Afrika je tretím svetadielom s najvyššou priemernou nadmorskou výškou (750 m) po Antarktíde a Ázii. Povrch Afriky je veľmi rozmanitý, tvoria ho pohoria, panvy, plošiny, prepadliny. Nížiny sa v Afrike nachádzajú len pri pobreží. Najväčšiu časť povrchu Afriky zaberajú náhorné plošiny (rovné územia vo vyššej nadmorskej výške ako je 200 m n. m.). Najvyššie sú vo východnej Afrike. K veľkým pohoriam patria: najvyššie pohorie Kilimandžáro (Uhuru /Kibo/ 5 895 m n. m.), plošne najrozsiahlejšia Etiópska vysočina, na severozápade pohorie Atlas, najvyššie pohorie južnej Afriky Dračie vrchy, Guinejská vysočina, Adamauská vysočina. Panvy zaberajú veľkú časť Afriky ako Konžská panva a Čadská (Kalaharská) panva vyplnená púšťou Kalahari. Púšte sú najväčším povrchovým celkom v Afrike, z ktorých najrozsiahlejšia je Sahara, najväčšia púšť sveta. Púšte sa nachádzajú v oblasti obratníkov. Východnou časťou Afriky sa ťahá Východoafrická priekopová prepadlina. Tu sa Afrika trhá na dve časti, vyplnená vodou. Najnižší bod Afriky sa nachádza v Assalskej preliačine.
Kilimandžáro
Kilimandžáro je ľadom pokrytý horský masív vo Východoafrickej priekopovej prepadline, tvorený troma stratovulkánmi: Kibo/Uhuru (5 895 m) – navyšší bod Afriky, Mawenzi (5 149 m) a Shira (3 962 m), nachádzajúci sa na území Tanzánie a čiastočne Kene. Masajský názov hory je Oldoinyo Oibor - biela hora, svahilský Kilima Njaro - svietiaca hora.
Geológia
Pred pol miliónom rokov na území Východoafrickej priekopovej prepadliny prebiehala intenzívna sopečná činnosť, čoho dôsledkom bol aj vznik masívu Kilimandžára. Sopečná činnosť prebieha však naďalej. Vrcholový kráter Kibo vypúšťa sopečný plyn priamo na strane vrcholu Uhuru. Kibo má vrcholový kráter o priemere 2,4 km s hĺbkou 300 m. Vedci zistili, že v roku 2003 bola tekutá láva len 400 m pod špičkou krátera. Aj keď sa žiadna nová vulkanická činnosť neočakáva, sú obavy, že sa časti hory môžu zrútiť. Zaniknutými vulkánmi v pohorí sú Mawezi a tretí najvyšší vrch Afriky Shira.
Etiópska vysočina
Etiópska vysočina je horský systém rozkladajúci sa na území Etiópie, Eritrei a severozápadného Somálska. Najvyšším vrcholom je Ras Dašen v oblasti Simienských hôr, ktorý je súčasne najvyššou horou Etiópie a desiatou najvyššou horou Afriky.
Geografia
Horský masív je rozdelený Východoafrickou priekopovou prepadlinou na východnú a západnú časť. Priemerná výška celej oblasti je 2 000 až 2 500 m n. m. Preto býva tiež nazývaná strechou Afriky. Množstvo vrcholov je nad 4 000 m. Medzi ne patria napríklad Buahit (4 510 m), Tullu Demtu (4 377 m), Talo (4 413 m) či Batu (4 307 m). Horský systém je pramennou oblasťou mnohých riek, vrátane Modrého Nílu. Najvyšším pohorím sú Simienské hory, ktoré sa nachádzajú severne od jazera Tana. Južne od jazera leží pohorie Čoke. Vo východnej časti sú významné pohoria Ahmar a Urgoma. Oblasť ovplyvňujú monzúny a zrážok výrazne ubúda smerom k juhovýchodu.
