Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Americká literatúra po 2. svetovej vojne patrila medzi výrazne sa rozvíjajúce literatúry, ktoré veľkou mierou prispeli k ovplyvňovaniu sveta a názorov v ňom.

Hlboko do jej vývoja zasiahla druhá svetová vojna, ktorej obraz nachádzame vo viacerých literárnych dielach.

Vo veľkej miere autori americkej literatúry po vojne reagovali aj na celosvetové spoločenské udalosti druhej polovice 20. storočia a na udalosti, ktoré sa týkali vývoja samotných USA.

 

Literárne znaky americkej literatúry:

  • Americká literatúra sa zaraďuje do tzv. západnej literatúry – charakterizuje ju demokracia a experimentovanie.

  • Po roku 1945 v nej vznikali nové umelecké smery a prúdy – Beat Generation, Postmoderna,...

 

Americkú literatúru po druhej svetovej vojne rozdeľujeme na:

  1. Národná – jej základ tvoril predovšetkým obraz 2. svetovej vojny a reakcia na vojnové udalosti a kritika stalinizmu a ZSSR

  2. Menšinová – južanská literatúra, černošská, indiánska, židovská, chicagská,...

  3. Menšinové prúdy – vietnamská, čínska, kórejská,...

  4. Objektívna

  5. Subjektívna

 

 

Obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny:

2. svetová vojna:

  • Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

  • Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

  • Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

  • Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

  • Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

  • Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

 

 

NORMAN MALLER – americká literatúra

NAHÍ A MŔTVI – román s prvkami absurdity o osudoch amerických vojakov na americko-japonskom fronte, ktorý sa nachádzal na ostrove Anopopei.

Autor vychádzal z vlastných skúseností vojaka, bojoval na Filipínach a v Japonsku.

 

Krátky príbeh:

Dej sa odohráva na tichomorskom ostrove Anopopei, kam prichádza prieskumný oddiel generála Crofta. Boje už prebiehajú istý čas a Američania pod velením generála Cummingsa z ostrova postupne vytláčajú Japoncov.

 Prieskumný oddiel zatiaľ vykonáva rôzne činnosti, ktoré ale nezodpovedajú jeho bojovému zaradeniu. Vojaci z oddielu seržanta Crofta sú vyslaní na prieskumnú akciu do japonského zázemia a je k nim pridelený poručík Hearn, ktorý doteraz slúžil na štábe, napriek tomu, že chcel byť priradený k bojovej jednotke. Vojaci sa veľmi pomaly predierajú všadeprítomnou džungľou, stretávajú Japoncov, počas prestrelky je jeden z vojakov zranený a časť vojakov ho odnáša do bezpečia. Zvyšok jednotky pokračuje v prieskume, počas ktorého je zastrelený poručík Hearn, pretože seržant Croft vedome viedol jednotku na miesta, kde boli Japonci. Počas akcie strácajú raneného, ďalší vojak sa zabije pri páde zo skaly.

 Fyzicky a morálne oslabení vojaci po útoku sršňov už nie sú schopní akciu dokončiť a vracajú sa na základňu, kde zistia, že boje na ostrove sa už dávno skončili. Celá ich akciabola zbytočná.

 

 

JOSEPH HELLER – americká literatúra

HLAVA XXII – román

  • Satirické a protivojnové dielo.

  • Uvádza ho motto: „Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.“

  • Základným výstavbovým prvkom románu je humor, satira, irónia, nonsens, čierny humor a absurdita.

  • Autor sa v ňom snažil čo najvernejšie zobraziť zážitky z 2. svetovej  vojny.

  • Bol priamym účastníkom vojny a vychádzal z vlastných zážitkov.

  • Zameral sa najmä na zobrazenie absurdity konania ľudí počas vojny.

  • Dej diela sa odohráva tesne pred koncom 2. svetovej vojny.

  • Dej diela sa odohráva na malom ostrove – Pianosa blízko Elby (13 km). Ostrov sa nachádza v Stredozemnom mori a na ňom bola americká základňa 256. leteckej eskadry americkej armády. Americké lietadlá, ktoré odtiaľto zlietali, bombardovali nemecké pozície v severnom Taliansku.

  • Autor v románe zobrazil dva fronty: jeden je americko-taliansky (front, na ktorom prebiehajú boje) a druhý je americko-americký (boj medzi americkými vojakmi a veliteľmi).

  • Román má jednu ústrednú postavu – Yossariana, ktorý vojnu nenávidí a búri sa proti nezmyselnostiam vojenskej byrokracie.

  • Yossarian jasne chápe, že vo vojne sa nikdy neprihliada na človeka, ale iba na plnenie príkazov, že človek vo vojne neznamená vôbec nič.

  • Román má 42 kapitol a v každej z nich sa postava Yossariana spája s nejakou ďalšou postavou, podľa ktorej je daná kapitola aj pomenovaná. Autor uvedené postavy predstavuje počas bojov, ale aj vo chvíľach oddychu, oboznamuje nás s ich minulosťou.

