Pravidlá pri určovaní oxidačných čísiel:

  1. Atómy prvkov, ktoré tvoria molekulu zloženú z atómov toho istého prvku majú oxidačné číslo, ktorého hodnota sa rovnánule, napríklad: O20, H20, P40, N20

  2. Samostatné, nezlúčené atómy majú oxidačné číslo, ktorého hodnota sa rovná nule, napríklad: Fe0, S0

  3. Atóm vodíka, ktorý sa viaže s atómom iného prvku, ktorého hodnota elektronegativity je väčšia alebo rovná 2,1, má oxidačné číslo rovné hodnote +I.

 

Napríklad:

HCl – chlorovodík

HF – fluorovodík

HI – jodovodík

NH3 – amoniak

H2O – voda

NaOH – hydroxid sodný

KOH – hydroxid draselný

Al(OH)3 – hydroxid hlinitý

 

HCl: X(Cl) = 3,0 – hodnota elekronegativity atómu chlóru je 3,0 a je teda väčšia ako hodnota 2,1, a preto má vodík v tejto zlúčenine oxidačné číslo s hodnotou +I

NH3: X(N) = 3,0 – hodnota elektronegativity atómu dusíka je 3,0, z toho vyplýva, že vodík v molekule amoniaku má hodnotu +I

H2O: X(O) = 3,5 – hodnota elektronegativity atómu kyslíka je 3,5 a preto má vodík v molekule vody oxidačné číslo +I.

HI: X(I) = 2,5 – hodnota elekronegativity atómu jódu je 2,5 a je teda väčšia ako hodnota 2,1, a preto má vodík v tejto zlúčenine oxidačné číslo s hodnotou +I

 

 

  1. Atóm vodíka, ktorý sa viaže s atómom iného prvku s hodnotou elektronegativity menšou ako 2,1 má oxidačné číslo –I. Výnimka: ak sa atóm vodíka viaže s prvkom, ktorého hodnota elektronegativity je menšia a zároveň blízka hodnote 2,1

 

Napríklad:

NaH – hydrid sodný

LiH – hydrid lítny

AlH3 - alán

 

NaH: X(Na) = 0,9 – hodnota elektronegativity 0,9 je menšia ako hodnota 2,1 a z toho vyplýva, že vodík má v danej zlúčenine oxidačné číslo -I

Poznámka: AsH3 (arzán) – vzhľadom na chemické vlastnosti tejto zlúčeniny sa tu priraďujú oxidačne čísla nasledovne: As+IIIH3-I alebo As-IIIH3+I

 

 

  1. V molekulách hydroxidov, oxidov, kyslíkatých kyselín a v soliach kyslíkatých kyselín priraďujeme atómu kyslíka oxidačné číslo s hodnotou –II.

 

Napríklad:

NaOH – hydroxid sodný,

KOH – hydroxid draselný,

H2O - voda,

H2SO4 – kyselina sírová,

CO2 – oxid uhličitý,

CO – oxid uhoľnatý, atď.



Zopakujte si:
1. Uveďte chemické vzorce zlúčenín, v ktorých má vodík oxidačné číslo rovné +I.
2. Uveďte oxidačné čísla nezlúčených atómov: Fe, S.
3. Uveďte oxidačné čísla jednotlivých atómov v molekule vody H2O.

Použitá literatúra:
Použitá literatúra: Anton Sirota, Emil Adamkovič, Názvoslovie anorganických látok pre gymnáziá, SPN, Prvé vydanie 2003, ISBN 80-10-00006-X, str. 27-31