Denník:

  • Denník je žáner vecnej literatúry.

  • Denník obyčajne obsahuje zápisy o osobných a verejných udalostiach ovplyvňujúcich pisateľa.

  • O udalostiach autor podáva správu väčšinou zo svojho uhla pohľadu prezentujúc vlastný názor o nich.

  • Udalosti sú spravidla opisované v chronologickom poradí v denných intervaloch.

 

 

Cestovný denník:

  • Cestopis písaný formou denníka.

  • Patrí do tzv. dobrodružnej literatúry.

  • Jeho úlohou je oboznámiť čitateľa s dobrodružnými zážitkami z ciest po cudzine, so zážitkami z väzenia, z náboženského prenasledovania, z úteku z vojenského sprievodu,...

  • V cestovných denníkoch majú výrazné zastúpenie aj údaje z geografie, hospodárstva, kultúry danej krajiny.

  • Diela majú aj náučný charakter.

  • Výrazné zastúpenie má cestovný denník v období barokovej literatúry.

 

 

Baroková literatúra – 16. – 18. stor.

Pôvod slova nie je úplne jasný, asi portugalský, resp. tal. – barocco – perla nepravidelných tvarov.

Počiatky literárneho smeru – Taliansko a Španielsko.

 

 

Spoločensko – historické podmienky:

  • Súperenie panovníckych rodov v Európe o moc

  • Reformácia a protireformácia

  • Náboženské boje

  • Vojnové konflikty – tridsaťročná vojna (konflikt medzi katolíkmi a protestantmi v rímsko – nemeckej ríši)

  • České stavovské povstanie (povstanie proti habsburskému cisárovi Ferdinandovi II.)

  • Vznik absolutistických monarchií (napr. neobmedzená vláda francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.)

  • Turecké vpády

  • Sociálny útlak

  • Živelné pohromy a epidémie

 

Zložité historické obdobie vyvolalo pesimizmus ľudí, beznádej, zúfalstvo, nedôveru v pozemský život, v človeka, pocit pominuteľnosti a márnosti pozemského života (vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť), rast uvedomenia si dôležitosti kresťanskej viery, človek sa viac obracia k Bohu

 

 

Znaky barokovej literatúry:

Dekoratívnosť – ozdobnosť

Pompéznosť – nádhera

Patetickosť – nadnesenosť

Zmyslovosť – senzualita, vnímateľnosť zmyslami

Zmyselnosť – záľuba v erotike, v sexualite

Hyperbolizácia negatívnych javov - zveličovanie

Duchovnosť - náboženskosť

Mysticizmus – záhadnosť, tajuplnosť

Nedôvera v rozum - iracionalizmus

Monumentalita - snaha ohromiť

Pátos - vzletnosť

Citovosť až exaltovanosť – prepiata výstrednosť

Kontrasty - túžba po živote – strach zo smrti

                 myšlienka na večnosť – svetská radosť

                 dobro – zlo

                nádej na vykúpenie a hrôza z večného zatratenia

Absolutizácia viery

Odklon od prírody

Veľkolepý knižný štýl – zložité trópy a figúry /opakom je nižší štýl – jednoduché zobrazovacie prostriedky/ - alegória, hyperboly, metafory, symboly, zdrobneniny, oxymorá, antitézy, perifrázy, slovné hry, synonymá,...

Žánre: legenda, duchovná pieseň, epos, reflexívna lyrika

 

 

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ LITERATÚRA (1650 – 1780)

  • Barokové obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo protihabsburskými povstaniami.

  • Charakteristické boli spory medzi katolíkmi a evanjelikmi.

  • Vládli kruté vojnové pomery a ľudí navyše ožobračovali aj dôsledky vojen – hlad, epidémie, mor.

  • Proti útlaku protestovali obyčajní ľudia vzburami a útekom do hôr (Juro Jánošík).

 

Typické znaky slovenskej barokovej literatúry: vyhýbala sa dekoratívnemu a pompéznemu, extrémne prehnanému štýlu.

Charakterizoval ju  záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku.

 

 

JÁN SIMONIDES

Základné životopisné údaje:

  • Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza.

  • Vzdelanie získal v Prešove a vo Wittenbergu.

  • Po ukončení štúdií pôsobil v Brezne ako rektor školy.

  • Po odhalení Vesselényiho sprisahania ho väznili v Leopoldove a bol odsúdený na neapolské galeje.

  • Cestou na galeje ušiel spolu s Tobiášom Masníkom, no po piatich dňoch ich opäť chytili a uväznili.

