Severná Afrika – Maroko a Západná Sahara

MAROKO

Marocké kráľovstvo (Al-mamlaka al-Maghribíja,  المملكة المغربية)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Maroko je prímorský štát v Severnej Afrike omývaný na západe Atlantickým oceánom a na severe Stredozemným morom. Jej najsevernejší bod tvorí Gibraltársky prieliv. Krajina hraničí so Španielskom jednak po mori, ako aj s exklávami Ceuta, Melilla a Peñón de Vélez de la Gomera. Na východe a juhovýchode hraničí s Alžírskom a na juhu s Mauritániou. V roku 1979 Maroko obsadilo svojho novovzniknutého južného suseda Západnú Saharu, ktorej 2/3 územia dodnes de facto kontroluje. Juhovýchodná časť tohto územia je pod kontrolou frontu Palisario, a označuje sa Saharská arabská demokratická republika.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Krajinou sa v severovýchodno-juhozápadnom smere tiahnu pohoria Antiatlas, Vysoký Atlas a Stredný Atlas. Vo Vysokom Atlase sa nachádza najvyšší vrch krajiny aj celého Atlasu – Džabal Tubkal (4 165 m n. m.). Severne od nich sa nachádza pohorie severozápadno-juhovýchodného smeru Ríf (Er-Rif). V jeho predhorí sa tiahne úrodná pobrežná nížina. Na juhovýchode krajinu ovplyvňuje rozsiahla Saharská púšť. Atlantické pobrežie je ploché a stúpa smerom do vnútrozemia k tabuľovitej krajine Marockej Mesety (s nadmorskou výškou okolo 800 m n. m.). Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou mauretaníd, transsaharského pásma a v menšej miere aj tethýdnej oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú panvy vyplnené druhohornými a mladšími usadenými horninami. Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj prvohorné a prekambrické horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti.

Vodstvo

Väčšina marockých riek ústí do Atlantického oceánu. Najväčšie z nich (od severu na juh) sú Sebú, Um er-Rbia, Tensift, Sous. Rieka Mulúja ústí do Stredozemného mora. Mnoho riek sa stráca na okraji Sahary. Režim riek je charakteristický vodností v zimnom období zatiaľ čo nízkymi prietokmi či vyschnutím v lete. Údolia občasných tokov sa nazývajú vádí.

Podnebie

Pohoria Atlasu zabraňujú prieniku teplých vetrov zo Sahary, takže väčšina krajiny má subtropické a subsaharské podnebie. Dôležitú rolu v podnebí v Maroku hrá Stredný a Vysoký Atlas, ktorý je výrazným klimatickým rozhraním. Severozápad krajiny je ovplyvnený Stredomorím a vyznačuje sa miernym daždivým podnebím v zime s priemernými teplotami 16 °C a horúcimi suchými letami s priemernými teplotami 28 °C. Oblasť Atlasu sa vyznačuje typickým vysokohorským podnebím so značnými teplotnými rozdielmi. Na juhu a juhovýchode je suché púštne kontinentálne podnebie. Prevládajú horúce letá, kde maximá dosahujú cez 40 °C a studené zimy. Množstvo zrážok v priebehu roka kolíše medzi 900 mm na severe a 200 mm na juhu. Na severozápadných svahoch hôr býva množstvo zrážok nad 1 000 mm (vo vyšších polohách aj snehových).

Rastlinstvo

Lesy pokrývajú už len 2% územia krajiny. V Atlase rástli pôvodne lesy stredomorského typu, ale postihol ich podobný osud ako juhoeurópske lesy rovnakého typu. Do dnes ich zostal už iba zlomok. Okrem poľnohospodárskych plodín ich nahrádzajú porasty macchie. Pôvodnými stromami sú borovica halepská (Pinus haleppo), dub korkový (Quercus suber) a céder atlaský (Cedrus atlantica). V malom Atlase nájdeme stepi, ktoré na juhu prechádzajú do púšte. V Sahare rastú stromy (palmy) iba v oázach. Púšť však dobre znášajú rôzne efeméry, geofity a sukulenty. Pri tokoch rastú aj akácie (Acacia sp.) a tamarišky (Tamarix sp.). Iba v Maroku rastie arganovník tŕnistý (Argania spinosa), z ktorého sa získava arganový olej, dôležitá komodita marockého hospodárstva.

