Klement Gottwald (1896 - 1953) bol československý politik a prvý komunistický prezident Československa. Pod vplyvopm ZSSR a Stalina presadzoval v 50-tych 20. storočia rokoch proces sovietizácie Československa.
Mladosť a politické začiatky
K. Gottwald sa narodil 23. novembra 1896 v českých Dědiciach ako nemanželský syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky. Pred prvou svetovou vojnou sa vyučil vo Viedni za stolára. Práve tu sa zoznámil s organizovaným robotníckym hnutím a s myšlienkami socializmu. Počas 1. svetovej vojny (1915 - 1918) bojoval v rakúsko-uhorskej armády, ale v lete 1918 dezertoval. Po vzniku samostatného Československa slúžil v československej armáde ešte dva roky.
Keď v roku 1921 vznikla odštiepením zo sociálnodemokratickej strany Komunistická strana Československa, K. Gottwald sa stal jedným z jej prvých členov. V 20-tych rokoch 20. storočia bol funkcionárom KSČ na Slovensku a redaktorom časopisov Hlas ľudu, Spartakus, Pravda chudoby (od roku 1925 Pravda) a Proletárka. Svojou aktivitou sa Gottwald postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov na Slovensku a zvolili ho za člena najvyšších straníckych orgánov, takže odišiel zo Slovenska do Prahy.
V rokoch 1926 - 1929 pracoval na pražskom sekretariáte KSČ. K. Gottwald bol členom exekutívy Komunistickej internacionály
(Kominterny), vedúceho orgánu medzinárodného komunistického hnutia. Vo februári 1929 sa Gottwald a jeho spolupracovníci (Slánsky, Šverma, Kopecký, Reiman, Guttman) dostali do vedenia KSČ a v roku 1929 bol K. Gottwald zvolený za generálneho tajomníka KSČ.
Boľševizácia KSČ
K. Gottwald postupne presadzoval príklon politiky Komunistickej strany Československa (KSČ) k politike Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), čo nazývame boľševizáciou KSČ. Jej cieľom bolo dosadiť do čela komunistických strán osoby spoľahlivé pre ruských komunistov. KSČ sa dostala pod nadvládu Moskvy. Gottwald a jeho stúpenci postupovali v svojej politickej práci podľa smerníc Kominterny s cieľom nastoliť celosvetový komunizmus bez ohľadu na použité prostriedky. Svoj sľub - zlikvidovať demokratický systém a nahradiť ho diktatúrou proletariátu - sa K. Gottwaldovi podarilo splniť.
Obdobie 1938 - 1948
K. Gottwald patril k hlavným predstaviteľom opozície proti prijatiu mníchovského diktátu (1938). V novembri 1939 emigroval do ZSSR, kde získal na svoju stranu mnohých prívržencov, aby v budúcnosti mohol prevziať moc v Československu. V decembri 1943 sa Gottwald dohodol s predstaviteľom londýnskej emigrácie Edvardom Benešom na zjednotení domáceho a zahraničného protifašistického odboja. Bol spoluzakladateľom Národného frontu (umelo vytvorená jednotná organizácia, v ktorej boli zastúpenévšetky politické strany, v ktorom však už nebola agrárna, národnodemokratická a živnostenská strana).
10. mája 1945 sa Gottwald vrátil do Prahy ako podpredseda československej vlády a predseda Národného frontu a stal sa predsedom KSČ. Po víťazstve KSČ v demokratických voľbách v máji 1946 sa stal predsedom vlády.
Február 1948
Nekomunistickí členovia Národného frontu nesúhlasili s politikou komunistov a vo februári 1948 niektorí nekomunistickí členovia na protest podali demisiu, ktorou si chceli vynútiť zmenu vlády. Demisiu však nepodala väčšina ministrov a Gottwald následne prinútil prezidenta Beneša pod hrozbou občianskej vojny a Sovietskej intervencie demisiu prijať a vymenovať novú vládu, ktorú už ovládali komunisti. Tak sa začala viac ako 40 ročná totalitná vláda KSČ.
K. Gottwald ao prezident Československa (1948 – 1953)
14. júna 1948 bol Klement Gottwald po abdikácii Edvarda Beneša zvolený do funkcie československého prezidenta (do československých dejín vošiel ako prvý robotnícky prezident). V lete 1948 sa Juhoslávia pod Titovým vedením vytrhla spod kontroly ZSSR, čo rozzúrilo Stalina a rozpútal vlnu politických procesov, ktoré mali zabrániť zopakovaniu podobnej situácie v niektorej ďalšej satelitnej krajine. Strach zo Stalina viedol Gottwalda k tomu, aby sa mu podriadil. Nastalo obdobie sovietizácie Československa – napodobňovanie sovietskeho modelu socializmu vo všetkých oblastiach spoločenského života (politickej, hospodárskej, kultúrnej oblasti). Sovietski poradcovia si v Československu vytvorili vlastný aparát. Postupne uväznili odporcov režimu (medzi nimi aj mnohých komunistov). Za Gottwaldovej vlády došlo na začiatku 50-tych rokov k mnohým vykonštruovaným politickým a náboženským procesom. Bolo vynesených viac ako 200 rozsudkov smrti z ktorých sa 173 vykonalo, desaťtisíce občanov bolo odsúdených na doživotie alebo na mnohoročné väzenie. Bez súdu bolo počas piatich rokov deportovaných do táborov nútených prác asi 80 tisíc ľudí. Nakoniec Gottwald, podľa vzoru Stalina, začal hľadať nepriateľov aj medzi svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Jedenásť z popredných komunistických funkcionárov, medzi nimi Rudolfa Slánskeho a Vladimíra Clementisa odsúdili na trest smrti a popravili.
Smrť a kult osobnosti
11. marca 1953 sa Klement Gottwald vrátil z pohrebu Stalina. Cítil sa zle a jeho zdravie sa prudko zhoršilo. V tom čase bol už silným alkoholikom a mal syfilis. Tieto problémy boli zrejme príčinou prasknutia srdcovej aorty. Na následky toho Gottwald 14. marca 1953 zomrel. Podľa vzoru ZSSR bolo telo K. Gottwalda uložené v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov (ako v prípade V. I. Lenina), kde ho vystavovali pre návštevníkov.Napriek snahe rôznych odborníkov sa však telo nepodarilo zachovať mumifikáciou a v roku 1962 ho spopolnili, čo čiastočne súviselo s kritikou kultu Gottwaldovej osobnosti (podobne ani Stalin neskončil v mauzóleu a bol pochovaný pri múre Kremľa v Moskve).
Zopakujte si:
1. Kde a kedy sa narodil K. Gottwald?2. Vymenuj najdôležitejšie politické funkcie K. Gottwalda.
3. Vysvetli pojem boľševizácia KSČ a sovietizácia Československa.
4. Charakterizujte obdobie rokov 1948-1953, keď bol K. Gottwald v prezidentskej funkcii.
Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997Churaň, M. a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998