  • Na slobodu sa dostal vďaka tomu, že ich vykúpil istý nemecký kupec.

  • Precestoval veľa krajín (Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko), kým sa usadil v Nemecku, kde žil do roku 1683.

  • Po návrate do vlasti pôsobila ako evanjelický kňaz v Banskej Bystrici-Radvani, Kráľovej, Hronseku.

 

Tvorba J. Simonidesa:

Je známy najmä ako autor cestopisných a memoárových diel, v ktorých sa venoval svojim zážitkom od odsúdenia v Bratislave až po návrat domov.

Vychádzal vo svojej tvorbe zo svojich denníkov, ktoré si cestou písal.

 

Vo svojich dielach neopisoval len svoje zážitky, ale venoval sa aj opisom krajov, ktoré navštívil, ich regionálnych zvyklostí, etnografických pomerov a architektúry (antické pamiatky, kláštorné a chrámové stavby).

Používal jednoduchý, bezprostredný jazyk, pričom nevsúval do textu takmer žiadne náboženské detaily (biblické texty, príklady, náboženské reflexie), takže jeho dielo je považované za viac-menej svetskú prózu, ktorá v tom období bola zriedkavá.

 

Autor latinskej príležitostnej poézie, náboženských polemík a náboženských výchovných spisov.

 

Obraňoval význam materinskej reči, slovakizoval biblickú češtinu, dokladom toho je jeho úvod ku katechizmu.

 

 

Väzenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka

  • Latinská autobiografia.

  • Dielo vzniklo na základe zápiskov, ktoré si robili J. Simonides a T. Masník.

  • Opisuje súd v Bratislave, odsúdenie a pochod na galeje do Neapola.

  • Vykresľuje utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci hrubo zaobchádzali.

  • Útek z vojenského sprievodu, uväznenie, vykúpenie nemeckým kupcom a následné putovanie po Taliansku.

  • Zachytáva krásy krajiny a umelecké pamiatky v mestách Neapol, Rím, Florencia...

     

     

     

Tobiáš Masník

Slovenský spisovateľ, učiteľ a kňaz.

Patrí do obdobia slovenskej barokovej literatúry.

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa v rodine evanjelického kňaza.

  • Vzdelanie získal v Dubnici nad Váhom, Novom Meste nad Váhom, Ilave, Prešove a na nemeckých univerzitách vo Wittenbergu a Jene.

  • Pôsobil ako evanjelický rektor (Senica, Ilava) a diakon (Ilava).

  • V období protihabsburského povstania bol väznený v Leopoldove a odsúdený na španielske galeje v Neapole, no cestou tam ušiel spolu s Jánom Simonidesom.

  • Z Talianska putovali do Nemecka.

  • Tam sa opäť vrátil do miest svojich štúdií a istý čas pobýval v Jene a Wittenbergu, odkiaľ sa vrátil do Ilavy, kde pôsobil ako evanjelický farár.

  • Neskôr bol kazateľom na hrade Blatnica a farárom (Liptovský Ondrej, Háj, Uhrovec).

 

 

Krátke ukážkyz dielaVäzenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka:

Väzenie (Stockhaus)

Väzenie (Stockhaus) nebolo len tesné, ale z každej stránky aj nepríjemné. V jednej miestnosti, ktorá merala zo všetkých strán sotva osem krokov, bolo zavretých zo tridsať osôb. Ledva stačila na státie alebo sedenie, tobôž na ležanie. Celú zimu nemala pec. Do väzenia pršalo aj zhora, lebo vojaci na jednej strane poškodili strechu. Preto mnohí väzni, premočení od dažďa, len tak-tak nezhnili zaživa v šatách. A keby sa v noci neboli dáko zohrievali vzájomným dychom, horko-ťažko by boli veru vydržali.

Väzenie susedilo s násypom, ale z jednej strany nebolo chránené. A pretože brvná stien veľmi nepriliehali, bolo celkom súce za útočište žiab, hadov a rozličného hmyzu. A čo zvláštnejšie, dych zohrievajúcich sa väzňov zapríčinil, že celú zimu bolo vo väzení počuť kvákanie žiab. Nestačili si očistiť od hmyzu — bĺch, vší a ploštíc — šaty a telo či už pre nedostatok času alebo pre množstvo špiny. A tak od ustavičného smradu a biedy oplývali kopou vší.

Prať šaty a bielizeň mali zakázané.

...................

