tu Afganci, Kafíri a Tadžici.


petrovic

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.worldatlas.com

www.wikipedia.com


 

 

Zdroj obrázkov:

http://www.adpic.de/lizenzfreie_bilder/Natur/Sonstiges/Asien__Reliefkarte__217405.html

http://nanopatentsandinnovations.blogspot.sk/2012/08/tibetan-plateau-may-be-older-than.html

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:ISS-Karakoram.JPG

http://earth.imagico.de/large.php?site=ural1

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Kaukasus.jpg

http://earth.imagico.de/large.php?site=pamir6

http://www.drben.net/Mongolia_Report/Aimag/Govi-Altai/Govi-Altay_Province-Index.html

http://www.absoluteastronomy.com/topics/Tian_Shan

http://earthobservatory.nasa.gov/IOTD/view.php?id=4103