Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Duchovný život na Slovensku:
Po vzniku ČSR došlo po prvýkrát v dejinách Slovenska k zrovnoprávneniu cirkví. Jednotlivé cirkvi mali pomerne veľký vplyv v slovenskej spoločnosti. Prvoradé postavenie mala katolícka cirkev, ktorá bola čo do počtu najsilnejšou cirkvou na Slovensku. Katolícka cirkev na Slovensku mala dva základné ríty – gréckokatolícky a rímskokatolícky.
Druhou najpočetnejšou cirkvou na Slovensku bola evanjelická cirkev augsburského vierovyznania. Ide o protestantskú cirkev, ktorá sa hlási k zásadám učenia Lutherovej reformácie (luteráni). Ďalšou evanjelickou cirkvou na Slovensku bola reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) – podľa Kalvínovej reformácie.
Časť obyvateľstva Slovenska sa hlásila aj k židovskej náboženskej obci, k babtistom, adventistom, metodistickej cirkvi,...ale išlo menšie cirkevné spoločnosti.
Kultúra a osveta:
Kultúra a osveta zaznamenali veľké zmeny. Veľkú úlohu zohralo najmä divadelníctvo. Mimoriadne sa začala rozširovať sieť amatérskych divadiel.
Zároveň sa začali budovať profesionálne divadlá. Ústrednou divadelnou scénou sa stalo Slovenské národné divadlo, ktoré bolo založené v roku 1920. Významnú pomoc uvedenému divadlu poskytovala Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave, ktorá zabezpečovala odbornú prípravu hercov. Jej veľkou osobnosťou bol napr. J. Borodáč a A. Bagar. Spoločne vytvorili základy slovenského profesionálneho divadelníctva, ktorého formovanie bolo zavŕšené vznikom slovenskej činohry SND v roku 1932.
Janko Borodáč
Andrej Bagar
Postupne sa na scénu dostali hry významných osobností slovenskej literatúry: J. G. Tajovského, P. O. Hviezdoslava, I. Stodolu, J. Palárika, J. Záborského, F. Urbánka,...
Pod vedením K. Nedbala sa v tridsiatich rokoch 20. storočia inscenovali viaceré opery v slovenských prekladoch, ale do repertoáru boli zaradené aj slovenské diela. Objavujú sa na scéne prvé operné divy – M. Česányiová, M. Kišoňová-Hubová, Š. Hoza. Zároveň vznikali ja prvé opereta G. Dusíka.
Slovenská hudba, opera, opereta, hudobná veda a hudobná kultúra dostali v podmienkach 1. ČSR tiež svoj profesionálny základ. Veľkými osobnosťami hudby sa stali napr. J. L. Bella, M. Schneider – Trnavský, M. Moyzes, V. Figuš – Bystrý. Postupne sa začala objavovať nová mladá generácia - E. Suchoň, A. Moyzes, J. Cikker, A. Očenáš,...
Dynamickým rozvojom prešlo aj výtvarné umenie, predovšetkým maliarstvo. Dôležité miesto v ňom mal M. Benka, ale aj M. A. Bazovský, J. Alexy, Ľ. Fulla, M. Galanda,...
Martin Benka
K zakladateľom slovenského sochárstva patril napr. J. Koniarek. Skutočný rozvoj slovenského sochárstva začal najmä v tridsiatych rokoch 20. storočia. Pričinili sa oň osobnosti: V. Ihrinský, L. Majerský, F. Motoška, J. Pospíšil,... Súviselo to najmä s rozvojom modernej architektúry. Práve veľkým reprezentantom architektúry sa stal D. Jurkovič. K jeho najznámejším dielam patrila mohyla M. R. Štefánika na Bradle.. Architektúru úspešne rozvíjali aj E. Belluš, J. Chorvát, J. Marek, B. Weinturm,...
Filmová tvorba – v dvadsiatych rokoch došlo k prvým pokusom o filmovú tvorbu. Prvé hrané filmy natočili na Slovensku dve skupiny amerických Slovákov. V produkcii Chicagskej filmovej spoločnosti Tatra-film Corporation bol pod vedením bratov Siakeľovcov roku 1921 po prvýkrát natočený film Jánošík. O rok neskôr natočila juhoamerická skupina v Klenovci adaptáciu divadelnej hry F. Urbánka Strídža spod hája a niekoľko dokumentárnych filmov.
Významné úspechy postupne dosiahli aj slovenskí herci - Paľo Bielik, ktorý sa zapísal do našej histórie ako prvý predstaviteľ Jánošíka v rovnomennej adaptácii románu J. Mahena, ktorej režisérom bol Martin Frič. K tejto generácii hercov patrili aj A. Bagar, A. Borodáč, O. Borodáčová-Országhová, M. Bancíková,...
Paľo Bielik v úlohe Jánošíka
V poprevratovom období začal narastať počet kín, v roku 1919 ich bolo 106, ale v roku 1930 už 210.
Rozvoj kultúry na Slovensku výrazne ovplyvnilo rozhlasové vysielanie. O jeho celosvetový vývin sa zaslúžil Jozef Murgaš – vynálezca bezdrôtovej telegrafie. S vysielaním sa začalo v auguste roku 1926. V apríli 1927 začala vysielať rozhlasová stanica v Košiciach. V roku 1936 začalo vysielanie banskobystrického vysielača. V novembri 1938 sa vysielač z obsadených Košíc premiestnil do Prešova.
Kultúrne inštitúcie:
V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej s piatimi odbormi: historickým, literárnohistorickým, národopisným, jazykovedným a umeleckým. Zároveň po celom Slovensku začali vznikať miestne odbory Matice slovenskej. Významnými osobnosťami Matice slovenskej sa stali napr. Š. Krčméry, J. Škultéty a J. Vlček.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte 1. ČSR, uveďte základné údaje o nej.
2. Charakterizujte systém ľudových škôl v 1. ČSR.
3. Charakterizujte systém stredných škôl v 1. ČSR.
4. Popíšte vývoj duchovného života v 1. ČSR.
5. Popíšte zmeny v kultúrnom živote 1. ČSR.
Použitá literatúra:
Encyklopédia Slovenska I.-VI. Bratislava, 1977 - 1982.
Kol.: Kronika Slovenska 2 – 20. storočie. Bratislava, Fortuna print 1998.
Kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Bratislava, Národné literárne centrum 1998.
Kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava, SPN 1997.
Kol.: Slovenský biografický slovník I.-VI. Martin, MS 1986-1994.
KOREC, J. CH.: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava, 1994.
LIPTÁK, L.: Slovensko v 20.storočí. Bratislava, Kaligram 1998.
Súkromné materiály autorky
Zdroj obrázku:
http://www.szs.edu.sk/bdvs_99/borodac.htm
http://www.webumenia.sk/web/guest/search/-/simpleSearch//query=au%3A%22Martin+Benka%22
http://www.abagar.estranky.cz/clanky/andrej-bagar.html
http://www.24hod.sk/Janosik-z-filmoveho-platna---Palo-Bielik-cl51954.html