Geológia
Podložie tvoria paleozoické kryštalické horniny, ktoré prekryli mezozoické piesočné, vápenaté a hlinité usadené horniny. Tieto však na povrch vystupujú iba v najhlbších údoliach riek. Celé územie totiž v treťohorách, asi pred 30 miliónmi rokov, pokryla asi 2 000 m hrubá vrstva lávy a vulkanického tufu. Táto vulkanická činnosť sa spája so vznikom Východoafrickej priekopovej prepadliny. Vulkanická činnosť tu prebieha aj v súčasnosti (sopka Erta Ale). Pri neskorších pohyboch zemskej kôry sa niektoré miesta vyzdvihli do výšok nad 4 000 m n. m. a iné poklesli pod 1 500 až 2 000 m.
Atlas
Atlas (arabsky Džabál Atlas) je pohorie v severozápadnej Afrike, tiahnuce sa v dĺžke 2 400 km cez Maroko, Alžírsko a Tunisko. Za jeho pomyselné predĺženie môžeme chápať Sicíliu a Apeniny. K Atlasu patrí aj severomarocké pohorie Rif a a geologicky aj Gibraltar. Najvyšším vrcholom je Džaval Tubkal s nadmorskou výškou 4 167 m na západe Maroka. Atlas oddeľuje Stredozemné more a Atlantický oceán od Sahary.
Geografia
Pohorie môžeme rozdeliť na niekoľko pásiem
-
Vonkajšie vrásové pásmo, kam patrí pohorie Rif a Malý Atlas (Pobrežný Atlas)
-
Vnútorné vrásové pásmo s pohoriami Vysoký Atlas, Antiatlas a Veľký Atlas
-
Vrása alebo
Stredný Atlas
Rastlinstvo pohoria je stredomorské. Na severe pohoria rastú vždyzelené kroviny, korkové duby, zmiešané a ihličnaté lesy, vnútorné hrebene a plošiny sú polopúšťami.
Geológia
Za svoj vznik vďačí Atlas alpínskemu vrásneniu pri zrážke Afriky s Európou. Preto má Atlas s Pyrenejami mnohé spoločné, zatiaľ čo oblasti za týmito pohoriami sa výrazne líšia. Atlas však nevznikol celý naraz. Africká doska je stará viac ako miliardu rokov, aj keď niektoré horotvorné procesy v nej prebiehali ešte v prvohorách (pred 300 mil. rokov). Vtedy, počas hercýnskeho vrásnenia vznikol Antiatlas. V druhohorách (pred 65 mil. rokov) sa vytvorila priekopa medzi severoamerickou a eurázijskou, resp. africkou doskou. Vznikol Atlantický oceán a Antiatlas sa oddelil od Apalačských hôr. Napokon v treťohorách (pred 65 až 1,8 mil. rokov) bol pri zrážke africkej a eurázijskej dosky vyzdvihnutý zvyšok Atlasu.
Dračie vrchy
Dračie vrchy (afrikánsky Drakensberg) je najvyššie pohorie Južnej Afriky s najvyšším vrcholom Thabana Ntlenyana (3 482 m). V jazyku Zulu uKhahlamba („bariéra oštepov“) a v jazyku Sesoto Maluti. Od obdobia rokov 1997/98 sa pohorie stalo súčasťou národného parku, ktorý bol v roku 2000 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Geografia a geológia
Pohorie je charakterizované početnými roklinami, hrebeňmi, jaskyňami, prevismi, vrcholkami a z toho vyplýva aj jeho pomenovanie. Bolo vytvorené počas Jury pred 180 miliónmi rokov, keď bola v tejto oblasti rozšírená sopečná činnosť. Geologicky je pohorie podobné masívu Sämen v Etiópii. Dračie vrchy sa rozprestierajú pozdĺž juhovýchodného pobrežia Južnej Afriky a sú rozčlenené na severnú, centrálnu a južnú časť. Medzi zaujímavé útvary patrí najmä druhý najvyšší vodopád na svete Tugela Falls (948 m) alebo viaceré národné parky a prírodné rezervácie.
