Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Konštantín a Metod priniesli na Veľkú Moravu aj hlaholiku a staroslovienčinu a položili základy cyriliky.

 

HLAHOLIKA:

Prvé písmo Slovanov.

  • Názov hlaholika je odvodený od slova glagol - hláska.

  • Dnes sa už nepoužíva.

  • Tvorila základ kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy.

  • Autorom hlaholiky je Konštantín.

  • Konštantín ju zostavil pravdepodobne ešte pred príchodom na Veľkú Moravu.

  • Vznikla už pred rokom 863, teda v 9. storočí.

  • Hlaholika vznikla ako písmo na zápis staroslovienčiny.

  • Konštantín ju pravdepodobne zostavil pre slovanských vzdelancov žijúcich v Solúne.

  • Základom hlaholiky je kurzíva malého gréckeho písma (kurzíva - druh ležatého písma, mierne nakloneného písma).

  • Písmo autor ornamentálne upravil a doplnil orientálnymi písmenami.

  • Pôvodná veľkomoravská verzia mala 38 znakov - písmen.

  • 24 písmen pochádzalo z gréckej abecedy a 14 písmen bolo neznámeho pôvodu, pravdepodobne z hebrejskej a samaritánskej abecedy.

  • Neskôr malo písmo v závislosti od verzie 40 znakov.

  • Hlaholské písmená zároveň predstavujú prvú slovanskú číselnú sústavu – ku každému písmenu bolo priradené číslo, napr. dz = 8.

  • Za najstarší typ hlaholiky sa považuje hlaholské písmo použité v Kyjevských listoch so zaokrúhlenými písmenami.

  • Po odchode byzantskej misie z Veľkej Moravy hlaholiku používala a zdokonaľovala skupina Metodových žiakov (Konštantín bol už dlhšiu dobu mŕtvy).

  • Zachovali sa viaceré pamiatky zapísané z uvedeného obdobia hlaholikou:


 

Asemanov evanjeliár

Sinajský žalár

  • Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy v roku 885/886 ju na území dnešného Slovenska nahradilo latinské písmo a hlaholika sa dostala do Chorvátska.

  • V Chorvátsku hlaholika nadobudla hranatú podobu.

  • Dostala sa aj do Bulharska, odtiaľ potom dočasne a čiastočne do Čiech a na dlhšiu dobu (popri cyrilike) do Srbska, Ruska a inde.

  • Od 10. storočia ju začala nahradzovať cyrilika.

  • Na Západe ju nahradila latinka a na Východe cyrilika.

 

Ukážka:

koncosova

 

CYRILIKA:

Cyrilikaje písmo.

  • Najstaršie slovanské písmo po hlaholike.

  • Cyrilika vznikla (asi) okolo roku 900 v slovanskom prostredí.

  • Vznikla na základe gréckej majuskuly (veľkých písmen gréckej abecedy) a zjednodušením niektorých písmen hlaholiky.

  • Svoj názov cyrilika dostala na počesť svätého Cyrila (Konštantín).

  • Cyrilika vznikla v Bulharsku.

  • Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika.

  • Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až cár Simeon (893-927).

  • Z Bulharska sa cyrilika šírila do okolitých slovanských krajín a Rumunska, a to najmä do tých krajín, ktoré sa pridržiavali byzantského obradu.

  • Cyriliku po rôznych obmenách používajú dnes národy bývalého ZSSR.

  • Používa ju ruština, bieloruština, ukrajinčina, Mongoli, srbčina, bulharčina, macedónčina, čiernohorčina.

  • Dnes sa označuje termínom azbuka.

 

Ukážka:

koncosova


STAROSLOVIENČINA:

  • Prvý slovanský jazyk, ktorý nadobudol písanú podobu.

  • Nazýva sa tiež cirkevnoslovanský jazyk alebo cirkevná slovančina.

  • Priniesli ju na Veľkú Moravu Konštantín a Metod.

  • Jej základom bol južnoslovanský jazyk založený na nárečiach Slovanov, ktorí v 9. storočí žili v Solúne a jeho okolí.

  • Dnes ju ešte stále používajú pravoslávni Slovania ako cirkevný jazyk.

 

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo.“


Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Touto činnosťou sa svätí bratia stali zakladateľmi našej a vôbec slovanskej kultúry.

  • Najdôležitejším činom cyrilometodskej misie na Veľkej Morave bolo však zavedenie slovienskeho jazyka do liturgie.

  • K tomu ale museli mať povolenie od cirkevnej vrchnosti. Tak sa v roku 867 vybrali do Ríma k pápežovi Hadriánovi II., aby získali povolenie na ďalšiu činnosť a ďalšie šírenie kresťanstva na Veľkej Morave. Po ceste sa zastavili v Benátkach, kde ich zdržalo zhromaždenie biskupov, kňazov, ktorí im ich činnosť vyčítali.

  • Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež Hadrián II. v bazilike Sv. Márie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár, a tým ten preklad schválil a Konštantín hneď slúžil starosloviensku bohoslužbu.

  • Kým sa tieto veci vybavovali a riešili v Ríme, Konštantín ochorel. Cítiac blížiacu sa smrť, prijal vyšší stupeň mníšskeho stavu, a zároveň aj meno Cyril, pod ktorým je všeobecné známy. Zomrel v Ríme 14. februára 869. Pochovali ho slávnostne v bazilike sv. Klementa.

