koncosova

 


 


Základné údaje:

  • 26. december 1822, Tisovec – 11. apríl 1891, Tisovec

  • Evanjelický kňaz, právnik, politik, ekonóm, publicista

  • Predstaviteľ slovenského národa v 19. storočí

  • Predstaviteľ slovenskej politiky 19. storočia

  • Spolutvorca Žiadostí slovenského národa

  • Spolutvorca Memoranda národa slovenského

  • Spoluorganizátor celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Mikuláši v roku 1848

  • Iniciátor Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861

  • Člen spolku Tatrín

  • Redaktor Pešťbudínskych vedomostí

  • Iniciátor založenia prvého slovenského gymnázia v Revúcej

  • Pochovaný na národnom cintoríne v Martine


 

Detstvo a mladosť

 

  • Š. M. Daxner sa narodil 26. decembra 1822 v Tisovci. Pochádzal z rodiny stoličného prísažného, slúžneho a prísediaceho stoličného súdu. Jeho otec bol právnik a hospodár, pochádzal zo zemianskej rodiny.

  • Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, v Spišskej Novej Vsi, na gymnáziu v Rožňave a v rokoch 1840 - 1842 na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

  • Počas štúdia na bratislavskom lýceu sa stal blízkym spolupracovníkom Ľ. Štúra a ďalších štúrovcov.

  • Po skončení evanjelického gymnázia v Bratislave začal študovať právo.

  • Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842 - 1843 v Prešove, v roku 1846 zložil advokátsku skúšku v Pešti.

  • Pôsobil ako advokát, právnik a úradník vo viacerých župách: advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti.

  • V roku 1846 pôsobil ako advokát v Tisovci, v roku 1850 sa stal zástupcom štátneho komisára Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, v roku 1859 radcom župného súdu v Nagykálló.

  • V roku 1861 bol druhým podžupanom Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote.

  • V roku 1865 sa stal prísediacim zmenkového súdu v Debrecíne a od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.

 

 

Počiatky literárnej tvorby Š. M. Daxnera:

 

  • Š. M. Daxner sa začal literárnej tvorbe venovať už počas štúdií.

  • V roku 1844 napr. v almanachu Tatranka uverejnil povesť z Tatier vo veršoch, baladu Co kdo činí, sobě činí.

  • V roku 1845 v Orle tatranskom uverejnil báseň Poklad Jánošíkov, ktorú spracoval na námet ľudovej povesti.

  • V tom istom roku v Slovenských povestiach uverejnil povesť Cesta k slncu.

  • V roku 1846 v almanachu Nitra mu vyšla poviedka Statočný valach.

  • Niekoľko básní mu vyšlo aj v A. H. Škultétyho Rečňovanke.

Už počas štúdií v Prešove sa venoval zbieraniu a zapisovaniu ľudových povestí. Viaceré z nich uverejnil v Kódexe tisovskom. Po skončení štúdií sa postupne Š. M. Daxner prestal venovať vlastnej literárnej činnosti a prešiel k politickej a kultúrnej činnosti.

 

 

Politická a kultúrna činnosť Š. M. Daxnera

 

  • Š. M. Daxner sa v roku 1846 usadil v Tisovci. Krátko po svojom príchode vypracoval stanovy Hospodárskeho spolku v Tisovci.

  • Viaceré aktivity Š. M. Daxnera sa spájajú s rokom 1848 a revolučnými udalosťami, ktoré sa v uvedenom roku udiali.

  • Š. M. Daxner v roku 1848 spolu s J. F. Rimavským dal návrh na zorganizovanie národnej porady, ktorá by pripravila národné požiadavky.

  • Porada sa konala 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši a jej výsledkom boli Žiadosti národa slovenského.

 


ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA:

  • Prvý slovenský ucelený národnopolitický program.

  • Vyhlásené boli 11. mája 1848 v Ondrášovej pri Liptovskom Sv. Mikuláši.

  • Predchádzali im staršie Liptovské žiadosti z 28. marca 1848 a Žiadosti slovenského národa v Stolici nitrianskej z 28. apríla 1848.

  • Mali 14 bodov.

  • Text zostavilo 28 popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Štefana Marka Daxnera, Jána Francisciho - Rimavského.

 

Najdôležitejšími požiadavkami boli požiadavky národné:

  • Uznanie slovenskej svojbytnosti.

  • Rozdelenie stolíc podľa národnostného kľúča.

  • Vytvorenie slovenskej územnej jednotky s vlastným snemom a slovenčinou ako úradným jazykom.

  • Pomerné zastúpenie v uhorskom parlamente.