  • Postavy v uvedenom diele vôbec nie sú hrdinovia, ale neraz bezradné indivíduá, ktorých hlavným nepriateľom vôbec nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda, v ktorej jednotlivec neznamená nič, stráca všetky ideály a snaží sa zachrániť vlastnú kožu.

  • Stelesnením vojenskej byrokracie je tzv. hlava XXII – súbor absurdných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia vojaka a armádu ako inštitúciu.

  • Podľa tzv. hlavy XXII môže byť vojak prepustený z armády napr. vtedy, keď je blázon. Ak ale vie, že je blázon, tak je vlastne normálny, preto nemôže byť prepustený z armády.

 

Dejová línia:

Na ostrove Pianosa v americkej armáde bojuje aj Yossarian. Je bombometčíkom a absolvuje stále viac a viac náletov. Najprv má za úlohu nalietať 30 náletov, po nalietaní ktorých by mal možnosť odísť z ostrova, ale potom jeho veliteľ plukovník Catcarth zvýši počet náletov na 80. Počty náletov veliteľ zvyšuje neustále a z mnohých náletov sa posádky nevrátia, čím narastá počet zbytočných úmrtí vojakov. Yossarian sa veľmi bojí o svoj život, má až existenciálny strach zo smrti. Nezvláda pohľad na umieranie, utrpenie ľudí, smrť svojich priateľov a spolubojovníkov. Všetci vojaci sú ovládaní tzv. hlavou XXII, ktorá vlastne neumožňuje vojakovi odísť z aktívnej vojenskej služby.

 Autor vychádzal z vlastných skúseností a poukázal na mnohé chyby, s ktorými sa v armáde stretol. Napr. ukázal na mnohé administratívne chyby (jedného človeka vymenujú omylom za majora a potom ho vedú ako majora, aby sa na to neprišlo), na nedostatočnú kontrolu veliteľského štábu (letci sa obávali stále vyhlasovaného a odvolávaného náletu na Bolognu. Sám Yossarian zo strachu pred náletom preložil na veliteľskej mapke značku tak, akoby toto mesto už bolo bombardované – nikto na to neprišiel). Zobrazil kupčenie na čiernom trhu, napr. kupčenie medzi veliteľmi a dôstojníkmi, ktorí sa na čiernom trhu obohacovali, využívajúc americké bojové lietadlá (najznámejším dôstojníkom na čiernom trhu bol dôstojník Milo, ktorý každému zohnal, čo chcel, kupčil ako veľkoobchodník s drevom, kožou, plechmi,...). Autor neobišiel ani problém zločinov, ktorých sa dopúšťali vojaci (Arfy znásilnil talianske dievča a vyhodil ho von oknom, aby sa na to neprišlo. Zločin napokon ani nevyšetrili). Mnohí vojaci konali svojvoľne, mnohokrát riskovali (napr. pilot McWatt lietal tak nízko, že v jeden deň napoly presekol Kida Sampsona.)

 Yossarian mal jeden veľký sen – chcel dezertovať do Švédska, chcel odísť preč od vojnových udalostí. Lákala ho vidina kultúrneho sveta a bol pyšný sám na seba, že sa pre také rozhodnutie rozhodol. Velitelia mu odchod samozrejme nechceli dovoliť, preto im robil Yossarian veľké problémy (napr. vyliezol na strom, dal sa pri vyznamenávaní dekorovať úplne nahý,...). Velitelia napokon sami chceli, aby odišiel. Major Danby mu sám dal ponaučenie, ako treba ujsť.

 

 

 

Americká poézia

BEAT GENERATION

Z angl. beat – biť alebo beatitud – blaženosť (Pojem beat pochádza od Herberta Hunckeho, ktorý toto slovo používal v roku 1944 pre stav, v akom sa nachádzal v dobách drogovej závislosti. Znamenalo zbitý, unavený, vyčerpaný. Podľa Ferlinghettiho beat znamená aj hluk, hlučný. Existuje aj tretí význam tohto slova: beatified, beatify, beatific, beatitude – blažený.)

  • Predstavitelia predovšetkým americkej poézie 50. a 60. rokov 20. storočia

  • Hnutie vzniklo v San Franciscu – mesto výrazného kontrastu biedy a bohatstva

  • Predstavitelia sú často označovaní termínom - bítnik (beatnik)

  • Tvorba autorov sa spája s verejným čítaním a recitáciou bítnických textov za sprievodu jazzovej hudby (milovali černošský džez) - bola prednášaná v nočných baroch, krčmičkách, kabaretoch. Básnik - recitátor sa podobal spevákovi pop-music.

  • Texty uvedenej poézie vychádzali na gramofónových platniach a magnetofónových kazetách

  • Uvedená poézia nebola určená masám, autori písali predovšetkým pre seba a pre spriaznené duše.

