Nervová sústava tvorí jeden celok – ako fyziologicky tak i anatomicky, no riadi dva odlišné výkonné celky: vnútorné orgány a kostrové svalstvo. Tieto celky sú riadené oddelene – čo sa prejavuje tak, že priečne pruhované (kostrové) svalstvo ovládame vôľou, (riadi ho somatická časť nervovej sústavy) hladké svalstvo (svalstvo vnútorných orgánov) neovládame vôľou (riadi ho vegetatívna (autonómna) nervová sústava). Istá spolupráca medzi somatickou a vegetatívnou časťou nervovej sústavy existuje – napríklad, ak vyvíjame vyššiu fyzickú aktivitu (napr. pri behu), súčasne je zaistená zvýšená činnosť obehovej sústavy (zrýchli sa nám pulz srdca).
Riadenie motorickej činnosti
Pod pohybom kostrového svalstva môžeme chápať aj reflexný pohyb – napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu, naproti tomu lokomócia – predstavuje zložitejší pohyb – z miesta na miesto. Motorická činnosť má vo všeobecnosti adaptívny charakter – slúži napr. na vyhľadávanie potravy, obranu pred nepriateľom, u človeka zohráva úlohu i pri komunikácii písmom i slovom. Táto motorická aktivita vzniká v zložitých nervových obvodoch v mozgu, pričom sú aktívne rôzne motorické, zmyslové i motivačné oblasti kôry a podkôrové štruktúry.
Riadenie motorickej činnosti má tri úrovne:
a) miecha
b) mozgový kmeň
c) mozgová kôra
Z miechy vychádzajú motorické dráhy, ktoré priamo aktivujú kostrové svaly. Najstaršie oddiely, ktoré riadia motorickú činnosť z mozgu, sú uložené v mozgovom kmeni. Motorická kôra koncového mozgu v čelnom laloku je u človeka najvyššou oblasťou, ktorá riadi motorickú činnosť človeka. Príkazy k motorickej činnosti sa okrem kôry programujú za účasti i mozočku a bazálnych ganglií, avšak pokyn k prevedeniu pohybu s konečnou platnosťou vydáva práve motorická kôra v čelnom laloku.
Z motorickej kôry v čelnom laloku signály môžu byť k motorickým neurónom v mieche vysielané priamou alebo nepriamou dráhou. Pod priamou dráhou rozumieme to, že jednotlivé nervové vlákna vedú k motorickým neurónom v mieche (na rozdiel od nepriamej dráhy) bez prerušenia. Jedna priama dráha vychádza z každej hemisféry a obsahuje približne milión nervových vlákien. Zabezpečuje (signály pre) cielenú motoriku – t.j. jemné a rýchle svalové pohyby, ktoré sú založené na skúsenosti.
Nepriama dráha obsahuje vo svojom priebehu viac neurónov ako priama a slúži k opornej motorike – t.j. signály pre neúmyselné pohyby pri udržiavaní polohy a postoja.
Ak sa poškodí časť mozgu napr. mozgovou porážkou, prejaví sa to poruchou hybnosti na opačnej strane. Je to tak preto, že väčšina motorických dráh, ktoré vychádzajú z mozgovej kôry, sa pred vstupom do miechy krížia v predĺženej mieche – dráhy z ľavej strany mozgovej kôry prechádzajú na pravú stranu a naopak.
Riadenie činnosti vnútorných orgánov
Činnosť vnútorných orgánov riadi časť nervovej sústavy, ktorej hovoríme vegetatívna alebo autonómna – autonómnou ju voláme preto, lebo jej činnosť je nie je závislá na našej vôle.
Odstredivé vlákna, t.j, vedúce impulz od nervového centra na perifériu, autonómnej nervovej sústavy vychádzajú z mozgu a z miechy. Delíme ich na dva oddiely: sympatikus a parasympatikus. Odstredivá zložka autonómnej nervovej sústavy je vždy zložená z dvoch neurónov, prepojených v synapsiách v periférnych gangliách – t.j. zhlukoch bunkových tiel neurónov. Synapsie sympatiku sú uložené v gangliách pozdĺž chrbtice a prepojené sú nervovými vláknami – vytvárajú tzv. sympatický kmeň – pruh nervového tkaniva. Gangliá parasympatiku bývajú uložené v tesnej blízkosti orgánu, ktorý inervujú. Väčšina vnútorných orgánov je inervovaná aj sympatikom aj parasympatikom; najvýznamnejším parasympatickým nervom je X. hlavový nerv, tzv. blúdivý nerv.
Činnosť sympatiku a parasympatiku koordinujú nadradené oblasti centrálnej nervovej sústavy, pričom môžeme rozlíšiť niekoľko regulačných úrovní: Na úrovni miechy dochádza k jednoduchej reflexnej aktivite (napr. sú tu centrá reflexov, ktoré ovládajú vyprázdňovanie čriev). Z predĺženej miechy a mozgu sú riadené zložitejšie vegetatívne funkcie ale centrá tu uložené nie sú schopné úplne samostatne integrovať činnosť vnútorných orgánov, k úplnému zjednoteniu dochádza k hypotalame a medzimozgu. Hypotalamus je najvyšším nervovým centrom autonómnej nervovej sústavy. Nervová aktivita hypotalamu uvádza v činnosť súčasne celé komplexy reakcií. Odtiaľto je riadený napr. príjem potravy a vody – pričom primárnu úlohu majú receptory v hypotalame, ktoré zaznamenávajú koncentráciu glukózy v krvi, či osmotický tlak plazmy.
