INDONÉZIA


Indonézska republika (Republik Indonesia)


 

 

 

 

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

1 904 569 km²

222 781 000

119,8 ob./km²

Jakarkta

indonézština, angličtina, holandčina


http://en.wikipedia.org/wiki/File:National_emblem_of_Indonesia_Garuda_Pancasila.svg

štátny znak

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Indonesia.svg

štátna vlajka


 

Poloha

Indonézia je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. Na pevnine Indonézia hraničí na súši s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickým územím Andamany a Nikobary.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:LocationIndonesia.svg


 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Indonéziu tvorí 17 508 ostrovov, z ktorých je asi 6 000 obývaných. Ostrovy sa rozkladajú na oboch stranách rovníka. Najväčšími sú Jáva, Sumatra, Kalimantan (malajsky Borneo), Nová Guinea (zdieľaná s Papuou-Novou Guineou) a Celebes. S rozlohou 1 919 440 km² je Indonézia šestnástou najväčšou krajinou sveta Najvyššou horou krajiny je s výškou 4 884 m Puncak Jaya na ostrove Nová Guinea. Keďže sa Indonézia nachádza na okrajoch pacifickej, eurázijskej a austrálskej tektonickej dosky, vzniklo na jej území mnoho sopiek, z ktorých je približne 150 aktívnych, a dochádza tu k častým zemetraseniam. Výbuchy sopiek Tambora a Krakatoa v 19. storočí sú známe pre svoju devastujúcu silu. Explózia supervulkánu Toba pred asi 70 tisíc rokmi bola jednou z najväčších známych sopečných erupcií a katastrofou s globálnymi dôsledkami. Medzi posledné väčšie prírodné katastrofy patrí zemetrasenie a následné cunami v roku 2004, ktoré si vyžiadalo viac ako 150 tisíc obetí a zemetrasenie na ostrove Yogyakarta v roku 2006. Sopečný prach má na druhú stranu pozitívny vplyv na úrodnosť pôdy a umožňuje nadpriemerne vysoké zaľudnenie.


Vodstvo

Jazero Toba je vďaka rozlohe 1 145 km² najväčším indonézskym jazerom. Najväčšie rieky, napríklad Mahakam a Barito, sa nachádzajú na ostrove Kalimantan a slúžia ako významné dopravné trasy spájajúce sídla na svojich brehoch.


Podnebie

Vďaka polohe na rovníku sa v Indonézii prejavuje tropické podnebie s obdobiami sucha a monzúnov. Priemerné ročné zrážky dosahujú v nížinách 1 780 – 3 175 mm a v horských oblastiach až 6 100 mm. Najviac zrážok je zaznamenávaných v horských oblastiach na západnom pobreží Sumatry, na západe Jávy, na Kalimantane, Celebese a Novej Guiney. Priemerná vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 80 %. V priebehu roka sa teploty menia len mierne, napríklad v Jakarte sa pohybujú medzi 26 až 30 °C.


http://kids.britannica.com/comptons/art-166391/Topography-of-Indonesia

 

Rastlinstvo

Vďaka veľkosti, tropickej klíme a ostrovnému charakteru dosahuje indonézska príroda druhú najvyššiu mieru biodiverzity na svete (po Brazílii). Indonézska flóra je zmesou ázijských a austrálskych druhov. Približne 60 % územia zaberajú lesy. Na Sumatre a Kalimantane v nich prevládajú ázijské druhy. Lesy na menšie a hustejšie osídlenej Jáve boli z väčšej časti odstránené kvôli rozvoju poľnohospodárstva a ľudského osídlenia. Celebes, Nusa Tenggara a Moluky, ktoré boli dlhodobo oddelené od kontinentu, si vytvorili vlastnú unikátnu zmes fauny a flóry. Indonézske pobrežie dlhé 80 tisíc km je obklopené tropickými morami, ktoré prispievajú k vysokej biodiverzite druhov. V Indonézii sa nachádza množstvo morských a pobrežných ekosystémov, napríklad pláží, piesočných dún, koralových útesov, estuárov, mangrovov, nánosov v ústiach riek a malých ostrovných ekosystémov. Britský prírodovedec Alfred Wallace určil deliacu líniu medzi územím ázijských a austrálskych druhov práve v Indonézii. Táto línia, označovaná niekedy ako Wallaceova, sa tiahne severojužne pozdĺž okraja Sundského šelfu, medzi Kalimantanom a Celebesom, pozdĺž Lombockého prielivu medzi Lombokom a Bali. Fauna a flóra smerom na západ od línie má viac ázijský a smerom na východ viac austrálsky charakter.