 

 

Mesto Graz

Mesto Graz však nemá len utešený vzhľad, ale je aj dobre opevnené a hmýri sa ľuďmi rozličných národov. Dolinu ohraničujú strmé skaliská, ale smerom k mestu sa tiahne utešená rovina, cez ktorú sa pomaly plazí rieka Mura. Nad mestom je ihlancovitá skala, ktorá umelecky a majstrovsky predstavuje Kristovo umučenie. Z oboch strán možno na ňu vystúpiť po schodoch. Má malinké, ale veľmi pekné kaplnky. Uprostred sa vypína zámok. Okolo vrchu leží veľkolepé mesto s prepychovými budovami. Vrch tu i tam zavlažujú vody.

Z //Grazu// sme plávali 28. marca šesť míľ po rieke Mure až do Ehrenhausenu. //Keď sme sa plavili, videli sme okolo rieky, najmä pri Grazi, čriedy danielov a jeleňov.// V Ehrenhausene sme strávili noc. Tu sa nám stratili dvaja vojaci, ktorí odišli tajne v noci. Jeden bol z vatry. Ehrenhausen leží z tamtej strany Mury, — celkom na brehu, kým z tejto strany smerom na východ leží Chorvátsko. Je tam málo domov, ale zato na vrchu, ktorý sa vypína nad mestom, čnie zámok.


...........................

 

 

Rím

Keď prišiel pán Jakub Weltz išli sme na Vatikánsky vrch do baziliky sv. Petra. Pred bazilikou je nesmierne veľké priestranstvo okrúhleho tvaru. Po jeho stranách stoja budovy so stĺporadiami a s utešenými chodbami na prechádzky. Hore ich zo všetkých strán zdobia mramorové sochy. Dolu na jednej strane nasledujú za sebou štyri rady okrúhlych stĺpov. Ale každá ôsma štvorica má štvorhranné stĺpy. Stĺpov je stosedemdesiatpäť. Toľko ich je aj na druhej strane. Na čelnom mieste priestranstva je napísané v tvare venca veľkými kamennými písmenami: Alexander VII. Dnu pod klenbou možno čítať tento nápis: In umbram diei ab aestu, in securitatem a turbine et procella Alexander VII. curavit. (Z horúčavy dňa do tieňa, z víchrice a búrky do bezpečia dal urobiť Alexander VII.) Uprostred priestranstva stojí Augustov obelisk, ktorý dal preniesť po ceste k sv. Rochovi pápež Sixtus V. a roku 1586 ho postavil Dominik Fontana. Pápež mu za prácu odčítal tritisíc zlatých a povýšil ho do rytierskeho stavu. Na obelisku stojí kríž. Na jednej strane obelisku je nápis: Christus per invictam crucem pacem populo praebeat, qui Augusti pace in praesepi nasci voluit. (Prostredníctvom nepremožiteľného kríža nech dá národu pokoj Kristus, ktorý sa chcel za Augustovho pokoja narodiť v maštali.) Na druhej strane: Sixtus V. vraj na túto počesť vztýčil z povery (poznamenávam: do väčšej povery) kríž atď. Na tomto priestranstve sa nachádza veľká, utešená fontána. Na páse baziliky je nápis: In honorem Principis Apostolorum Paulus V. Borghesius Pontifex Maximus Anno 1612. (Na počesť kniežaťa apoštolov Pavol V. Borghese, pápež, roku 1612.) V tomto roku ju totiž Pavol V. obnovil a urobil takouto nádhernou. Nad hlavnou bránou, ktorá má umelecky uliate kovové dvere, sa uprostred nad nápisom vypína mramorová socha Krista Spasiteľa. Sprava stojí Peter s kľúčami, zľava Pavol s mečom a tak zaradom všetci //dvanásti// apoštoli. Za týmito sochárskymi dielami je horná časť stavby so sadrovou výzdobou, kupolovitá a okrúhla, ale členená. Najväčšia kupola však uprostred prepúšťa svetlo. Na jej vnútornom obvode je napísané: Super hanc petram aedificabo ecclesiam mihi et tibi dabo claves. (Na tejto skale si postavím cirkev a tebe dám kľúče.)



Zopakujte si:
1. Charakterizujte svetovú a slovenskú barokovú literatúru, uveďte ich spoločné a rozdielne znaky.
2. Charakterizujte cestovný denník, popíšte jeho postavenie v slovenskej literatúre.
3. Charakterizujte dielo Väzenie, vyslobodenie, putovanie...

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma. Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Simonides
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1139/Simonides_Vaznenie-vyslobodenie-a-putovanie-Jana-Simonidesa-a-jeho-druha-Tobiasa-Masnika/8
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tobi%C3%A1%C5%A1_Masn%C3%ADk