  • Označenie generácia nie je úplne presné – hnutie tvorili ľudia rôznej vekovej kategórie

  • Pochádzali z rôznych kútov Ameriky

  • Mali rôzne vzdelanie, rôzne rodinné zázemie

  • Spájal ich spoločný životný pocit, vedomie osobnej spolupatričnosti

  • Nemali spoločné krédo ani spoločný časopis, nikdy nevydali manifest

  • Dôležitá pre nich nebola len tvorba, ale aj spôsob života, ktorý viedli

  • Viedli nekonvenčnýspôsob života, ktorý vyjadrovali aj zovňajškom (dlhé vlasy, fúzy) a správaním

  • Hlásali dobrovoľnú chudobu

  • Odmietali kariéru úspešných mladých Američanov

  • Živili sa manuálnou prácou, príležitostnými prácami (traťoví robotníci, strážcovia na farmách, námezdné sily,...)

  • Nemali stály domov, viedli tulácky život

  • Usilovali sa dosiahnuť neobmedzenú slobodu jednotlivca

  • Odmietali mechanizáciu života

  • Odmietali spoločnosť ako takú – podľa nich prináša ubíjajúce obmedzenie

  • Snažili sa dosahovať čo najvýraznejšie vnútorné zážitky, vzrušenie za každú cenu a neraz sa uchyľovali k drogám, k alkoholu

  • Odmietali Boha, vysmievali sa ľuďom, ktorí v neho verili – vadilo im predovšetkým sprofanovanie viery, to, že aj z Ježiša urobili komerciu

  • Odsudzovali aj rodinu ako takú

  • Odmietali hrdosť na americké symboly

  • Odmietali rastúcu moc Pentagonu, rast vojenských základní, odpočúvanie súkromných osôb, výrobu atómových zbraní

  • Protestovali voči rasovej, politickej a sexuálnej diskriminácii – odmietali akékoľvek rozdeľovanie ľudí, odstránili sexuálne tabu

  • V danej dobe boli považovaní za šialencov – mnohí skončili svoj život v blázinci, vo väzení, na úplnom okraji spoločnosti

  • V literárnej tvorbe sa objavila písomná bezprostrednosť, otvorenosť vo vyjadrovaní. Odmietali prispôsobovanie sa názorom a životným štýlom, žiadali pravdu a „nahotu“ (pri recitácii veršov sa neraz stalo, že autor zo seba strhával oblečenie)

  • Autori predovšetkým svojou tvorbou vyjadrovali odpor voči vtedajšej konzumnej americkej spoločnosti

  • Autori sa vyjadrovali k najrozličnejším témam, zážitkom, udalostiam – reagovali na konkrétnych ľudí, ich príhody, zážitky, na bežné udalosti vo svete i v Amerike. Neraz pre pochopenie danej básne sú potrebné isté vysvetľovacie poznámky.

  • Vulgarizmy, erotická otvorenosť, útržkovitý dialóg patria medzi základné znaky ich tvorby


V 70. rokoch 20. storočia malo bítnické hnutie svoj vrchol za sebou. V tej dobe sa rozšírilo do Európy. Dnes americkí bítnici píšu a správajú sa úplne inak. Venujú sa predovšetkým ekologickým hnutiam, zmysel svojho života nachádzajú vo fyzickej práci, v rôznych aktivitách v prospech spoločnosti.

Bítnickou poéziou sa inšpirovala aj slovenská básnická skupina Osamelí bežci – Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka.

 

Za akýsi manifest Beat Generation sa považuje zbierka Vytie od Allena Ginsberga (elenginsberg).V čase vydania vyvolala obrovský škandál.Zbierka vyjadruje pocity ľudí, ktorým do života zasiahla vojna, cítia sa ňou ukrivdení a ponížení, cítia zúfalstvo, cítia sa nepríjemne vo vtedajšej spoločnosti. Túžbou autora je oslobodiť človeka od molocha spoločenskej mašinérie.

A. Ginsberg je aj autorom diel Kadiš, Pád Ameriky.

 

Ďalšími predstaviteľmi Beat Generation sú:

LAWRENCE FERLINGETTI (lorens ferlingety) – jedna z vedúcich osobností uvedenej generácie

Diela: Ústne posolstvá, Lunapark mysle, Vychádzajúc zo San Francisca, Smutná nahá jazdkyňa, Ona, Obrazy zašlého sveta

GREGORY CORSO (korso) – Benzín – básnická zbierka

Šťastné narodeniny smrti – básnická zbierka

JACK KEROUACK (džek keruek) – Tuláci - román

Skrytí ľudia -román

Doktor Sax - román

 

WILLIAM BURROUGHS, GARY SNYDER, ROBERT WYATT

 

 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa rozvíjala americká literatúra po roku 1945.

2. Vymenujte významné osobnosti americkej literatúry po roku 1945.

3. Vyberte si ľubovoľné dielo a pripravte jeho podrobnú analýzu.

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 4. ročník. 1. vyd. 1996. Litera. Bratislava. ISBN 80-85452-47-2

IVANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6

KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DL ANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4