Filozofia sa považuje za prvú vedu, ktorá stála na začiatku všetkých ostatných vied. Práve filozofia sa zaoberala všetkými oblasťami ľudského bytia, či prírody. Postupne sa z nej vyvinula matematika, fyzika, metafyzika, psychológia či estetika. Na začiatku stála základná vedecká metóda - otázka. Ľudia sa pýtali čo je to? aké to je? prečo je to tak?
Neskôr, keď sa poznatky hromadili a boli stále konkrétnejšie, nebolo možné všetky oblasti zahrnúť len do jednej jedinej vedy a tak vznikali samostatné vedy, ktoré sa postupne od filozofie osamostatňovali. Každá veda skúmala inú oblasť a teda predmety ich záujmu boli rozdielne. Tak vznikali nové vedné disciplíny a tie so sebou prinášali stále konkrétnejšie poznatky. Tak vznikla matematika - veda o číslach, fyzika - veda o fyzických danostiach prírody, biológia - veda o všetkom živom, etika - veda o morálnom živote, estetika - veda o krásne a podobne. Filozofiu teda môžeme považovať za matku všetkých ostatných vied.
Aby sme lepšie pochopili rozdiel medzi filozofiou a ostatnými vedami musíme si vysvetliť, čo vlastne veda je. Veda sa definuje ako súbor poznatkov z istej oblasti, má vlastnú terminológiu, výskumné metódy a tiež predmet výskumu. Každá veda je zároveň dobovo podmienená a má rovnaký výklad.
Vedy rozdeľujeme na vedy špeciálne a univerzálne.
1, Špeciálne (prírodné) vedy - zaraďujeme sem prírodné vedy (fyzika, astronómia), a tiež kultúrne vedy. Kultúrne vedy sa ďalej rozdeľujú na duchovné vedy (veda o hudbe, jazykové vedy) a sociálne a ekonomické vedy. K prírodným vedám sa priraďujú aj formálne vedy - napr. matematika, logika a pod.
2, Univerzálne vedy - sú to vedy univerzálne, ktoré stoja nad všetkými špeciálnymi vedami. Práve sem zaraďujeme filozofiu a teológiu ako dve rovnocenné vedy.
Filozofia a špeciálne vedy sa od seba výrazne odlišujú. Špeciálne vedy majú svoj okruh problémov od ktorých neodbočujú, nezaujímajú sa o iné problémy ako tie, ktoré sa dotýkajú ich vlastného predmetu. Napr. matematika sa nezaoberá problémami psychológie alebo problémami biológie.
Iné je to pri filozofií. Táto zovšeobecňuje poznatky všetkých špeciálnych vied a upozorňuje na isté aspekty, ktoré ešte treba preskúmať. Filozofia je teda veda, ktorej poznatky sú všeobecné, poznatky špeciálnych vied sú konkrétnejšie a idú do hĺbky, čiže sa stále viac konkretizujú.
Čo sa týka otázok, je filozofia orientovaná na otázky večné a všeobecné ako napr. čo môžem vedieť, čo môžem konať?, čo je to bytie? a pod. Otázky špeciálnych vied sú otázky aktuálne a konkrétne (Napr. Ako vypočítam vzdialenosť hviezd od zeme?). Všeobecnosť je možné poznať aj vo využiteľnosti poznatkov špeciálnych vied a filozofie, kým filozofia svoje poznatky nemôže priamo použiť v praxi, poznatky špeciálnych vied sú priamo použiteľné v praxi.
Aj výskumné metódy špeciálnych vied a filozofie sa odlišujú. Filozofické metódy patria len do pojmového sveta a nepoužívajú okrem pojmov žiadne prístroje, či externé pomôcky. Ich metódou sú myšlienkové procesy. Špeciálne vedy na svoj výskum používajú tie najrôznejšie prístroje a externé pomôcky (v biológií sa napr. používa mikroskop).
Vzťah medzi filozofiou a náboženstvom je odjakživa veľmi problematický a venujú sa mu rôzny filozofi ako aj teológovia. Teológia sa rovnako ako aj filozofia považuje za vedu univerzálnu, lebo rieši rovnaké problémy, len z iného hľadiska. Kým filozofia je veda ktorá je racionálne podložená a jej metódy sú striktne racionálne, teológia je veda, ktorá používa teologické postupy a v rámci nich tvrdí, že isté dodnes nevysvetlené problémy sa nedajú vyriešiť racionálne, ale len vierou. Viera je pri riešení takýchto problémov tou správnou odpoveďou. Obe vedy majú spoločnú problematiku - večnosť, dokonalosť a nekonečnosť.
V priebehu dejín sa veľký filozofi a tiež teológovia rôzne pozerali na spoluprácu filozofie a teológie: Tertuliánus II. - rímsky právnik a duchovný striktne odmietal filozofiu a považoval jedine teologické poznanie sveta za správne. Na druhú stranu nemecký filozof Nietzsche odmieta teológiu
tvrdí že "Boh je mŕtvy". Podľa neho je jedine filozofia je tá správna veda. V stredoveku sa však objavili aj isté prístupy, ktoré sa snažili filozofiu a teológiu spájať do úlohy partnerov a nie do úlohy dvoch konkurentov. Tak to vidí aj filozof a teológ Sv. Tomáš Akvinský, ktorý tvrdí, že aj napriek tomu, že obe tieto vedy existujú samostatne, spolupracujú. Doslova tvrdí, že "filozofia je slúžkou teológie".
Mnohí filozofi majú rôzny prístup k Bohu. niektorí tvrdia, že existuje viacero bohov – polyteisti, niektorí veria iba v jedného Boha - monoteisti, niektorí odmietajú existenciu Boha ako entity - ateisti. Istí filozofi veria v prepojenie Boha a prírody – panteisti. Tieto prístupy ovplyvňujú filozofov a ich učenie. Existuje mnoho prístupov k chápaniu filozofie a náboženstva. Tento ich vzťah ešte nie je vyriešený a preto je ich vzťah aj dnes v centre pozornosti tak filozofov ako aj teológov.
Zopakujte si:
1. Definuj vedu!2. Ktoré sú špeciálne a ktoré univerzálne vedy
3. Poznatky ktorých viet sa nedajú aplikovať v praxi priamo?
4. Kto je to polyteista?
5. Ako na filozofiu a teológiu nahliadal Nietzsche a Sv. Tomáš Akvinský?
6. Kto je to panteista?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.