  • Po jeho smrti bol Metod vysvätený za arcibiskupa pre novozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu. A ako arcibiskup, už bez Konštantína, sa vracal na veľkú Moravu.

  • Cestou z Ríma na Veľkú Moravu ho franskí biskupi dali zajať a odvliekli ho spolu s jeho sprievodom do Bavorska. Tu ich postavili pred súd ako votrelcov, odsúdili a uväznili v niektorom kláštore vo Švábsku.

  • Metod tam prežil tri roky, kým ho na príkaz nového pápeža Jána VIII. neprepustili. Konečne sa roku 873 vrátil na Veľkú Moravu.

  • Tam však už nevládol knieža Rastislav, ale vládol kráľ Svätopluk. Sprvu ho aj on prijal s poctami, ale čím ďalej tým viac sa začali títo muži jeden druhému odcudzovať. Metodovi učeníci neskoršie zaznamenali, že to bolo preto, lebo Metod vyčítal Svätoplukovi jeho mravné poklesky.

  • A tak sa stalo, že Svätopluk dovolil znova návrat franských kňazov. Roku 879 spoločne obžalovali Metoda u pápeža Jána VIII., že nepodáva správne učenie a že bohoslužby koná v staroslovienskom jazyku.

  • Na pápežov rozkaz sa Metod roku 880 znovu vydal na cestu do Ríma. Tu bol z obžalôb ospravedlnený a mohol ďalej pokračovať na veľkej Morave vo svojej činnosti.

  • Metod sa síce vrátil na Veľkú Moravu, ale mal veľké ťažkosti. Napriek tomu tu pôsobil až do smrti, ba začal šíriť kresťanstvo aj u Čechov a u Poliakov. V ostatných rokoch života ešte pokračoval v prekladoch Sv. písma a bohoslužobných kníh. Zomrel 6. apríla 885.

  • Pochovali ho slávnostne „v hlavnom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie“. Hlavný alebo veľký chrám znamená biskupskú katedrálu. Dodnes nevieme, kde sa spomínaný chrám nachádzal. Podľa nedávnych vykopávok najpravdepodobnejším miestom je lokalita Sady pri Uhorskom Hradišti, kde sa našiel celý komplex sakrálnych budov.

  • Po smrti sv. Metoda pápež Štefan V. dal žiakov sv. Cyrila a Metoda vyhnať z krajiny. Niektorí sa uchýlili do Čiech, iní do Poľska, ale najviac ich odišlo do Bulharska. Tam pokračovali v cyrilo-metodskom diele.

 

 

Svätopluk a jeho vláda na Veľkej Morave:

  • Synovec Rastislava.

  • Za jeho vlády získal Veľká Morava najväčší územný rozsah.

  • Vládol vo východnej časti Veľkej Moravy. - v nitrianskom kniežactve ako údelné knieža.

  • Počas jeho vlády sa Frankovia neustále usilovali získať Veľkú Moravu.

  • Získali na svoju stranu Svätopluka, sľúbili mu trón na Veľkej Morave, ak sa postaví proti Rastislavovi.

  • V roku 870 Svätopluk zradil svojho strýka.

  • Kráľ Ľudovít Nemec nechal Rastislava oslepiť a uvrhol ho do žalára.

  • Na Veľkej Morave začal vládnuť Svätopluk, ale už ako vazal Východofranskej ríše.

  • Napokon bol obvinený zo zrady voči Východofranskej ríši a dostal sa do väzenia.

  • Moravu a Slovensko ovládli Frankovia – Viliam a Engelšalk.

  • Veľká Morava stratila samostatnosť.

 

V roku 871 vypuklo veľké povstanie proti franskej vláde. Frankovia prepustili Svätopluka z väzenia a poverili ho velením svojho vojska. Svätopluk sa pridal na stranu povstalcov, porazil franské vojsko a stal sa opäť vládcom Veľkej Moravy. Veľká Morava získala nezávislosť.

Za vlády Svätopluka zaberala veľká Morava územie Slovenska, Čiech, Moravy, Lužice, Sliezska, Krakovska, Panónie.

Po smrti Svätopluka sa postupne násilne pripojené krajiny oddelili.

V roku 898 prepukli vnútorné boje medzi Mojmírom II. a jeho mladším bratom Svätoplukom II. Boje ríšu veľmi oslabovali. Zároveň ju oslabovali rôzne útoky zvonka.

Veľká Morava sa napokon v roku 907 rozpadla.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte hlaholiku a cyriliku.

2. Vysvetlite význam staroslovienčiny.

3. Charakterizujte vládu Svätopluka.

 

 

 

Použitá literatúra:

KRAJČOVIČ, R., ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. 1990. Univerzita Komenského Bratislava. ISBN 80-223-0249-X

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlaholika

http://sk.wikipedia.org/wiki/Cyrilika

http://grkatpoprad.sk/2009/09/otce-nas-cirkevnoslovansky/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rastislav_%28Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava%29

Súkromné materiály autorky

 

 

 

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rastislav_%28Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava%29