Na lúkach a na poliach žije len niekoľko druhov vtákov trvalo. Väčšina druhov prilietava na lúky a polia len za potravou.


Medzi lúčne a poľné vtáky patrí:

  • jarabica poľná,

  • bažant poľovný,

  • drop fúzatý,

  • škovránok poľný,

  • havran poľný,

  • sokol myšiar,

  • vrana túlavá,

  • strnádka žltá,

  • straka čiernozobá.


 

Jarabica poľná

Jarabica poľná patrí medzi naše známe vtáky žijúce na poli. Je stálym vtákom – neodlieta na zimu do južných krajín. Patrí medzi poľovné vtáky.

Jarabica poľná má perie na vrchnej strane tela sfarbené do sivohneda. Svojím sfarbením je prispôsobená prostrediu, v ktorom žije.

Jarabica poľná  sa živí väčšinou rastlinnou potravou – zelenými časťami rastlín a semenami, občas aj hmyzom. Potravu si vyhľadáva rozhrabávaním pôdy, preto hovoríme, že patrí medzi hrabavé vtáky. Mláďatá si potravu vyhrabávajú samy, preto hovoríme, že patria medzi nekŕmivé vtáky.


http://en.wikipedia.org/wiki/Grey_Partridge

Jarabica poľná


 

Bažant poľovný

Bažant poľovný je ďalším známym vtákom žijúcim na poliach a lúkach. Hniezda si stavia na zemi v krovinách, či v hustej tráve. Patrí medzi stále vtáky.

Bažant poľovný je známy svojou pohlavnou dvojtvarosťou, ktorá sa prejavuje najmä odlišným sfarbením peria. Samec – kohút má nápadne sfarbené perie, samica a mláďatá majú perie prispôsobené prostrediu.

Bažant poľovný sa živí hmyzom a jeho larvami, slimákmi, mladými hrabošmi, časťami a semenami rastlín - najmä obilnín, ale aj lesnými plodmi. Patrí medzi hrabavé a nekŕmivé vtáky.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Common_Pheasant

Bažant poľovný – samec



Drop fúzatý

Drop fúzatý patrí medzi stále, nesťahovavé vtáky. Jeho životným prostredím sú veľké plochy polí, či lúky. Hniezda si buduje v tráve alebo v obilí. Je zaradený medzi ohrozené druhy živočíchov. Zásahmi človeka – mechanizáciou a chemizáciou stráca svoje prirodzené prostredie. Je zákonom chránený.

Drop fúzatý je naším najťažším lietajúcim vtákom. Jeho hmotnosť dosahuje 18 – 25 kilogramov. Veľmi ťažko vzlieta, ale rýchlo letí. Názov dostal podľa fúzov, ktoré má samec v čase párenia – tokania.

Drop fúzatý sa živí rastlinnou, ale aj živočíšnou potravou. Požiera časti rastlín, plody, slimáky, pavúky, hmyz, myši, drobné vtáky.

 

http://de.wikipedia.org/wiki/Gro%C3%9Ftrappe

Drop fúzatý



Škovránok poľný

Škovránok poľný je typickým obyvateľom našich polí, lúk a pasienkov. Hniezdo si buduje na zemi z trávy, korienkov a listov. Patrí medzi sťahovavé vtáky. Na Slovensko prilieta už vo februári.

Škovránok poľný sa živí hmyzom, v chladnom počasí aj zelenými časťami rastlín a ich semenami. Patrí medzi užitočné a chránené vtáky.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Eurasian_Skylark

Škovránok poľný

 

 

Havran poľný

Havran poľný je typickým obyvateľom našich polí a mestských parkov. Hniezdi zväčša v kolóniách. Hniezda z konárov si buduje na vyšších stromoch., drobné cicavce, malé vtáky,

Havran poľný sa živí živočíšnou aj rastlinnou potravou. Požiera hmyz, zrno, plody. Často ho vidíme na poliach počas orby, kedy zbiera vyorané myši a hraboše. Na poliach však narobí veľa škody, keď požiera klíčiace obilie.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Rook_(bird)

Havran poľný

 


Sokol myšiar (pustovka)

Sokol myšiar je naším typickým dravcom. Hniezdo si sám nebuduje, pretože využíva cudzie hniezda na stromoch, ktoré sú v blízkosti polí. Patrí medzi sťahovavé vtáky. Na Slovensko prilieta už vo februári. Sokola myšiara môžeme vidieť hniezdiť aj v mestách na výčnelkoch panelákov, na balkónoch, vežiach a stožiaroch.

Sokol myšiar sa živí najmä myšami a hrabošmi. Pomáha udržiavať biologickú rovnováhu v prírode. Patrí medzi užitočné a chránené vtáky.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Common_Kestrel

Sokol myšiar



Zopakujte si:
1. Ktoré vtáky zaraďujeme medzi poľné a lúčne?
2. Čo znamená pohlavná dvojtvarosť?
3. Aký je rozdiel medzi škovránkom poľným a sokolom myšiarom?
4. Ktoré poľné a lúčne vtáky patria medzi užitočné a chránené?
5. Čo vieš o havranovi poľnom?

Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 5. ročník základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. Bratislava, 2008. s.98 – 100
Brtek, Ľ. A kol.: Z našej prírody. Živočíchy. Príroda, Bratislava, 1981. 345 s.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Grey_Partridge
http://en.wikipedia.org/wiki/Common_Pheasant
http://de.wikipedia.org/wiki/Gro%C3%9Ftrappe
http://en.wikipedia.org/wiki/Eurasian_Skylark
http://en.wikipedia.org/wiki/Rook_(bird)
http://en.wikipedia.org/wiki/Common_Kestrel