Živočíšstvo

Ostrovy Sundského šelfu (Sumatra, Jáva, Borneo a Bali), predtým prepojené s ázijskou pevninou, sú charakteristické bohatou ázijskou faunou. Indonézia je domovom mnohých druhov veľkých zvierat, ako sú tigre (Panthera tigris), kriticky ohrozené nosorožce jávske (Rhinoceros sondaicus), vzácne orangutany sumatrianske (Pongo abelli) a orangutany bornejské (Pongo pygmaeus), slony indické (Elephas maximus) a leopardy (Panthera pardus), ale počty prežívajúcich zástupcov drasticky klesli a niektoré druhy sú teraz kriticky ohrozené. Za endemity možno označiť 26 % z 1 531 druhov indonézskych vtákov a 39 % z 515 druhov cicavcov.


Ochrana prírody

Početná populácia a rýchla industrializácia sú v súčasnosti hrozbami pre životné prostredie, ktorého ochrana však nie je vinou chudoby a nedostatku zdrojov hlavnou prioritou vlády. Aktuálnymi environmentálnymi problémami sú napríklad rozsiahle odlesňovanie a s ním súvisiace lesné požiare vytvárajúce smog nad západnou Indonéziou, Malajziou a Singapurom. Ďalej tiež nadužívanie morských zdrojov a problémy spojené s rýchlou urbanizáciou, ako je znečistenie ovzdušia, dopravné zápchy, prebytok odpadu a nedostatok kvalitnej vody. Indonézia je vinou odlesňovania a ničenia rašelinísk tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Vinou ničenia domovského prostredia cicavcov bolo Medzinárodným zväzom pre ochranu prírody 140 druhov označených za ohrozené a 15, medzi nimi aj orangutan sumatriansky, za kriticky ohrozené.


 

