Diely počítača

Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

Delíme ich z viacerých pohľadov.

• podľa umiestnenia:

• interné

• externé

• podľa funkcie:

• vstupné

• výstupné

• vstupno-výstupné

Interné diely počítača:

Sem zaraďujeme tie diely počítača, ktoré sú pevne zabudované do skrinky a to bez ohľadu na to, akú funkciu v počítači vykonávajú. Tak isto je jedno, či ide o skrinku formátu :

tower – veža, At, alebo ATX desktop - na vrchu stola

Interné diely počítača

Sem patria:

• Pevný disk

• Disketová mechanika

• CD/DVD čítačka a napalovačka

• Čítačka pamäťových kariet

• Grafická karta

• Zvuková karta

• Streamer

Pevný disk

     Pevný disk (z angl. hard disk, HD alebo harddisk drive, HDD, predtým tiež Winchester) je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch, ale v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch.

     Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti býva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie

Delenie pevných diskov:

a/ Podľa formátu

b/ Podľa otáčok

c/ Podľa rozhrania

Fyzická stavba pevného disku

a/ Úložné platne, popis a výroba

b/ Čítacie a zapisovacie hlavy

c/ Obal disku

d/ Rozhranie na prepojenie pevného disku s počítačom

Logická stavba pevného disku

a/ Základné pojmy

b/ Fyzické a virtuálne členenie pevného disku

c/ Rezervná oblasť disku

d/ Funkcia ovládača pevného disku

e/ Formátovanie, systém súborov

Technológia S.M.A.R.T

„Marketingová“ a skutočná kapacita pevného disku

Historický vývoj pevného disku

Podľa formátu [úprava]

* 5,25" - veľký formát, používaný najmä v minulosti

* 3,5" - malý formát, používaný bežne v domácich PC

* 2,5" - formát používaný v notebookoch a prenosných zariadeniach

* 1,8" - mikro-formát používaný v malých prenosných zariadeniach

* 1" - mikro-formát používaný v malých prenosných zariadeniach /napr. pamäťové karty/

Podľa otáčok [úprava]

* 4 300 ot/min.

* 5 400 ot/min.

* 7 200 ot/min.

* 10 000 ot/min.

* 15 000 ot/min.

Podľa rozhrania [úprava]

* IDE/EIDE/ATA/ATAPI

* Serial ATA

• SCSI

Fyzická stavba HDD

Každý pevný disk sa skladá z týchto súčiastok:

* jedna alebo viaceré hliníkové alebo sklenené platne pokryté tenkou vrstvou magnetického materiálu, ktoré sa točia okolo spoločnej osy a slúžia na ukladanie údajov (sklenené platne sa používali najmä do roku 2002)

* elektrický motorček zabezpečujúci otáčanie platní stanovenou rýchlosťou (väčšinou 5 400, 7 200 alebo 15 000 otáčok za minútu)

Každý pevný disk sa skladá z týchto súčiastok:

* pohyblivé čítacie a zapisovacie hlavy (angl. Heads) pevného disku

* elektrický motorček zabezpečujúci pohyb čítacích a zapisovacích hláv disku

* integrované elektrické obvody slúžiace na ovládanie hláv a motorčekov disku (táto časť sa tiež niekedy nazýva aj elektronika disku)

* rozhranie na prepojenie disku s počítačom

* prachotesný obal pevného disku

Logická stavba HDD

     Nosičom informácií na pevnom disku je magnetická vrstva úložnej platne. Táto magnetická vrstva je počas zápisu informácií postupne delená na jednotlivé cylindrické stopy. Jedna úložná platňa obsahuje zvyčajne niekoľko tisícok takýchto cylindrických stôp, ktoré bývajú vytvárané na oboch stranách úložnej platne. Všetky stopy vytvorené na jednotlivých úložných platniach disku sa súhrnne nazývajú ako cylinder. Každá stopa je rozdelená na mnoho malých logických jednotiek, ktoré sa nazývajú bloky.

     Jeden takýto blok je schopný poňať 512 bajtov informácií. Pre lepšiu kontrolu uložených dát je do každého bloku s uloženými dátami pridaná tzv. kontrolný súčet, pomocou ktorej dokáže elektronika zistiť, či sú dáta, ktoré sa budú načítavať identické s tými, ktoré boli zapísané na úložnú platňu pevného disku.

     Všetky bloky, ktoré majú na disku rovnaké koordináty umiestnenia, sa niekedy súhrnne nazývajú tiež ako sektor.

