Poklasické obdobie gréckej filozofie sa datuje do obdobia 322 p.n.l. Až po 4. stor. n.l. Toto obdobie vzniká bezprostredne po smrti Aristotela a zvykne sa nazývať aj poaristotelovské obdobie. Filozofi ho nazývajú aj obdobím úpadku filozofie, lebo sa v ňom vo filozofií nič nevyvinulo ani nevytvorilo. Filozofia tohto obdobia sa orientuje na troch velikánov klasickej antickej filozofie (Platón, Aristoteles, Sokrates).
V popredí záujmu po-aristotelovskej filozofie stojí človek. Filozofia učí ľudí ako lepšie žiť, ako žiť dôstojne, šťastne a bez strachu. Veľmi príznačný je tzv. synkretizmus – je to stieranie hraníc medzi filozofiou a náboženstvami. Vďaka rímskemu vplyvu sa do popredia dostáva latinčina, ktorá je dominantným jazykom. Centrum filozofie sa presúva do dnešného Egypta – do Alexandrie. Dôležitými miestami sú však aj Sýria a Macedónsko.
V tomto období sa stretávame s 4 hlavnými prúdmi filozofie – stoicizmom, epikureizmom, skepticizmom a novoplatonizmom.
Stoicizmus a novoplatonizmus
Stoicizmus je filozofický prúd, ktorý tvrdí, že filozofia je jednotou medzi logikou, etikou a fyzikou. V otázke pravdivého poznania tvrdia, že to čo je pravdivé sa nedá vyvrátiť rozumom, je to pevne logicky uchopené a nevyvrátiteľné ľudskými argumentmi.
Typické pre stoikov je nájdenie „vnútorného oslobodenia“. Tvrdia, že človek sa veľmi bojí chorôb, násilia či nešťastia. Tvrdia, že človek sa musí vnútorne oslobodiť – nebáť sa ničoho zlého, nebáť sa chorôb či bolesti. Tento strach musí človek prekonať a potom bude slobodný nájde duševný pokoj a môže byť šťastný. Odmietanie všetkého materiálneho a obracanie sa na vnútorné hodnoty spôsobujú tzv. ataraxiu – stoický pokoj v každej - akokoľvek nepriaznivej situácií. Stoici tvrdia, že človek nemôže vzdorovať svojmu osudu, lebo ten je daný. Práve preto má človek robiť len to, čo jeho rozum zvolí. Takýto človek je slobodný.
Medzi najznámejších filozofov zaraďujeme Marka Aurélia (121-180 n.l.) a Zenóna z Kítia. Markus Aurélius bol prezývaný aj ako filozof na tróne, lebo bol kráľom. Jeho najvýznamnejšie dielo - „Rozhovory so sebou samým“ vzniklo v čase vojenskej operácie na území dnešného Slovenska – pri rieke Hron.
K významným predstaviteľom patrí aj Zenón z Kítia (322- 262 p.n.l). Zenón z Kítia je starším predstaviteľom Stoicizmu, ktorý žil už v čase Aristotela. Je predstaviteľom staršieho stoicizmu. Bol to muž, ktorý viedol veľmi striedmy a poctivý život. Bol nazývaný aj chladný filozof, lebo nikdy neprejavoval city. Žil cnostne a odmietal slasť. Bol štátnik a cenil si každého jedného človeka. Učil, že každý človek sa podieľa na svetovom rozume a každý doň vkladá istú svoju časť.
Zenón z Kítia
Základom všetkého je príroda a človek tvorí jednotu s vesmírom. Mikrokozmos (človek), ktorý sa nachádza v Makrokozme (vesmír) tvorí podstatu a jednotu bytia. Zenón bol materialista a tiež monista, vážil si každého človeka a tvrdil, že každý človek musí byť súčasťou vecí verejných, nikto nesmie byť vylúčený. Dokonca aj otroci majú podľa Zenóna právo na účasť na verejných veciach. Zenón dokonca tvrdil, že aj pre otrokov musia platiť prirodzené právo a aj právo štátu. Na vtedajšiu dobu to bolo veľmi odvážne tvrdenie, ktoré vyvolalo vlnu kritiky na Zenónovu filozofiu.
K predstaviteľom Stoicizmu patrili aj filozofi ako Poseidonios alebo Seneca (Vychovávateľ cisára Nera).
V poklasickom období gréckej filozofie sa stretávame aj s prúdom novoplatinizmu. Je to filozofický prúd ovplyvnený filozofiou Platóna. Za hlavného predstaviteľa tohto prúdu sa považuje Plotínos (205-275 n.l).
Plotinos
Novoplatonizmus je zmesou starogréckej filozofie a orientálnej filozofie. Plotínos bol filozof, ktorý vyhlasoval, že ako človek zažíva stratu svojej vlastnej identity. Tvrdil, že jeho duša splynula s Bohom. Jeho učenie vychádza z existencie Boha ako jediného princípu všetkého bytia. „Jedno“ - je centrálny pojem Plotinovej filozofie. Plotinos tvrdí, že „jedno“ obsahuje všetko bytie. Jedno je Boh a Boh je vo všetkom, čo existuje. Matéria je pri tom podľa Plotina len najnižšia forma bytia. Matéria je niečo, čo má hodnotu ničoho, je v nej minimum božského princípu. Plotinos matériou pohŕdal a tvrdil, že nenávidí a hanbí sa svoje vlastné materiálne telo.
„Jedno“ je dobro, krása, pravda je to dokonalé, večné a absolútne. Plotinos hovorí, že aj človek môže dosiahnuť absolútne a večné, musí však prejsť „štádiom očistenia“. Štádium očistenia umožní osvietenie – teda nahliadnutie na „jedno“. Práve v tomto bode Plotinovej filozofie sa ukazuje vplyv orientálnej filozofie. Očistenie môže dosiahnuť človek jedine mystickým zážitkom. Plotinos mal vplyv na stredovekú filozofiu a tiež na kresťanstvo.
Zopakujte si:
1. Čo je to novoplatonizmus? - definuj!2. Kto to bol Plotinos?
3. Ktoré krajiny boli centrom filozofie v poklasickom období gréckej filozofie?
4. Ktorý jazyk bol dominantným jazykom tohto obdobia?
5. Akú filozofiu zastával Zenón z Kítia?
6. Ktorý filozof sa hanbil za svoje telo? Prečo?
7. Koho dejiny prezývajú „filozof na tróne“?
8. Ktorý filozof bol vychovávateľom neskoršieho cisára Nera?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.
Zdroje obrazkov:
http://leccos.com/index.php/clanky/zenon-z-kitia-na-kypruhttp://www.xrysalogia.gr/plotinos.html