JUDr.Gustáv Husák, CSc. (1913 - 1991), pôvodne krstným menom Augustín, bol právnik, slovenský politik a funkcionár KSČ (Komunistickej strany Československa), prezident ČSSR. Bol predstaviteľom normalizačného procesu.
Mladé roky
Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v dedinke Dúbravka. Bol nadaným a ctižiadostivým študentom bratislavského gymnázia na Grösslingovej ulici a po absolvovaní gymnázia dosiahol vysokoškolské (právnicke vzdelanie).
Priťahovalo ho komunistické hnutie, pretože veril, že komunisti chcú radikálne a komplexne zmeniť spoločenský stav a poriadok pokrokovými prostriedkami. Ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ešte ako študent bratislavskej Právnickej fakulty UK, do KSČ. Pracoval aj vo Zväze slovenského študenstva a v roku 1936 sa stal jeho tajomníkom a neskôr podpredsedom. Písal do časopisu DAV a odmarca 1934 bol redaktorom časopisu Šíp. Po zániku Šípu roku 1936 sa sústredil na prácu v študentskom hnutí a pôsobil v bratislavskom vedení KSČ. V roku 1937 ukončil právnické štúdium a v roku 1938 získal doktorát práv. Od októbra 1938 do marca 1939 pôsobil ako advokátsky koncipient u dr. Vladimíra Clementisa.
Súkromný život
G. Husák bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bola herečka a režisérka Magda Husáková-Lokvencová. Mali spolu synov Vladimíra a Jána. Manželia sa rozviedli v roku 1963. Druhou manželkou bola Viera Husáková - Millerová, ktorá tragicky zahynula 20. októbra 1977 po havárii vrtuľníka na Bratislavskom letisku.
Politický život a kariéra
Počas existencie Slovenského štátu (1939-1945) sa stal členom 5. ilegálneho vedenia KSS (spolu s Karolom Šmidkem a Lacom Novomeským). Mal významný podiel na vytvorení vrcholného celonárodného odbojového centra - Slovenskej národnej rady (SNR) a bol spolutvorcom jej programu – Vianočnej dohody - v roku 1943. V tomto dokumente sa dohodli ozbrojeným ľudovým vystúpením zvrhnúť ľudácky režim na Slovensku, obnoviť Československú republiku ako jednotný, ľudový a demokratický štát na princípe rovnocenného vzťahu Čechov a Slovákov a politicky a vojensky sa opierať o spojenectvo najmä so ZSSR (Zväzom sovietskych socialistických republík). Zapojil sa aj do SNP. Za protištátnu činnosť bol niekoľkokrát väznený v Ilave (v rokoch 1940 – 1943).
V rokoch 1946 – 1950 pôsobil na čele Zboru povereníkov (výkonný orgán SNR, prakticky slovenská vláda, povereníci mali právomoci ministrov pre územie Slovenska). Svoju činnosť nasmeroval proti Demokratickej strane, ktorá v parlamentných voľbách v máji 1946 zvíťazila na Slovensku (na rozdiel od Česka, kde zvíťazili komunisti). G. Husák viedol Zbor národnej bezpečnosti. Bol to mocenský orgán štátu, ktorý mal dve zložky: VB – Verejnú bezpečnosť (políciu) a ŠtB – Štátnu tajnú bezpečnosť (tajnú políciu).
Po komunistickom prevrate (február 1948) bol G. Husák v roku 1950 spolu s L. Novomeským, V. Clementisom a inými zatknutý a obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Hoci počas procesu nepriznal žiadnu vinu, bol vapríli 1954 odsúdený na doživotné väzenie. Ani pobyt vo väzení, z ktorého vyšiel až roku 1960, po amnestii prezidenta A. Novotného, nezlomil jeho vieru v komunizmus.
V 60-tych rokoch bol rehabilitovaný, stal sa jednou z hlavných osobností reformného prúduKSČ a vystupoval ako stúpenec A. Dubčeka, čím si získal veľkú dôveru a podporu na Slovensku. Bol zástancom radikálnych zmien v Československu. Lenže pod vplyvom udalostí v auguste 1968 prešiel na stranu nepriateľov Dubčeka a stal sa spojencom ZSSR, ktorého vojská obsadili Československo. Vďaka tomu sa v roku 1969, po potlačení Pražskej jari, dostal do čela KSČ a vystriedal Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ (1969 – 1971) a neskôr bol vymenovaný za generálneho tajomníka KSČ (1971 – 1978).
29. mája 1975, po odstúpení prezidenta Ludvíka Svobodu, sa stal G. Husák ako prvý Slovák prezidentom ČSSR (Československej socialistickej republiky). V tejto funkcii zotrval 14 rokov, až do roku 1989.
S menom G. Husáka sa spája normalizácia – proces znovunastolenia centralistického, nedemokratického systému vlády jednej strany (KSČ) podľa vzoru ZSSR. Tento proces začal po potlačení Pražskej jari a trval až do 80-tych rokov.
V decembri 1989, v dôsledku revolučných udalostí, G. Husák abdikoval z prezidentskej funkcie. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.
Diela G. Husáka
G. Husák bol autorom mnohých diel, napríklad: Zápas o zajtrajšok, Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, Prejavy a state, Budúcnosť patrí mladým, O československo-sovietskom priateľstve, spojenectve a spolupráci.
O osobnosti G. Husáka vznikli mnohé monografie, televízne dokumenty a inscenácie.
Zopakujte si:
1. Kde a kedy sa narodil G. Husák?2. Vymenuj najdôležitejšie politické funkcie G. Husáka.
3. Kedy a prečo bol G. Husák väznený?
4. Čo je to normalizácia?
Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997Plevza, V.: Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Tatrapress, Bratislava 1991
Formáčková, M.: V hlavní roli Gustáv Husák: Tragédie jednoho osudu, Vydavateľstvo BVD, Bardejov 2009