Disketová mechanika

     Disketová mechanika je počítačovou komponentou, ktorá umožňuje počítaču načítať data z diskiet. Najběžnější formát je 3.5", skôr sa používali aj mechaniky 5,25" a 8". Pomocou disketovej mechaniky je možné niektoré OS tiež nabootovat (spustiť) z diskety. Disketové me-chaniky existujú ako v internej tak aj v externej verzii. Tieto zariadenia sa prestali už vyrábať a je možné ich ešte vidieť v starších počítačoch.

CD DVD mechanila

    CD - ROM alebo DVD - ROM mechaniky - Médium CD - ROM vzniklo pôvodne ako audio nosič a jeho autormy boly firmy Philips a Sony. Na rozdiel ad pružných diskov, pevných diskov, ZIP diskou nie sú data ukladané do sústredných krúžníc, ale do jednej dlhej špirály podobne, ako na gramofónovej platni. Špirála začína v strede média a rozvíja sa postupne až k jeho okraju.ˇZáznam je len na spodnej strane disku, tj. záznam na CD - ROM disku je jednostranný.

     Dĺžka celej špirály je zhruba 6 km a hustota dat v nej uložená je konštantná. CD - ROM mechaniky sa rozdeľujú podla rychlosti na 1 alebo až 52 rýchlostné. Rýchlosť otáčania sa CD disku nie je konštantná, ale je kontinuálne prispôsobené podľa toho, či sa čítanie prevádza bližšie od okraja alebo stredu disku. Pri strede disku je rýchlosť otáčania väčšia ako pri okraji. Toto prispôsobenie sa otáčok disku spôsobuje, že data sú čítané z disku konštantnou rýchlosťou

CD DVD mechaniky

Čítačka pamäťových kariet

• Rozširujúca karta s označením FCP PQI PCMCIA Adapter for Compact Flash Card má kompaktné vyhotovenie a pracuje výhradne s kartami formátu Compact Flash. Jej výhodou je, že môže byť nepretržite zasunutá v slote notebooku i bez toho, aby v nej bola pamäťová karta zasunutá. Narozdiel od USB čítačky tak máte vždy istotu, že čítačka bude vždy tam, kde je váš notebook.

• V kovovom ráme sa nachádza štrbina vybavená konektorom, do ktorého zasuniete ľubovoľnú kartu formátu CF I a CF II bez ohľadu na to, či budete k dátam pristupovať 8 alebo 16 bitovo. Miniatúrny disky MicroDrive podporované nie sú. Konektor je vyhotovený tak aby umožňoval každodenné použitie bez obáv o poškodenie, kovový plášť je tvarovaný s dostatočnou rezervou, aby neorezal samolepky z povrchu karty.

      Bez ohľadu na to akým procesorom je váš notebook vybavený, pri čítaní dát z karty alebo pri zápise sa procesor vyťaží takmer na maximum a odozva notebooku sa spomalí. Dáta sú čítané maximálnou rýchlosťou, ktorú karta ponúka, zápis je taktiež bez obmedzení. Jedinou nevýhodou je, že karta nie je na čelnej strane vybavená žiadnou LEDkou, takže nikdy neviete či zápis prebehol kompletene alebo nie – buď vsadíte na intuíciu, alebo využijete funkciu "vysunutia" v operačnom systéme.

Grafická karta

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore. Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB) alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrem podporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.

     Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta (grafický čip a podporné obvody) integrovaná na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora. Moderné integrované riešenia sú však schopné nahradiť externé grafické karty s 3D akceleráciou nižšej triedy.

      Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.

Zvuková karta

     Zvuková karta alebo všeobecne zvukový adaptér je časť počítača, ktorá zabezpečuje zvukový vstup a výstup.

Je kombináciou analógovo-digitálneho prevodníka, digitálno-analógového prevodníka, analógových obvodov (zosilňovačov, filtrov, mixérov) a riadiacej elektroniky, ktorá riadi analógovú časť a zabezpečuje pravidelný prenos údajov z a do hlavnej pamäte počítača. Pripojenie k PC býva:

* rozširujúcou zbernicou PC (dnes PCI, kedysi ISA)

* zvláštnym tzv. riserovým rozhraním

* vonkajšou rýchlou zbernicou (USB, FireWire)

     Zvuková karta (tiež známa pod označením audiokarta) je počítačová rozširujúca karta, ktorá zabezpečuje vstup a výstup audiosignálov z a do počítača pod kontrolou riadiaceho programu. Typickým použitím zvukovej karty je zabezpečenie zvukového sprievodu pre multimediálne aplikácie v počítači ako napr. komponovanie hudby, editovanie videa alebo audia, prezentácie, výuka a zábava – hlavne počítačové hry. Väčšina dnešných počítačov má už zabudovanú zvukovú výbavu, no niektoré ešte vyžadujú prídavnú rozširujúcu kartu pre zabezpečenie zvukového vstupu / výstupu.