Živočíšstvo

Fauna, podobne ako rastlinstvo, je prispôsobená púštnym podmienkam a je druhovo veľmi chudobná. Nájdeme tu predovšetkým gazely, púštne líšky feneky berberské (Vulpes zerda), rôzne druhy antilop, hadov, jašterov, škorpiónov a skáčuce hlodavce tarbíky huňaté (Dipus sagitta). V izolovaných oázach žije množstvo druhov vtákov a hmyzu. Žije tu aj zdomacnená ťava jednohrbá – dromedár (Camelus dromedarius).

Ochrana prírody

V biosférickej rezervácii Arganeriae sa pestujú arganovníky tradičným spôsobom. Na pobreží Atlantického oceána nájdeme NP Sous Massa, uprostred Atlasu zasa NP Tazekka, pre obce s tradičným spôsobom života bol vytvorený NP Toubkal a v pohorí Ríf je to napr. NP Talassemtane.

Socio-ekonomické pomery

História

Krajina je obývaná od praveku. V staroveku tu vybudovali svoje osady Feničania, neskôr aj Rimania. Púštne oblasti v tej dobe obývali kočovní Berberi. V 5. storočí Rimanov vypudili Vandali, ktorí však neskôr splynuli s pôvodným berberským obyvateľstvom. V 6. storočí krajinu obsadili byzantské vojská. Neskôr začali oblasť postupne obsadzovať Arabi, ich prvé výpady do oblasti sa uskutočnili v rokoch 681 – 683. Pôvodní obyvatelia v tomto období postupne prijali islam, no mnohé kmene si udržali politickú samostatnosť, čoho dôkazom bolo berberské povstanie v roku 740, ktoré sa kalifovi nepodarilo potlačiť. Maroko sa neskôr stalo miestom územných záujmov Fátimovského a Córdobského kalifátu. V rokoch 1061 – 1269 ovládali Maroko Almoravidi a Almohadovia. V roku 1269 obsadili Berberi hlavné mesto Marakeš. V rokoch 1465 až 1554 ovládali krajinu Vattásovci. Nad časťou pobrežia neskôr získali kontrolu Portugalci a Španieli. Portugalci však boli z krajiny vypudení. Svoj vplyv neskôr zväčšili Francúzi. Proti koloniálnej nadvláde vypuklo niekoľko povstaní, ktoré však boli potlačené. Jedno z najväčších viedol v 20. rokoch 20. storočia Abd al-Karím. Počas druhej svetovej vojny sa na území Maroka vylodili v novembri 1942 spojenecké vojská počas operácie Torch. V rokoch 1955 a 1956 sa Francúzsko a Španielsko vzdali svojich koloniálnych nárokov. Severná časť krajiny bola pôvodne pod španielskou a južná pod francúzskou nadvládou. Samostatný štatút medzinárodného územia nieslo mesto Tanger. Krajina získala nezávislosť v roku 1956. Prvým vládcom novodobého Maroka bol Mohamed V. 6. novembra 1975 sa Španielsko, Mauritánia a Maroko dohodli v Madride na rozdelení dovtedy španielskej Západnej Sahary. Túto dohodu však ignorovalo hnutie Palisario, ktoré vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku. V roku 1979 asi 100 000 marockých vojakov obsadilo aj zvyšok Západnej Sahary.

Obyvateľstvo

Väčšinu populácie tvoria Arabi či poarabštení Berberi. V redšie osídlených častiach Maroka žijú etnické menšiny – hlavne Berberi (30–40 %) a Haratiovia (potomkovia čiernych otrokov) sídlí především v oázách na jih od pohoří Atlas. Menej početnou menšinou sú Židia (približne 30 000). V Maroku žije tiež približne 100 000 cudzincov (Francúzi, Španieli). Obyvatelia Maroka sú takmer výhradne (asi 98 %) sunnitkí moslimovia (sunnitský islam je štátne náboženstvo). Zvyšok tvoria kresťania a židia.

Územné členenie

Maroko sa administratívne delí na 16 regiónov (džaha), ktoré zahrňujú zároveň celé Marokom obsadené či nárokované územie Západnej Sahary. Regióny sa ďalej členia na nižšie správne celky – 42 provincií a 25 mestských prefektúr.

