Čo sú globálne environmentálne problémy?

Globálne environmentálne problémy sa týkajú každej krajiny na Zemi. Sú to problémy, ktoré ohrozujú ekologickú rovnováhu biosféry našej Zeme.

 

Globálne environmentálne problémy sú výsledkom ľudskej činnosti, spôsobené najmä priemyselnou výrobou a dopravou.

 

Človek svojou činnosťou ohrozuje život všetkých živočíchov a rastlín na Zemi.


Medzi globálne environmentálne problémy patrí:

  • stenčovanie ozónovej vrstvy,

  • skleníkový efekt a globálne otepľovanie,

  • kyslé dažde,

  • smog,

  • odpad.


 

Stenčovanie ozónovej vrstvy

Čo je ozónová vrstva? 

Ozónová vrstva sa nachádza v hornej časti atmosféry Zeme.

Ozónová vrstva je vrstva plynu, ktorý nazývame ozón.

Ozónová vrstva pohlcuje väčšinu nebezpečného ultrafialového žiarenia zo Slnka, a tak chráni Zem pred jeho škodlivými účinkami. Bez ochrannej ozónovej vrstvy by na Zemi nebol možný žiadny život.


 

Ako dochádza k stenčovaniu ozónovej vrstvy?

Ľudia svojou činnosťou spôsobujú hromadenie určitých chemických látok v atmosfére, ktoré rozkladajú ozón. Rozkladanie ozónu spôsobujú najmä freóny – zlúčeniny chlóru, brómu, fluóru, ktoré unikajú zo sprejov, chladničiek, mrazničiek a klimatizácií.  Čím viac chemických látok sa hromadí v atmosfére, tým viac dochádza k rozkladaniu  ozónu a jeho stenčovaniu. Na niektorých miestach sa vytvorili ozónové diery.


http://en.wikipedia.org/wiki/Ozone_depletion

Ozónová diera nad Antarktídou


Cez ozónové diery preniká škodlivé ultrafialové žiarenie na zemský povrch a ohrozuje zdravie ľudí a živočíchov.

Aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu ozónovej vrstvy, ľudia prijali opatrenie, ktoré zakazuje používanie freónov v priemyselných výrobkoch.



Skleníkový efekt a globálne otepľovanie

Čo je skleníkový efekt? 

Skleníkový efekt prirodzene udržuje optimálnu teplotu na zemskom povrchu.

Skleníkový efekt tvoria skleníkové plyny – oxid uhličitý, vodná para, metán. Tieto plyny zachytávajú časť tepla zo Slnka a udržujú na Zemi teplotu vhodnú pre život rastlín a živočíchov.


Ľudskou činnosťou – spaľovaním palív a ničením lesov sa do ovzdušia dostáva stále väčšie množstvo oxidu uhličitého. Oxid uhličitý zadržuje pri Zemi teplo zo Slnka. Dochádza tak k zvyšovaniu skleníkového efektu, čo vedie k zvyšovaniu priemernej teploty na celej Zemi.

Ďalším škodlivým skleníkovým plynom je metán.

Metán sa uvoľňuje do ovzdušia napríklad z podpovrchových skládok, z ryžových polí, pri živočíšnej a priemyselnej výrobe.



Následky skleníkového efektu, spôsobeného ľudskou činnosťou:

  • zadržiavanie tepla v atmosfére,

  • zvyšovanie teploty atmosféry,

  • roztápanie ľadovcov a zvyšovanie hladiny oceánov,

  • zmeny zrážkového režimu – suchá a záplavy,

  • posun podnebných pásiem smerom k pólom,

  • obmedzenie prirodzenej výmeny tepla medzi zemským povrchom a kozmickým priestorom.


 

Ako súvisí skleníkový efekt s globálnym otepľovaním?

Viac skleníkových plynov v atmosfére odráža na zemský povrch viac tepla, tým sa zvyšuje priemerná teplota zemského povrchu. Zvyšovanie priemernej teploty zemského povrchu spôsobuje globálne otepľovanie – zvyšovanie teploty na celej Zemi.


 

Kyslé dažde

Kyslé dažde sú dažde, ktoré obsahujú nebezpečné množstvo kyselín - kyselinu siričitú a kyselinu dusičnú.

Kyslé dažde okysľujú vodu v riekach i v jazerách, poškodzujú kamenné budovy a spôsobujú koróziu kovov.


 

Čo spôsobuje vznik kyslých dažďov?

Vznik kyslých dažďov spôsobuje unikanie dymu a oxidov síry a dusíka do ovzdušia pri priemyselnej výrobe, pri výrobe elektrickej energie, z výfukov dopravných prostriedkov.


 

Ako sa dostane kyselina siričitá a dusičná do kvapiek dažďa?

  1. Dym, oxidy síry a dusíka sa dostanú do atmosféry,

  2. v atmosfére pri styku s vodnou parou, kyslíkom a slnečným svetlom dochádza k vzniku kyseliny siričitej a kyseliny dusičnej,

  3. kyseliny sa zadržujú v kvapkách vody v oblakoch,

  4. pri zrážkach kyslé kvapky padajú vo forme dažďa a snehu na zemský povrch.

Kyseliny sa dostávajú do vodných zdrojov i do pôdy a spôsobujú tak ich kyslosť.

Takáto pôda i voda ohrozuje život rastlín aj živočíchov.


 

Smog

Čo je smog?

Smog je plynná zmes, ktorá vzniká zmiešaním mestského a priemyselného dymu s hmlou.

Smog je znečistenie atmosféry Zeme rôznymi chemikáliami, ktoré vznikajú pri priemyselnej výrobe a automobilovej doprave.

Smog obsahuje najčastejšie oxid siričitý, oxid uhličitý, oxid uhoľnatý. Smog môžeme zaznamenať najmä v zimnom období v oblastiach, ktoré sú obklopené horami.


http://en.wikipedia.org/wiki/Smog

Smog nad mestom Sao Paulo v Brazílii


Smog patrí medzi vážne globálne environmentálne problémy, ohrozuje životy ľudí a živočíchov. Vážne poškodzuje dýchacie orgány ľudí a živočíchov.



Zopakujte si:
1. Čo sú globálne environmentálne problémy?
2. Ako dochádza k stenčovaniu ozónovej vrstvy?
3. Ako súvisí skleníkový efekt s globálnym otepľovaním?
4. Ako dochádza k vzniku kyslého dažďa?
5. Čo je smog?

Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN – Mladé letá, s.r.o., Bratislava, 2011. s. 114-117.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Ozone_depletion
http://en.wikipedia.org/wiki/Smog