Guinejská vysočina
Guinejská vysočina (anglicky Guinea Highlands, francuzsky Dorsale Guinéenne) je náhorná plošina tiahnuca sa z juhu od Fouta Džallon, cez juhovýchod Guinei, severu Sierra Leone a Libériu k severozápadnej časti Pobrežia Slonoviny.
Geografia
Náhorná plošina sa skladá z žulových rúl a kremencov v priemernej nadmorskej výške 460 m. Oblasť má dobré klimatické podmienky, zrážky padajú počas celého roka. Plošinu pokrýva vlhká savana a dažďový prales, v ktorom rastú rôzne druhy stromov. Medzi vyššie horské pásma patrí pohorie Nimba, ktoré sa tiahne pozdĺž hraníc Guinei, Pobrežia Slonoviny a Libérie. Najvyšším bodom pohoria je Mount Nimba (1 752 m). Ďalšie hrebene vysočiny nájdeme v Sierra Leone, kde sa nachádzajú aj najvyššie vrcholy ako Bintimani (1 948 m) v pohorí Loma a Sankanbiriwa (1 752 m) v pohorí Ťing.
Adamauská vysočina
Adamauská vysočina (anglicky Adamawa, francúzsky Adamaoua) je pohorie a náhorná plošina rozprestierajúca sa na území Nigérie, Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Má stupňovitý charakter a tvoria ju predovšetkým prekambrické ruly a vyvreliny. Z plošiny vo výške 1 000-1 500 m n. m. sa vypínajú osamotené vrchy (Bamboutos a ďalšie). Pramenia tu rieky Benue, Logone a Sanaga. Podnebie tu vládne rovníkové, so savanou aj lesnatými porastami. Boli tu objavené veľké ložiská bauxitu.
Východoafrická priekopová prepadlina
Východoafrická priekopová prepadlina (anglicky Great Rift Valley) je priekopová prepadlina vo východnej časti Afriky. Prebieha tu proces rozpadu (extenzie) africkej platne a jej vzďaľovanie od arabskej a somálskej.
Geografia
Prepadlina sa tiahne v dĺžke 5 000 km od severu Sýrie na blízkom východe až po stred Mozambiku v juhovýchodnej Afrike. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľko tisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v Afrike asi pred 15 miliónmi rokov. Pomenovanie dostala od bádateľa Johna Waltera Gregoryho. Najsevernejšia časť prepadliny tvorí údolie Biká v Libanone, ktoré oddeľuje pohoria Libanon a Antilibanon. V Izraeli prechádza do údolia Chula nachádzajúceho sa medzi pohorím Galilea a Golanskými výšinami a pokračuje Jordánskym údolím cez Galilejské jazero, Mŕtve more, Arabah, Akabský záliv až po Červené more. Tento segment sa označuje aj ako zlom Mŕtveho mora. Afarská panva (Danakilská preliačina) v Eritrei je miestom stretu trhlín, z ktorých jedna smeruje Adenským zálivom do Indického oceánu a druhá, ktorá je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, smerom na juh do východnej Afriky. Najprv prechádza Etiópskou vysočinou, ktorú delí na dve časti, a južnejšie, v oblasti Veľkých afrických jazier, sa rozchádza do Východoafrickej priekopy a Stredoafrickej priekopy.
Zopakujte si:
1. Opíšte povrch Afriky.2. Ktoré sú významnejšie pohoria kontinentu?
3. Čo viete o Východoafrickej priekopovej prepadline?
Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.worldatlas.com
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://www.amazon.com/Atlas-World-15th-Edition-free/dp/product-description/0195374517http://earth.imagico.de/large.php?site=kilimanjaro2
http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/47145948
http://www.eosnap.com/tag/ouarzazate/
http://www.karryon.com.au/around-the-world-in-pictures/
http://en.wikipedia.org/wiki/Ras_Dashen
http://kwekudee-tripdownmemorylane.blogspot.sk/2013/08/koma-people-ancient-leaves-dressing-and.html
http://www.uoguelph.ca/geology/geol2250/glossary/HTML%20files/greatriftvalley.html