Socio-ekonomické pomery

História

Fosílne pozostatky Homo erectus, niekedy nazývaného človek Jávsky, naznačujú, že Indonézske súostrovie bolo osídlené pred dvoma až pol miliónom rokov. Austronézania, ktorí v súčasnosti tvoria väčšinu populácie, migrovali do juhovýchodnej Ázie z Taiwanu. Do Indonézie dorazili okolo roku 2000 p. n. l. a s rozširovaním po súostroví začali vytláčať domorodé melanézske obyvateľstvo do oblastí na východe. Vďaka ideálnym podmienkam pre poľnohospodárstvo a zvládnutí pestovanie ryže okolo roku 800 p. n. l. sa mohli rozvíjať dediny a mestá, ktoré nakoniec dali základ prvým kráľovstvám existujúcim asi od roku 100 p. n. l. Vďaka strategickému umiestneniu Indonézie rástol obchod medzi ostrovmi, ale aj medzinárodný obchod. Obchodné spojenie s Indiou a Čínou bolo nadviazané niekoľko storočí p. n. l. Od 7. storočia existovalo a prosperovalo mocné kráľovstvo Šrívidžaja, ktoré bolo ovplyvnené budhizmom a hinduizmom. Medzi ôsmym a desiatym storočím na Jáve prosperovali a následne upadli dve mocné poľnohospodárske dynastie, budhistická Sailendra a hinduistická Mataram. Obe vybudovali okázalé náboženské pamiatky, Sailendra vybudovala Borobudur a Mataram za sebou zanechala Prambanan. V 13. storočí vzniklo na východe Jávy hinduistické kráľovstvo Majapahit a za vlády panovníka Gajah Mady sa jeho vplyv rozšíril do väčšiny Indonézie. Prvé doklady o islamizácii obyvateľstva siahajú až do 13. storočia na sever Sumatry. Ďalšie indonézske oblasti začali postupne preberať islam, ktorý sa do konca 16. storočia stal dominantným náboženstvom na Jáve a Sumatre. Vo väčšine prípadov sa islam zmiešal s existujúcou kultúrou, čím vznikla dominantná forma indonézskeho islamu. Prvý Európania pristáli v Indonézii v roku 1512, keď sa portugalskí obchodníci, ktorých viedol Francisco Serrai, pokúsili ovládnuť zdroje. Britskí a holandskí obchodníci ich čoskoro nasledovali. V roku 1602 vznikla Holandská východoindická spoločnosť a stala sa dominantnou európskou silou. Zanikla po bankrote v roku 1800 a holandská vláda vyhlásila Holandskú Východnú Indiu za svoju kolóniu. Holandskú vládu ukončila druhá svetová vojna a japonská invázia a následná okupácia Indonézie, ktoré podnietili k aktivite predtým potlačované hnutia za nezávislosť. Dva dni po japonskej kapitulácii v auguste 1945 vyhlásil Sukarno, vplyvný nacionalistický líder, nezávislosť Indonézie a bol menovaný za jej prezidenta. Holandsko sa pokúsilo opätovne získať kontrolu nad Indonéziou a ozbrojený a diplomatický boj skončil v decembri 1949, keď Holandsko pod medzinárodným tlakom uznalo indonézsku nezávislosť.


Obyvateľstvo

Predkovia väčšiny Indonézanov boli Austronézania hovoriaci jazykom so základom v proto austronézančine, ktorá pochádza pravdepodobne z Taiwanu. Ďalšiu veľkú skupinu obyvateľov tvoria Melanézania žijúci vo východnej časti krajiny. Indonézia je domovom asi 300 domorodých etník používajúcich 742 jazykov a dialektov. Najväčšou etnickou skupinou sú Jávanci, ktorí tvoria 42 % obyvateľstva a sú dominantnou kultúrnou a politickou silou v krajine. Sundanci, etnickí Malajci a Madurijci sú najväčšími nejávanskými etnickými skupinami. Veľmi vplyvná čínska menšina tvorí asi 1 % obyvateľov. Veľkú časť ekonomiky kontrolujú práve Číňania, čo viedlo k závisti až protičínskemu násiliu. Hoci je náboženská sloboda zakotvená priamo v ústave, vláda oficiálne uznáva len šesť náboženstiev: islam, protestantizmus, rímsky katolicizmus, hinduizmus, budhizmus a konfucionizmus.


Územné členenie

Indonéziu tvorí 33 provincií (provinsi), z ktorých päť (daerah istimewa) disponuje špeciálnym statusom. Každá provincia má svoje zákonodarné orgány a guvernéra. Provincia sa delí na kraje (kabupaten) a mestá (kota), ktoré sú tvorené okresmi (kecamatan) a tie ďalej zoskupeniami dedín (desa alebo kelurahan).


http://en.wikipedia.org/wiki/Indonesia

 

Hospodárstvo 

Indonézia je najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie a tiež členom skupiny dvadsiatich najväčších svetových ekonomík G-20. Sektor služieb vytvára 45,3 %, priemysel 40,7 % a poľnohospodárstvo 14 % HDP (2005). V poľnohospodárstve však pracuje 44,3 % obyvateľstva, t. j. asi 95 miliónov osôb. V službách pracuje 36,9 % obyvateľov a v priemysle 18,8 %. Hlavnými priemyselnými sektormi sú ťažba ropy a zemného plynu, výroba látok a odevov a ťažba nerastných surovín. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi produktmi sú palmový olej, ryža, čaj, káva, korenie a guma.