Hospodárstvo

Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú subtropické ovocie, zelenina a obilniny. Pestujú sa tiež strukoviny, cukrová repa a trstina a olejniny. V oblasti južného Maroka sa tiež pestuje arganovník. Z živočíšnej výroby prevažuje chov suchu odolných zvierat – oviec a kôz. Významnú súčasť živočíšnej výroby tvorí produkcia mlieka. Takmer 20 % územia Maroka pokrývajú lesy. V lesoch prevažujú listnaté stromy, z ktorých najvýznamnejší je korkový dub. Korok je tak dôležitým vývozným artiklom. Významnými artiklami sú aj cédrové drevo, trieslovina. Vďaka dlhému pobrežiu je významným exportným artiklom i rybolov. Z priemyslu je najviac zastúpený odevný, poľnohospodársko-potravinársky, chemický, hutnícky a strojárenský a elektrotechnický priemysel a elektronika. Chemický priemysel je zastúpený v súvislosti s ťažbou fosfátov (Maroko má najväčšie fosfátové zásoby na svete). Tradičnou súčasťou priemyslu sú aj umelecké remeslá.

ZÁPADNÁ SAHARA

Saharská arabská demokratická republika (Al-džumhúrija al-Arabija as-Sahrawija ad-dímúkrátíja)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Západná Sahara je riedko osídlené územie v severnej Afrike zodpovedajúce územiu bývalej Španielskej Sahary. Saharská arabská demokratická republika (skrátene často Západná Sahara alebo SADR) je štát, ktorý vyhlásil Front Polisario vo februári 1976 na území dovtedajšej španielskej provincie Španielska Sahara.

Socio-ekonomické pomery

História

Pôvodne to bola španielska kolónia (Španielska Sahara 1934 – 1976). V roku 1965 OSN predpísalo Španielsku, aby zorganizovalo referendum o (ne)samostatnosti Španielskej Sahary. Španielsko toto referendum nezorganizovalo, podľahlo tlaku Maroka a Mauritánie a koncom roka 1975 podpísalo tzv. Madridské dohody, ktorými sa k februáru 1976 vzdalo územia v prospech Maroka a Mauritánie. Platnosť Madridských dohôd je značne sporná z hľadiska španielskeho práva a OSN ich považuje za neplatné z hľadiska medzinárodného práva. Po odchode Španielov roku 1976 územie okupovali Maroko a Mauritánia a Front Polisario vyhlásil v Alžírsku, kde dodnes sídli, nezávislosť územia pod názvom Saharská arabská demokratická republika. Roku 1979 sa Mauritánia vzdala svojich nárokov a vojna pokračovala už len medzi Marokom a Frontom Polisario. Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie obsadené Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR, zvyšok územia), ktorú vyhlásil Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario Alžírskom. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí 2 200 km dlhý múr, okolo ktorého sú míny. De iure územie (podľa OSN) na jednej strane stále patrí Španielsku (ako územie nespravované vlastnou vládou), ktoré sa však k nemu nehlási, a na druhej strane si územie ako celok nárokujú jednak Maroko a jednak Saharská arabská demokratická republika. Saharskú arabskú demokratickú republiku uznáva 46 štátov sveta, Arabská liga podporuje marocké nároky, ostatné štáty (vrátane USA, Kanady, Ruska, štátov EÚ) zostávajú neutrálne.

Obyvateľstvo

Obyvateľmi sú najmä kočovní Arabi a Berberi. Najväčším mestom je El-Aaiún s počtom obyvateľov 184 000 (údaj k roku 2004). Druhým najväčším sídlom je prístavné mesto Dachla (58 000 obyvateľov, r. 2004).

Hospodárstvo

Je to hospodársky zaostalá oblasť, orientovaná prevažne na ťažbu nerastov a poľnohospodársku výrobu. Ťažia sa fosfáty, urán a železná ruda. Na miestnych pastviskách sa chovajú ovce, kozy a ťavy. Rastlinná výroba je tu len v oázach (pestovanie ďatlí a fíg).

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství

Zdroj obrázkov:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Morocco.svg

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Morocco.svg

http://creationwiki.org/pool/images/b/bb/

http://www.mappi.net/morocco.php

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Marokko-regions-nr.png

https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_the_Sahrawi_Arab_Democra

tic_Republic.svg

https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Sahrawi_Arab_Democratic_Repu

blic.svg

https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationWesternSahara.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Western_Sahara_Topography.png