Niccoló Machiavelli sa narodil v roku 1469 vo Florencií (dnešné Taliansko, vtedy „Florentský štát“). Jeho celé meno bolo : Niccolò di Bernardo dei Machiavelli. Narodil sa v rodine právnika. Pochádzal teda z rodiny šľachtického pôvodu. Od roku 1498 pôsobil ako pisár tkz. „Rady desiatich“, čo bola v čase Florentského štátu jeden z najvýznamnejších úradov.
Čo sa týka jeho mladosti a detstva nevieme toho veľa – neexistujú o tomto období žiadne záznamy. Pri svojom zamestnaní sa stretával s politikou jednotlivých talianskych štátov a rozumel sa aj v umení diplomacie. Často sa zúčastňoval rôznych rokovaní, či vojenských výprav vládcov vtedajšieho sveta, čím si získal istý vplyv. V roku 1512 sa jeho politická kariéra ale rázom skončila, lebo sa moci ujali opäť Mediciovci, ktorí Machiavelliho obvinili z účasti na pripravovanom puči. Bol uväznený a neskôr poslaný do vyhnanstva.
Machiavelli sa venoval celý svoj život politickej vede a jeho dielo „Vladár“ bolo vyvrcholením jeho vedeckej tvorby. Toto dielo neskôr Montesquieu nazval „politická lekáreň“. V tomto diele Machiavelli zhrnul všetky svoje politické znalosti a skúsenosti. Vo veľkej časti svojho diela sa Machiavelli zaoberá charakterom človeka, ktorý je podľa neho v politike veľmi dôležitý. Človek podľa Machiavelliho je od prírody zlý a lenivý a práve preto je veľmi mylnou predstavou, to, že človek je vo svojom konaní motivovaný jedine správnou morálkou, resp. istými ideálmi a dobrom. To čo človeka ženie dopredu sú peniaze, majetok a sebecké záujmy. Machiavelli teda tvrdí, že motiváciou človeka konať, je v hromadení majetku a nie v mravnosti, etike či v konaní dobra.
Machiavelli považuje za mylné označovať štát za „dielo Božie“. Je to blud, tvrdí Machiavelli. Štát je zoskupením egoistickej sily silných. Nestojí ani na prirodzenom práve a nie je ani uskutočnením morálnych či právnych zásad. Vládnutie na prirodzenom práve nemôže (a podľa neho ani) nie je dobré a správne. V diele „Vladár“ sa ďalej snaží kniežaťom a vojvodom poskytnúť návod na to, ako vytvoriť silné štátne zoskupenie - a to nie len navonok, ale aj zvnútra. Machiavelli tvrdí, že najlepšou formou vlády je neobmedzená diktatúra jednotlivca.
Do repertoára prostriedkov vládnutia pritom nepatria len podvody a vraždy, ale tiež zvádzanie a predstieranie lásky. Podľa Machiavelliho je pre rozvoj spoločnosti veľmi dôležité, aby jej vládol múdry panovník, lebo bez neho nie je možné spoločnosť rozvíjať. Človek ako jedinec totiž nevie ako si presadzovať svoje záujmy. Záujem a záujmy človeka, spolu s hromadením majetku sú tou hybnou silou, ktorá určuje konanie človeka. Panovník preto nesmie byť pri svojom vládnutí riadený jedine morálkou a etikou, ale aj svojou bezohľadnosťou. Vladár musí vedieť presadiť svoju moc a zákony.
Machiavelli neprijíma tézu o zdokonaľovaní sa ľudstva a spoločnosti, tvrdí totiž, že človek sa charakterom nemení a ostáva stále rovnaký. To čo sa mení je len doba a okolnosti v ktorých žije. Od človeka treba očakávať predovšetkým zlé a nie dobré či cnostné. Ľudia by sa však cnosti mali naučiť a to ak nie dobrovoľne, tak aj násilím. Je to jediná možnosť ako vytvoriť cnostnú spoločnosť v štáte. Pohľad na jedinca je u Machiavelliho jasný. Jedinec nie je viac ako spoločnosť a preto je dôležité to čo uspokojí väčšinu a nie menšinu.
Veľmi zaujímavý je Machiavelliho postoj k náboženstvu. Machiavelli tvrdí, že náboženstvo zničilo antickú predstavu o štáte a vieru vo veľkosť ľudského ducha. Náboženstvo ľudí odnaučilo byť statočnými a cnostnými, čo spôsobilo skazu Talianska. Náboženstvo spôsobilo, že sa v menšej miere zaujímajú o politiku a to viedlo k zavedeniu takých foriem vlád, ktoré treba považovať za zločinecké. Na druhej strane, hoci Machiavelli odmieta kresťanstvo a vinní ho za politicko-morálny úpadok vtedajšej doby v Taliansku uznáva tie formy náboženstva, ktoré hlásajú návrat k chudobe a pokornému životu.
Niccolo Machiavelli rozoznáva na základe svojich politických skúseností 3 druhy štátov. Za najlepší štát považuje práve ten, ktorý je vnútorne jednotný a nedochádza v ňom k rozporu medzi bohatými a chudobnými. V tomto štáte hegemóniu držia hlavne stredné vrstvy.
-
Nemecké mestá – sú to mestá strednej vrstvy a na rozdiel od talianskych miest sú to mestá neskazené a prosté. Majú byť vzorom pre všetky ostatné mestá.
-
Toskánske mestá – sú to mestá, ktoré Machiavelli hodnotí rôzne podľa jednotlivých historických období. Za najšťastnejšie a najlepšie obdobie týchto miest považuje obdobie vlády „popolo“. Bolo to obdobie remeselnícko - obchodníckej vlády, ktorá zaručovala plnenie zákonov. Bolo to obdobie remeselníckeho rozvoja, ktorý zaručoval blahobyt. K týmto mestám zaraďuje aj Florentský štát (z ktorého pochádzal).
-
Benátky – bol štát, ktorý Machiavelli tvrdo kritizoval. Kritizoval jeho ústavu, ktorá podľa neho bola zameraná proti širokej vláde ľudu. Benátska ústava nedokáže podľa neho vyvinúť žiadnu vojenskú akciu, čo ju ohrozuje a nie je ani vzorom feudálneho systému.
Najdôležitejšie diela Machiavelliho sú:
-
O vojenskom umení
-
Dejiny Florencie
-
Vladár
-
La Mandragora (komédia)
-
Clizia
-
Florentské letopisy
Zopakujte si:
1. Predstavte život N. Machiavelliho2. Predstavte filozofiu N.Machiavelliho (v oblasti štátu)
3. Aké 3 štáty rozoznáva Machiavelli?
4. Aký je Machiavelliho postoj k náboženstvu?
5. Ktoré diela napísal Machiavelli?
6. V ktorom diele Machiavelli radil kniežaťom a vládcom ako správne riadiť štát?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.Kolektív autorov, Občianska náuka, Enigma, Nitra, 2005, ISBN 80-85471-71-X
http://de.wikipedia.org/wiki/Niccolo_Machiavelli