 


Okrem národných požiadaviek obsahovali aj požiadavky týkajúce sa demokratizácie spoločnosti:

  • Úplné zrušenie poddanstva.

  • Volebné právo pre všetkých obyvateľov Uhorska.

  • Žiadosť o prepustenie Janka Kráľa z väzenia.

  • V  roku 1848 sa v Uhorsku začala tvoriť tzv. národná garda, určená na ochranu verejného poriadku. Š. M. Daxner veril, že národnú gardu bude možné využiť aj pre národné ciele, preto vyvinul pri jej organizovaní veľkú aktivitu. Krátko po jej vzniku uhorský parlament odhlasoval zákon o odvode dvestotisíc brancov, ktorí mali utvoriť uhorskú armádu, voči čomu sa mnohí postavili. Národná garda sa vzbúrila.

  • Za vzburu a rozširovanie Hurbanovho letáku Bratia Slováci boli Š. M. Daxner a jeho blízki priatelia a spolupracovníci J. F. Rimavský a Bakulíny 11. októbra 1848 zatknutí v Plešivci a odsúdení náhlym súdom na trest smrti povrazom. Napokon ale boli omilostení, odsúdení na tri roky väzenia a odvezení do Pešti.

  • V januári 1849 po príchode rakúskeho vojska do Pešti sa väzni dostali na slobodu. Už 20. januára 1849 boli v tábore slovenských dobrovoľníkov v Červeníku pri Leopoldove a Š. M. Daxner sa stal kapitánom. 21. novembra 1849 bol Zbor slovenských dobrovoľníkov v Bratislave rozpustený a Š. M. Daxner sa vrátil do Tisovca.

  • Koncom roka 1850 sa stal námestníkom štátneho zástupcu pri stoličnom úrade v Rimavskej Sobote.

  • 12. februára 1853 ho preložili na štátne zastupiteľstvo do Košíc. V nasledujúcom roku (1854) sa stal dočasným štátnym zástupcom v Rimavskej Sobote, odkiaľ ho preložili za štátneho zástupcu do Nového Mesta pod Šiatrom (sídlo Zemplínskej stolice). V Novom Meste pod Šiatrom sa oženil. Jeho manželkou sa stala Pavlína Štepánová de Nagy Várad (1855).

  • V roku 1857 začal pôsobiť ako radca tamojšieho stoličného súdu vo Veľkom Kállove (sídlo Sabolčskej stolice). V máji 1861 odtiaľto odišiel a vrátil sa do Tisovca.

  • V tom istom roku sa na jeho popud konalo národné zhromaždenie v Turčianskom Svätom Martine. Predložil na ňom program pod názvom Memorandum národa slovenského. Spolu s J. F. Rimavským v uvedenom roku začali vydávať Pešťbudínske vedomosti.

  • Koncom roka 1861 sa stal druhým podžupanom Gemersko-malohontskej stolice a predsedom stoličného súdu.

 

 


MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO:

Ďalší mimoriadne dôležitý dokument v slovenských dejinách.

  • Bol prijatý na zhromaždení slovenskej inteligencie v Turčianskom Sv. Martine.

  • Zhromaždenie sa konalo 6. – 7. júna 1861.

  • Išlo o programový dokument, ktorý obsahoval základné štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska.

  • Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

  • Dokument bol prijatý na zhromaždení, na ktorom sa zúčastnilo vyše päťtisíc Slovákov.

  • V roku 1862 začal Š. M. Daxner veľmi intenzívne pracovať na založení gymnázia v Revúcej. 16. septembra 1862 ho založili a Š. M. Daxner sa stal jeho hlavným dozorcom a predsedom patronátu. Zároveň sa zúčastňoval na prípravách založenia Matice slovenskej.

  • V Gemersko-malohontskom senioráte vyvinul osobitné úsilie na obranu slovenských cirkevných zborov a na legislatívnu podporu zriaďovania sirotincov a vdovských opatrovní.

Svojou politickou, organizátorskou a publicistickou prácou sa zaradil medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.



Zopakujte si:
1. Uveďte základné životopisné údaje Š. M. Daxnera.
2. Charakterizujte jeho podiel na literárnej činnosti slovenských dejateľov 19. storočia.
3. Charakterizujte politickú činnosť Š. M. Daxnera.
4. Charakterizujte publicistickú činnosť Š. M. Daxnera.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
http://www.klasici.sk/node/511
ttp://www.nbs.sk/_img/Documents/_BankovkyMince/Zberatelske/Memorandum/MEMORANDUM-s.pdf
http://historia.studentske.eu/2008/10/iadosti-slovenskho-nroda.html
Súkromné materiály autorky

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Marko_Daxner