Vieme už, že neuróny sa zoskupujú v nervové obvody. Iným princípom organizácie neurónov v nervovej sústave je centralizácia neurónov. Pod týmto pojmom rozumieme vytváranie nervových centier – u človeka v chrbtici a v hlave.
Miecha je časť nervovej trubice (40 – 45 cm) uložená v chrbticovom kanály. Horná časť miechy plynule prechádza v tzv. predĺženú miechu. Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov – delíme ich (podobne ako stavce) na krčné, hrudné, bedrové, krížové a kostrčové.
Na priereze miechou (obr. 1) vidíme šedú a bielu časť. Šedé nervovétkanivo je tvorené hlavne telami neurónov s výbežkami a na priereze má tvar motýlích krídel; biele tkanivo je tvorené nervovými dráhami.
V zadných rohoch šedej hmoty končia nervové vlákna zmyslových neurónov (zadné - dorzálne korene); z predných rohov vystupujú z miechy axóny motorických nervov v podobe zväzkov (predné – ventrálne korene). Vlákna predných a zadných miechových koreňov sa spájajú a tvoria miechové nervy.
Miecha sprostredkováva obojstranné spojenie mozgu s miechou a jednotlivými úsekmi miechy a je centrom rôznych miechových reflexov.
Obr. 1: Prierez miechou
Mozog
Uložený je v lebke a jeho funkciou je okrem funkcií ktoré sú podobné funkciám miechy, i integrácia a koordinácia aktivít, ktoré sa vzťahujú ku všetkým častiam tela.
Časti mozgu:
-
predĺžená miecha
-
mozoček
-
stredný mozog
-
medzimozog
-
koncový mozog
-
most
Predĺžená miecha, most a stredný mozog označujeme spoločným názvom mozgový kmeň – miesto, kde začínajú motorické a končia senzorické vlákna hlavových nervov. Hlavové nervy inervujú predovšetkým oblasť hlavy – ovládajú napr. okohybné svaly, svaly hltanu,...
V mozgu sa nachádzajú štyri mozgové komory ktoré sú, rovnako ako kanál miechy, vyplnený mozgovomiešnym mokom – likvorom.
Mozog i miecha sú obalené plenami – tvrdou, ktorá prilieha tesne ku kostiam lebky a dvoma mäkkými plenami (pavučnica a cievnatka).
Obr. 2: Mozog
(2. predný mozog 3. medzimozog 5. stredný mozog 6. most 7. predĺžená miecha 8. Mozoček 9. miecha)
V predĺženej mieche sa nachádzajú životne dôležité centrá – dýchacie a srdcovocievne, ktoré riadia dýchaciu a obehovú sústavu. Most je tvorený nervovými dráhami a sú v ňom centrá, ktoré riadia dýchanie spoločne s centrami v predĺženej mieche. Mozoček koordinuje motorickú aktivitu a udržiavanie polohy a postoja. Stredný mozog sa nachádza za predĺženou miechou a mostom; prechádzajú nimi významné vzostupné a zostupné nervové dráhy a tiež sa zúčastňuje napr. riadenia pohybu a postoja.
Medzimozog je tvorený párovými útvarmi – talamus (hrboly) a nepárovým útvarom – hypotalamus (podhrbolie). Talamus je vlastne predstupeň mozgovej kôry prechádzajú ním zmyslové dráhy (všetky okrem čuchových). Táto časť medzimozgu má okrem iného i motorickú funkciu a uskutočňuje sa tu hrubšia integrácia zmyslových informácií.
Najvyšším centrom, ktoré riadi činnosť vnútorných orgánov, je hypotalamus, ktorý má integračnú funkciu – zlaďuje činnosť jednotlivých orgánov v komplexnú odpoveď.
Najväčšou časťou mozgu je koncový mozog, ktorý je rozdelený na hemisféry – pravú a ľavú. Tvorený je štruktúrami na povrchu hemisfér – mozgovou kôrou (2 – 5 mm, šedá), pod ňou sa nachádzajú bazálne gangliá a limbický systém, ktorý hraničí s hypotalamom. Pravú a ľavú hemisféru spája zväzok nervových vlákien, ktoré voláme "corpus callosum" - prenáša impulzy medzi oboma hemisférami. Mozgová kôra je poprehýbaná do závitov, ktoré zväčšujú jej povrch.
Typické ryhy rozčleňujú mozog na čelný, temenný, záhlavný lalok a po stranách spánkové laloky (obr. 3).
Obr. 3.: Rozčlenenie mozgovej kôry z anatomického hľadiska
Všeobecne u cicavcov mozgová kôra predstavuje z funkčného hľadiska v prednej časti hemisfér motorickú, a v zadnej časti senzorickú oblasť (obr. 4).
Obr. 4.: Rozčlenenie mozgovej kôry z funkčného hľadiska
V ľavej hemisfére je uložené centrum reči (u väčšiny ľudí), alebo napr. centrum logického myslenia, pravá hemisféra sprostredkováva funkcie ako napr. vnímanie, zakladajúci výtvarný prejav či hudbu.
Komplexné inštiktívne a emocionálne chovanie sa uskutočňuje prostredníctvom limbického systému – čo je sústava niekoľko anatomicky dobre definovaných oblastí koncového mozgu, ktoré sú s hypotalamom spojené do funkčného celku spojené nervovými dráhami. Limbický systém zohráva úlohu i v procese formovania pamäti.
Skupiny neurónov uložené pod mozgovou kôrou – bazálne gangliá - sú významné oblasti pri vytváraní pohybovej aktivity, ale úlohu zohrávajú napr. i pri vnímaní či myslení.
Jednotlivé vyššie nervové funkcie nie sú lokalizované výlučne do jednej nervovej štruktúry.
Zopakujte si:
1. Popíš miechu na priereze. Ako sa usporiadanie šedej a bielej hmoty líši od usporiadania v mozgu?2. Akú funkciu má mozoček?
3. Vymenuj časti koncového mozgu.
Použitá literatúra:
Vlastné poznámkyNovotný, I. – Hruška, M.: Biologie člověka pro gymnázia, Fortuna, Praha, 2008
http://referaty.aktuality.sk/mozog/referat-10432
Zdroje obrazkov:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Medulla_spinalis_-_Section_-_number.svghttp://tap3a2012g1.blogspot.sk/2012_05_01_archive.html
http://www.pva.dk/anafys/figurernervesystemet.htm (upravený obr.)
http://www.cerebromente.org.br/n07/doencas/disease_i.htm (upravený obr).