Aktivácia sympatickej časti vegetatívnej nervovej sústavy riadená z hypotalamu znamená vždy prípravu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu, naopak, účinky parasympatiku smerujú k zotaveniu organizmu. Pre zdravie je dôležité aby panovala rovnováha medzi obdobiami, kedy je aktivovaný sympatikus a kedy parasympatikus.
Obr.: Autonómny nervový systém (modrá = parasympatikus, červená = sympatikus)
Obr.: Somatická vs. motorická nervová sústava
Ochorenia nervovej sústavy
Kliešťová encefalitída – je vírusové ochorenie. Prenášačom vírusu je infikovaný kliešť. Prvé príznaky nastupujú približne 2-28 dní (inkubačná doba) po uhryznutí kliešťom - podobajú sa chrípke. Potom sa prechodne zlepšia, človek sa cíti zdravý, myslí si že prekonal obyčajnú virózu – no po približne ďalších 1 – 20 dňoch bez príznakov nastúpia silné bolesti hlavy, vysoké horúčky a rôzne príznaky svedčiace pre ochorenie mozgu – napr. obrna, poruchy vedomia, svetloplachosť. Najlepšou ochranou pred týmto ochorením je očkovanie, ale dôležitá je napr. i ochrana pred kliešťami pri pobyte v prírode či trávnatých oblastiach.
Ďalším ochorením, ktoré prenáša kliešť, je borelióza. Typickým príznakom bereliózy býva červená, pomaly rastúca v škvrna, erythema migrans, ktorá sa kruhovite zväčšuje a väčšinou má ohraničený lem; v strede bledne a postupne mizne. Škvrna môže vzniknúť v mieste, kde bol prisatý kliešť, ale i na úplne inej časti tela a môže sa objaviť aj až po niekoľkých týždňoch od uštipnutia kliešťom. Ďalšími príznakmi sú napr. príznaky podobné chrípke. Ak nie je borelióza v tejto fáze zachytená a nelieči sa antibiotikami (boreliózu spôsobujú baktérie), tak v ďalšej fáze ochorenia dochádza k postihnutiu nervového, kardiovaskulárneho systému a kĺbov.
Obr.: Erythema migrans
Meningitída – zápal mozgových plien – je vážnym, rýchlym ochorením, ktoré často končí smrťou. Pôvodcom meningitídy môžu byť baktérie, vírusy ale i plesne či parazity. Prejavuje sa vysokými horúčkami a bolesťami hlavy, niektorí si na začiatku myslia že majú chrípku. Ochorenie má rýchly spád, prítomné býva tuhnutie šije (postihnutý nedokáže skloniť hlavu tak, že bradou sa dotkne hrude), svetloplachosť, pri pokračovaní ochorenia poruchy vedomia. Dôležité je začať liečbu čím skôr od prvých príznakov ochorenia - bakteriálna meningitída sa lieči vysokými dávkami antibiotík. Na potvrdenie diagnózy je nutný odber mozgomiešneho moku (lumbálnou punkciou). Pre meningokokovú meningitídu je typická prítomnosť ružových alebo červených škvŕn na pokožke – petéchií, čo je však znak už pre tzv. sepsu – otravu krvi.
Obr.: Petéchie pri meningitíde (spozornieť treba už pri prvej škrvne a okamžite vyhľadať/zavolať lekára)
Ďalším ochorením nervovej sústavy je napr. epilepsia – vzniká napr. po úrazoch hlavy, mozgu, ale môže vzniknúť napr. i pri zápale mozgových blán; niekedy býva i dedičná. Postihnutý trpí epileptickými záchvatmi, ktoré sa periodicky opakujú, pri záchvate môže dôjsť k úniku moču či stolice.
Zopakujte si:
1. Vysvetli rozdiel medzi pojmami sympatikus a parasympatikus.2. Aké je to odstredivé nervové vlákno?
3. Popíš príznaky meningitídy.
4. Aké ochorenia môže prenášať kliešť?
Použitá literatúra:
Vlastné stredoškolské a vysokoškolské poznámkyNovotný, I. – Hruška, M.: Biologie člověka pro gymnázia, Fortuna, Praha, 2008
http://www.kkruzomberok.szm.com/chorobyklieste.html
Zdroje obrazkov:
http://www.wikidoc.org/index.php/Autonomic_nervous_systemhttp://ultramindtechniques.blogspot.sk/2011/04/know-hardware-iii-nervous-system.html
http://www.freewebs.com/angellandan/infectious.htm
http://www.lymeneteurope.org/info/lyme-disease-rash-erythema-migrans