Genológia - veda, ktorá sa venuje problematike literárnych druhov a žánrov v rámci teórie literatúry.

 

Členenie literatúry na lyriku, epiku a drámu zaviedol v 4. storočí pred n. l. starogrécky filozof ARISTOTELES, ktorý urobil uvedené členenie na základe poznania antickej gréckej literatúry. Uvedené členenie uviedol prvýkrát v diele POETIKA.

 

Aristoteles (384 pred Kr. – 322 pred Kr.) bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec, zakladateľ logiky a iných vedných disciplín - psychológia, zoológia, meteorológia,...

 

Literárny druh - sústava vlastností, ktoré sú podstatné a spoločné pre istú skupinu literárnych diel.

 

V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy: LYRIKA, EPIKA a DRÁMA.

 

 

EPIKA:

Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie.

  • Najrozšírenejší literárny druh.

  • Prevláda a dominuje v nej rozprávanie.

  • Má veršovanú aj prozaickú podobu.

  • Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.

  • Zachytáva rôzne udalosti.

  • Sled udalostí tvorí epický dej.

  • Dôležitú úlohu zohrávajú postavy.

  • Rozlišujeme tri druhy epiky: veľká (epos, román)

stredná (novela, humoreska, poviedka)

krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

 

ZNAKY EPIKY: objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

naratívnosť - rozprávanie

hovorovosť

minulý čas

dynamické motívy

dialogickosť

rozprávanie

 

EXEMPLUM:

  • Je súčasťou krátkej epickej prózy.

  • Nazývame ich aj drobné poviedky.

  • Má krátky a jednoduchý epický príbeh.

  • Veľmi časté bolo v stredovekej literatúre.

  • Jeho úlohou bolo nabádať ku kresťanským cnostiam, k mravnosti, k úcte k zákonom, k úcte k nadriadeným.

  • Boli súčasťou kázní.

  • Mali za úlohu uvedené pojmy sprístupniť ľuďom, aby pochopili.

  • Boli určené najmä pre obyčajný ľud, preto ich jazyk bol tiež jednoduchý.

  • Zároveň mali aj zábavnú funkciu, mali odľahčiť pomerne náročný text.

  • Exemplum sa postupne stalo veľmi obľúbeným medzi širokými vrstvami obyvateľov.

  • Išlo vlastne o akési poviedky tej doby a o živote ľudí..

  • Mali rýchly spád, teda jednoduchý príbeh.

  • Šírili sa odpisovaním alebo ústne.

  • Pri šírení došlo neraz k pozmeneniu príbehu, ale nie posolstva, ktoré malo byť odovzdané.

 

Exemplá mali stálu kompozíciu:

  1. Vlastný príbeh

  2. Duchovný, alegorický výklad

  3. Mravné poučenie

 

Ukážky:

O vinohradníkovi

Išiel raz akýsi muž, aby ostrihal vinicu. Toto keď sa dozvedela jeho žena, usúdila, že vo vinici sa zdrží veľmi dlho. Hneď poslala posla, zavolala milenca a pripravila hostinu. Avšak sa stalo, že pán si poranil oko na prútí viniča a rýchlo sa vrátil domov a nič nevidel kvôli poranenému oku, prišiel k bráne svojho domu a zabúchal. To keď počula žena veľmi sa vystrašila a ukryla pozvaného milenca a potom bežala otvoriť svojmu pánovi. Ten vstúpil a oko mu veľmi slzilo a bolelo i rozkázal pripraviť izbu a rozostlať lôžko, aby si mohol odpočinúť. Preľakla sa žena, aby nevstúpil do izby a neuvidel skrývajúceho sa milenca. Povedala mu: „Prečo sa tak veľmi ponáhľaš do postele? Povedz mi, čo sa stalo?“ A povedal jej ako sa to stalo. „Dovoľ, drahý pane, hovorí žena, aby som ti zdravé oko liečivým prípravkom posilnila i kúzlami, aby sa tak zo zdravého oka nestalo mne zranené, pretože tvoja strata je spoločná i mne.“ A priložila svoje pery na jeho zdravé oko, iba takto ho ošetrila, kým milenec z miesta, kde bol ukrytý neodišiel v nevedomosti muža. Konečne sa upokojila a hovorí: „Teraz som si istá, drahý pane, že nič podobné sa tomuto oku nestane, to čo sa stalo druhému. Už si môžeš isť ľahnúť, ak chceš!“

