Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

28. október 1918 – vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov

Základné údaje o samostatnom štáte Čechov a Slovákov:

  • Československá republika vznikla  ako následnícky štát po rozpade Rakúsko – Uhorska - 28.10.1918 v Prahe.

  • Slováci sa k nej prihlásili Martinskou deklaráciou 30.10.1918 na zhromaždení Slovenskej národnej rady v Martine.

  • Prvým prezidentom Československej republiky bol T. G. Masaryk (do r. 1935), po ňom nastúpil E. Beneš.

  • Prvá ústava bola prijatá v roku 1920.

 

Školský systém na Slovensku:

  • Všetky stupne školstva na Slovensku začali prechádzať výraznými zmenami.

  • V roku 1919 bol prijatý nový školský zákon, ktorý upravoval systém stredných škôl.

  • V roku 1922 bol prijatý tzv. malý školský zákon, ktorý bol zameraný na národné školy, teda na základné školstvo.

 

 

Národné školy na Slovensku po roku 1918:

Do systému národných škôl patrili:

  1. Detské opatrovne - materské školy:

  • Zabezpečovali výchovu detí vo veku od troch do šiestich rokov.

  • Boli pod dozorom štátu.

  • Napr. v školskom roku 1931 – 1932 bol stav detských opatrovní na Slovensku: 98 slovenských (so 115 triedami a 7558 deťmi), 26 maďarských a 16 nemeckých.


 

  1. Ľudové školy:

  • Navštevovali ich deti od 6. do 12. roku.

  • Delili sa na štátne, cirkevné, obecné a súkromné.

  • Malý školský zákon určil napr. aj osemročnú povinnú školskú dochádzku, ale pre nedostatok učiteľov sa do praxe dostala až od školského roka 1927 – 1928.

  • V novembri 1918 bolo na Slovensku len okolo 300 národne uvedomelých učiteľov pre ľudové školy a asi dvadsať stredoškolských profesorov.

  • Ľudových škôl bolo vyše 4000 a všetky boli maďarské.

  • V školskom roku 1937 – 1938 bolo na Slovensku 4297 ľudových škôl a pôsobilo v nich 11 496 učiteľov.


 

  1. Meštianske školy:

  • Podľa dovtedy platných uhorských zákonov boli štvortriedne (pre chlapcov šesťtriedne).

  • Do prvej triedy sa prijímali žiaci po ukončení 4 ročníka ľudovej školy.

  • Malý školský zákon upravil aj fungovanie meštianskych škôl.

  • Po jeho zavedení sa stali trojtriednymi, podľa rakúskeho systému, ktorý platil aj v Čechách.

  • Po uplatnení uvedených zmien sa meštianske školy dostali do krízy, pretože sa dostali na úroveň ľudových škôl.

  • Tri roky nestačili na prebratie učiva, preto boli zavedené tzv. učebné náukobehy, ktoré trvali jeden rok a ktoré mali pomôcť učivo dobrať. Boli ale nepovinné, čo ich dostalo do ďalších problémov.

  • V školskom roku 1967 – 1938 bolo na Slovensku 232 meštianskych škôl, na ktorých učilo 1884 učiteľov.

 

 

Ďalšie typy škôl na Slovensku:

Ústavy pre úchylnú mládež, resp. pomocné školy:

  • Uvedené školy boli určené pre hluchonemé, slepé, mravne ohrozené, telesne chybné a inak postihnuté deti.

  • V školskom roku 1937 – 1938 bolo na Slovensku 13 takýchto škôl a učilo v nich 108 učiteľov.

 

 

Stredné školy - stredné školy spravoval štát:

  1. Osemtriedne gymnáziá – boli výberovými školami.

Žiaci boli prijímaní až po vykonaní prijímacej skúšky.

Žiaci museli dovŕšiť 10. rok života.

Štúdium sa končilo maturitnou skúškou.

V roku 1938 bolo na Slovensku 57 gymnázií a učilo v nich 1 353 učiteľov.

 

  1. Osemtriedne reálky

  2. Štvorročné učiteľské ústavy – pripravovali učiteľov pre ľudové školy.

Štúdium trvalo 4 roky.

Štúdium končilo maturitnou skúškou.

Po maturitnej skúške absolvent musel absolvovať ešte dvadsaťmesačnú prax, až po jej vykonaní sa mohol prihlásiť na skúšku učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy.

 

  1. Ústavy pre učiteľky

  2. Ústavy pre učiteľky detských opatrovní – ústavy pre učiteľky boli odbornými školami pre ženy – učiteľky.

  3. Vyššie dievčenské školy

  4. Umelecké školy – v roku 1919 vznikla súkromná škola s názvom Hudobná a dramatická škola pre Slovensko v Bratislave. Ako jediná škola svojho druhu na Slovensku celé medzivojnové obdobie zohrávala dôležitú úlohu pri výchove a hudobnom vzdelávaní mládeže.

 

 

Na Slovensku zároveň vznikali aj odborné školy:

  1. Hospodárske školy

  2. Obchodné učilištia

  3. Priemyselné školy

  4. Odborné školy pre jednotlivé druhy priemyslu

  5. Odborné školy pre ženské povolania

  6. Učňovské školy

 

Okrem uvedených škôl si ešte v obciach mohli vytvárať ľudové školy národnostné menšiny. Pri počte 400 žiakov sa mohla zriadiť dokonca meštianska škola. Po prvotnej stagnácii v uvedenom smere výrazný rozvoj zaznamenali samozrejme školy maďarskej menšiny. V školskom roku 1923/1924 mala maďarská menšiny 720 ľudových a 18 meštianskych škôl. Postupne pribúdali aj školy iných národností, napr. nemeckej, rusínskej,...

 

 

Vysoké školy:

V roku 1919 vznikla prvá štátna univerzita v Bratislave. Dostala názov Komenského univerzita a mala mať pôvodne štyri fakulty: lekársku, právnickú, filozofickú a prírodovedeckú. Postupne sa začalo prednášať na lekárskej, filozofickej a právnickej fakulte. Najväčším problémom sa stala prírodovedecká fakulta, ktorá napokon nebola zriadená ani do rozpadu republiky.

V školskom roku 1937/1938 študovalo na Komenského univerzite 2 784 študentov.

Do roku 1938 nemalo Slovensko vysokú školu technického typu. Roku 1937 bola štátom schválená Vysoká škola technická dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Prednášať sa malo na nej od školského roka 1938/1939, ale po Viedenskej arbitráži Košice zabralo Maďarsko, preto škola nemohla začať svoju činnosť. Techniku napokon presťahovali do Martina. V školskom roku 1938/1939 študovalo na nej 68 poslucháčov.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte 1. ČSR, uveďte základné údaje o nej.

2. Charakterizujte systém ľudových škôl v 1. ČSR.

3. Charakterizujte systém stredných škôl v 1. ČSR.

4. Popíšte vývoj duchovného života v 1. ČSR.

5. Popíšte zmeny v kultúrnom živote 1. ČSR.

 

 

 

Použitá literatúra:

Encyklopédia Slovenska I.-VI. Bratislava, 1977 - 1982.

Kol.: Kronika Slovenska 2 – 20. storočie. Bratislava, Fortuna print 1998.

Kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Bratislava, Národné literárne centrum 1998.

Kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava, SPN 1997.

Kol.: Slovenský biografický slovník I.-VI. Martin, MS 1986-1994.

KOREC, J. CH.: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava, 1994.

LIPTÁK, L.: Slovensko v 20.storočí. Bratislava, Kaligram 1998.

Súkromné materiály autorky