 

VÝCHODNÝ TIMOR


Východotimorská demokratická republika (Repúblika Demokrátika Timor Lorosa'e, República Democrática de Timor-Leste)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

15 007 km²

1 172 390

78,1 ob./km²

Dili

tetumčina, portugalčina

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_East_Timor.svg

štátny znak

 

petrovic

štátna vlajka



Poloha

Východný Timor je ostrovnýštát v juhovýchodnej Ázii, zdieľajúci spoločnú hranicu na ostrove Timor s Indonéziou.


http://en.wikipedia.org/wiki/File:LocationEastTimor.svg

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

História Timoru spred 16. storočia je málo známa. Timor obsadili Holanďania a Portugalci, ktorí si ostrov rozdelili na dve časti. Portugalsku pripadla východná časť, čo bolo ratifikované v roku 1904 vzájomnou dohodou. V 60-tych rokoch 20. storočia začali na Timor prenikať prvé správy o oslobodeneckom hnutí portugalských kolónií. Keď sa 25. apríla 1974 v Portugalsku začala revolúcia, Timorčania založili niekoľko strán, ktoré intenzívnejšie bojovali za nezávislosť Timoru. Hnutie za nezávislosť Timoru FRETILIN vyhlásilo 28. novembra 1975 Timor za nezávislý štát, čo akceptovali len niektoré z bývalých kolónií Portugalska. Krátko nato bol Timor (7. 12. 1975) násilne obsadený indonézskou armádou a 15. 7. 1976 pripojený k Indonézii. Oslobodenecký boj proti anexii vtedajšej portugalskej kolónie, ktorú neuznala ani OSN, si vyžiadal do roku 1997 asi 250 000 obetí z radov obyvateľstva Východného Timoru. Krajina bola 23 rokov vo vojnovom stave a sužovaná brutálnym útlakom. V roku 1999 Indonézia konečne vyhlásila referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť.


Obyvateľstvo

V krajine existuje okolo 30 dialektov. Úradnými jazykmi sú tetum (malajsko-polynézsky jazyk obsahujúci mnoho prvkov z indonézštiny a portugalčiny) a portugalčina. Takmer všetci veriaci sa hlásia ku katolicizmu.


Územné členenie

Východný Timor sa delí na 13 administratívnych distriktov.

  1. Lautém

  2. Baucau

  3. Viqueque

  4. Manatuto

  5. Dili

  6. Aileu

  7. Manufahi

  8. Liquiçá

  9. Ermera

  10. Ainaro

  11. Bobonaro

  12. Cova Lima

  13. Oecusse Ambeno


http://en.wikipedia.org/wiki/File:LocationEastTimor.svg

 

Hospodárstvo 

Hlavnými ekonomickými produktmi Východného Timoru sú kukurica, guma, káva, santalové drevo, ošípané a iné. V mori sa nachádza ropa, ktorej ťažba sa z roka na rok zvyšuje. Pôda je vhodná na pestovanie kávy, kokosov, kukurice, tabaku, ryže, avokáda, bavlny, manioku, sladkých zemiakov, cukrovej trstiny, marakuje, manga, ananásov, papáje, banánov, zemiakov, pomarančov, grepov a iných citrusov, fíg, melónov, tekvice a pod. Lesy oplývajú výskytom santalového a ebenového dreva, bambusov a eukalyptov. Priemysel sa orientuje na spracovanie bavlny, cukru, a soli, a tiež hutníctvo.



Zopakujte si:
1. Popíšte na ktorých ostrovoch leží Indonézia.
2. Aké sú prírodné podmienky súostrovia?
3. Ako sa vyvíjala história Indonézie a ako Východného Timoru?


Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:National_emblem_of_Indonesia_Garuda_Pancasila.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Indonesia.svg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:LocationIndonesia.svg
http://kids.britannica.com/comptons/art-166391/Topography-of-Indonesia
http://en.wikipedia.org/wiki/Indonesia
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_East_Timor.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:LocationEastTimor.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:East_Timor,_administrative_divisions_-_Nmbrs_-_colored.svg