Vtedy žiak hovorí učiteľovi: „Dobre si ma poučil, a to, čo si mi povedal o schopnosti žien, som odovzdal smädnej a túžiacej duši. Nechcel by som vymeniť to, čo som sa naučil, ani za (všetko) bohatstvo Arabov. Ale ak chceš, pokračuj, podrobne mi vylož ako to môžeme úspešne premeniť na činy pre budúce spravovanie štátu.“ „Učiním,“ hovorí učiteľ.

 

Exemplum Jakuba de Vitry

Čítame tiež, že pastieri a vlky mali medzi sebou veľkú roztržku, že vlky chceli ovce zožrať, ale pastieri im bránili. Po dlhej debate povedali vlky: „Nastolíme mier pod podmienkou, že vy si necháte ovce a nám dáte psov.“ Vedia totiž pekelní vlci, že ak psov, čo sú kazatelia, si podmania, o to ľahšie môžu ovce zahrdúsiť.

 

O jede z hriechu, ktorým sme každodenne živení

Alexander vládol veľmi mocne a ten mal za svojho učiteľa mudrca Aristotela, ktorý ho vyzbrojil vo všetkých vedách múdrosťou. Toto keď si vypočula severská kráľovná, ktorá svoju dcéru od narodenia kŕmila jedom, táto keď vyrástla, bola tak pekná a pôvabná v očiach ľudí, že mnohí boli omámení jej pohľadom. Kráľovná ju poslala k Alexandrovi, aby sa stala jeho milenkou. Potom, keď sa dievčina ukázala, ihneď bol omámený láskou a chcel sa s ňou vyspať. Toto vidiac Aristoteles, povedal mu: „Nedotýkajte sa, lebo ak tak učiníte, budete vystavený smrti, preto, lebo ona sama počas svojho života bola živená jedom. Toto, že je veru pravda, hneď dokážem. Tu je akýsi zločinec, ktorý má podľa zákona zomrieť. Nech sa s ňou vyspí, uvidíte, či je to pravda.“ A tak sa stalo. Zločinec ju pobozkal pred očami všetkých,  hneď padol a zomrel. Alexander toto vidiac, učiteľa veľmi pochválil, ktorý ho zachránil od smrti. Dievčinu poslal späť k matke.

Moralisatio: Milovaní, Alexandrom môže byť nazvaný ktorýkoľvek udatný, dobrý kresťan a silný v zbožnosti, ktorú v krste prijal; ten je mocný a udatný, kým zotrváva v láske a čistote života proti (úkladom) diabla, sveta a tela. Severská kráľovná predstavuje Hojnosť vecí, ktorá sa pokúša zahubiť človeka, niekedy duchovne, ale častejšie telesne. Otrávená dievčina je Hýrivosť a Pažravosť, ktoré sa živia z rozmanitých pokrmov, čo sú skazy duše. Aristoteles je tvoje svedomie, alebo rozum, ktorý vždy na tie veci šomre a hovorí proti tým veciam, ktoré sú škodlivé pre dušu a zabraňuje mu, aby sa nezamiešal s týmito. Zločinec je skazený človek, neposlušný voči Bohu, ktorý viac nasleduje rozkoše tela ako Božie príkazy. Taký človek celý deň v hriechoch zaspáva s bozkami, t. j. v obklopení hýrivosti a pažravosti, ktorými dotykmi je duchovne zabíjaný. Tu hovorí mudrc: „Ten kto sa dotýka, smoly je ňou zašpinený.“ Snažme sa teda žiť striedmo, a takto môžeme dosiahnuť večný život.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte epiku ako literárny druh.
2. Charakterizujte exemplum ako literárny žáner.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6