Tomáš Garrigue Masaryk (1850 - 1937) bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik, novinár a prvý prezident ČSR (1918 – 1935).
Mladosť
Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne. Jeho otec bol Slovák z Kopčian a matka mala nemecký pôvod. Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči, sa krátko učil vo Viedni za zámočníka a za kováča. Potom navštevoval klasické gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj roku 1872 zmaturoval. Po maturite študoval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876. Od stredoškolských štúdií vo Viedni sa živil súkromným učiteľstvom a vychovávateľstvom. Po ukončení štúdia odišiel v roku 1876 do Lipska, aby sa venoval ďalšiemu filozofickému štúdiu. V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou. V roku 1878 sa s ňou oženil v New Yorku a prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk. Z manželstva sa im narodilo 6 detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana. Po návrate do Viedne viedli skromný život. Práca „Samovražda ako sociálny hromadný zjav súčasnosti“ ho preslávila v univerzitných kruhoch a bol vymenovaný za súkromného docenta filozofie na Viedenskej univerzite.
Profesionálne úspechy
V roku 1882 sa pražská univerzita rozdelila na nemeckú a českú. Samostatná česká univerzita ponúkla T. Masarykovi miesto mimoriadneho profesora filozofie, pretože na seba upozornil knihou o hypnóze. Príchodom do Prahy sa začala ďalšia etapa v Masarykovom živote. Okrem filozofie sa venoval štúdiu českej otázky a politike. Jeho populárne prednášky na univerzite mu získali veľa mladých stúpencov, medzi nimi aj Slovákov študujúcich v Prahe, združených v spolku Detvan (V. Šrobár, M. R. Štefánik). Masaryk ich podnietil vydávať časopis Hlas (odtiaľ názov hlasisti) a začať prácu na pozdvihnutie hmotnej a duchovnej úrovne Slovákov. Od roku 1897 bol Masaryk riadnym profesorom Karlovej univerzity.
Spor o rukopisy
V roku 1886 vypukol v Čechách spor o pravosť rukopisov Královedvorského a Zelenohorského (išlo o falzifikáty vyrobené českými nacionalistami, najmä archivárom Václavom Hankom, s cieľom pozdvihnúť sebavedomie národa). Masaryk sa spolu s filológom Jánom Gebauerom v časopise Atheneum, ktorého bol zakladateľom (1884), dôrazne postavil proti ich pravosti, čo mu prinieslo veľa nepriateľov medzi Čechmi a na univerzite. Po dlhom boji skoro s celým národom sa mu podarilo dokázať ich nepravosť. V súvislosti s týmto sporom vznikol aj časopis Čas, vydávaný Masarykom a jeho priateľmi, a to bol začiatok Masarykovej politickej činnosti ako predstaviteľa smeru, ktorý dostal pomenovanie politický realizmus (alebo buržoázny reformizmus) - reformovanie klasického liberálneho kapitalizmu pomocou sociálneho zákonodarstva, drobnej osvetovej práce a zmiernenia triednych rozporov.
Politické úspechy
V roku 1891 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu i českého zemského snemu. Po dvoch rokoch pôsobenia ako poslanec sa vzdal poslaneckého mandátu. Založil časopis Nová doba a venoval sa vedeckej práci. V roku 1899 Masaryk sa zastal Žida Leopolda Hilsnera (tzv. Hilsnerova aféra) z Polnej obvineného z rituálnej vraždy mladej dievčiny. Išlo o to, že sudcovia a vyšetrovatelia zvalili vinu na túlavého Žida, aby tak odvrátili pozornosť od vlastnej neschopnosti vypátrať vraha. Masaryk sa zásadne postavil proti antisemitizmu. Podobne bránil srbských a chorvátskych vlastencov, ktorých rakúske súdy súdili na základe vymyslených dokumentov (Friedjungov proces).
Založil vlastnú realistickú stranu, ktorej predsedom bol až do roku 1914. Bojoval za právo národov na sebaurčenie, za osemhodinový pracovný čas a za všeobecné hlasovacie právo.
V roku 1907 bol znovu zvolený za poslanca ríšskeho snemu a bránil práva českého národa a odhaľoval praktiky vládnucich viedenských kruhov. Svoje filozofické a politické názory opísal v dielach Česká otázka, Otázka sociální, Rusko a Evropa.
1.svetová vojna
Po vypuknutí 1. svetovej vojny emigroval Masaryk do západnej Európy. Spočiatku obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po tom, ako sa presvedčil o skorumpovanosti rakúskych vládnych kruhov sa v zahraničí postavil na čelo boja za likvidáciu Rakúsko-Uhorska a vytvorenie samostatného česko-slovenského štátu. Bolo potrebné presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť. V roku 1916 založili v Paríži spolu s Edvardom Benešom a M. R. ŠtefánikomČesko-slovenskú národnú radu (dočasnú vládu vznikajúceho Česko-Slovenska), ktorej sa stal predsedom.
V máji 1918 sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v USA a stal sa jedným z jej signatárov. 14. októbra 1918 sa stal predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu.
1. ČSR a prezidentská funkcia
28. 10. 1918 vznikla prvá Československá republika. Národné zhromaždenie na svojom prvom zasadaní 14. 11. 1918 zvolilo T. G. Masaryka za prvého prezidenta prvej ČSR. Rovnakú dôveru mu prejavili poslanci v prezidentských voľbách ešte trikrát v rokoch 1920, 1927 a 1934. Jeho cieľom bolo vybudovať československý štát ako demokratickú republiku podľa západoeurópskych vzorov a podľa modelu USA, s ktorým sa v posledných rokoch dôvernejšie zoznámil. Presadzoval politickú a občiansku toleranciu. Združil okolo seba okruh intelektuálov, národohospodárov, bankárov, ľudí rôzneho politického presvedčenia a náboženského vierovyznania. Táto skupina dostala názov Hrad. Stala sa informačným prameňom prezidenta aj vlády.
Abdikácia a smrť
T. G. Masaryk bol prezidentom ČSR až do decembra 1935, kedy odstúpil zo zdravotných dôvodov. Zomrel 14. septembra 1937, v Lánoch, kde je aj pochovaný. Zaujímavosťou je, že po smrti Masarykovej manželky Charlotty (1923), zastávala funkciu prvej dámy jeho najstaršia dcéra Alice. V politike pôsobil aj Masarykov syn Jan, ktorý bol ministrom zahraničných vecí ČSR v rokoch 1940 – 1948. Zomrel za nevyjasnených okolností v marci 1948 a o jeho smrti existovali rôzne hypotézy – samovražda, vražda a nešťastná náhoda (vypadol z okna svojho bytu).
Vzťah k Slovákom
Masaryk bol ideológom čechoslovakizmu, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ. Slovensko rád a často navštevoval aj ako prezident (Topolčianky – jeho letné sídlo, Hrušov, Bystrička a i.). Vo svojich vyjadreniach sa vydával za zástancu Slovákov a autonómneho Slovenska, ktoré však za jeho prezidentovania nikdy nevzniklo, z obáv o oslabenie štátnej jednoty.
Zopakujte si:
1. Kde a kedy sa narodil T. J. Masaryk?2. Koľkokrát a kedy bol Masaryk prezidentom ČSR?
3. Aké významné diela napísal T. G. Masaryk?
4. Aký vzťah mal Masaryk k Slovákom?
Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997Churaň, M. a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998
Kadlec, V.: Podivné konce našich prezidentů, Kruh, Hradec Králové 1991