Antonín Novotný (1904 – 1975) bol prezident ČSR v rokoch 1957 – 1968. Za jeho vlády sa dostal komunistický režim do prvej veľkej krízy v šesťdesiatych rokoch, ktoré vyústili do udalostí Pražskej jari v roku 1968.

Bol v poradí 3. komunistickým prezidentom. Ku komunistickým prezidentom ČSR (neskôr ČSSR) patrili:

K. Gottwald (1948 – 1953)

A. Zápotocký (1953 – 1957)

A. Novotný (1957 – 1968)

L. Svoboda (1968 – 1975)

G. Husák (1975 – 1989).


 

Mladosť

Narodil sa v Prahe 10. decembra 1904, v rodine murára. Vyučil sa za zámočníka a pracoval ako robotník. Oženil sa v roku 1929 a s manželkou Boženou mal jediného syna. Od svojich predchodcov Gottwalda a Zápotockého sa líšil tým, že bol o generáciu mladší a nepatril medzi zakladateľov KSČ. Do KSČ však vstúpil krátko po jej vzniku v roku 1921. Podobne ako Gottwald a Zápotocký patril k tzv. robotníckym prezidentom, pretože naozaj pracoval ako zámočník a popri tom bol straníckym aktivistom.


 

Politická kariéra

Politická kariéra A. Novotného sa začala v roku 1937 v Hodoníne, kde rok pôsobil ako tajomník Krajského výboru KSČ (KV KSČ). Po zákaze KSČ (1938) sa vrátil do výroby ako robotník. Počas 2. svetovej vojny sa zúčastňoval na ilegálnej činnosti, za čo bol v rokoch 1941 - 1945 väznený v koncentračnom tábore Mauthausen – Gusen (tvrdilo sa o ňom, že tam spolupracoval s gestapom).

Po vojne sa vrátil k politickej kariére. V roku 1945 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru KSČ v Prahe, v rokoch 1946 – 1968 bol členom Ústredného výboru KSČ (ako šéf pražskej organizácie komunistov zohral významnú úlohu vo februárových udalostiach v roku 1948). V roku 1951 sa stal členom predsedníctva ÚV KSČ. Keď sa po smrti Gottwalda v roku 1953 funkcie šéfa strany a štátu rozdelili, prezidentom sa v roku 1953 stal Antonín Zápotocký a prvým tajomníkomÚV KSČ sa stal Antonín Novotný. Bolo to obdobie zmierňovania medzinárodného napätia a konca komunistického teroru, keď v Československu začala rásť životná úroveň a ľudia si po predchádzajúcom období vydýchli.

 

 

Prezident ČSR a ČSSR

Po Zápotockého smrti v roku 1957 bol Novotný s pomocou sovietskeho lídra Nikitu Chruščova zvolený za prezidenta ČSR. Zároveň zastával funkciu 1. tajomníka ÚV KSČ a nechával sa titulovať „súdruh prezident“. Novotný bol ozačovaný za nenápadného prezidenta, bol človekom bez intelektuálnych záujmov. Mal veľmi obmedzené videnie sveta, ktoré vyplývalo aj z jeho vzdelania a jeho verejné vystúpenia boli plné slovných skomolenín a svojrázne vyslovovaných cudzích slov, čo vyvolávalo všeobecné pobavenie.

Za jeho vlády došlo k uvolňovaniu politického napätia v spoločnosti a k čiastočnej rehabilitácii politicky odsúdených v 50-tych rokoch. Pamätným sa stalo Novotného vyhlásenie z roku 1960, že v Československu bol vybudovaný socializmus (myslel tým úplnú likvidáciu súkromného vlastníctva a podnikania) a beztriedna spoločnosť. 11. 6. 1960 Národné zhromaždenie schválilo novú Ústavu (tzv. socialistickú), čím sa zmenil názov Československá republika na Československá socialistická republika (ČSSR). Následné amnestie umožnili, aby sa z väzníc dostala väčšina ľudí odsúdených v politických procesoch päťdesiatych rokov. Aj to prispelo k určitému uvoľneniu pomerov, ktoré sa však Novotný snažil udržať vo veľmi úzkych medziach.


 

Strahovské udalosti a Pražská jar

V 60-tych rokoch sa spoločnosť liberalizovala a začali do nej prenikať reformné snahy. Keď v roku 1967 Novotný zistil, že sa mu situácia v politike a v spoločnosti začína vymykať z rúk, chcel opäť nasadiť tvrdší kurz, ale už bolo neskoro. Známe boli tzv. strahovské udalosti (október 1967). Spôsobili ich výpadky elektriny na vysokoškolských internátoch v Prahe na Strahove, na čo reagovali študenti sprievodom pod heslom Chceme světlo, chceme více světla. Sprievod bol rozohnaný políciou (vtedy Verejnou bezpečnosťou - VB), ktorá následne vtrhla do internátov (porušila tým uznávanú akademickou pôdu a slobodu) a bila všetkých študentov, ktorí sa jej dostali pod ruku. Niektorí študenti boli zranení, iní donútení ukončiť štúdium. „Strahovské udalosti“ prenikli do médií a zásah odsúdila aj verejnosť. Na internátoch musel vysvetľovať zásah sám Novotný počas diskusie so študentami v priestoroch jedálne, ale bez úspechu. Tieto udalosti sa stali predzvesťou Pražskej jari 1968.

Časť členov KSČ dúfajúca v možnosť uskutočnenia čiastočnej reformy systému presadila v januári 1968 Novotného odvolanie z funkcie1. tajomníka ÚV KSČ. Na tomto poste ho nahradil A. Dubček. V marci 1968 musel pod tlakom verejnosti abdikovať aj z funkcie prezidentaČSSR. V máji mu bolo dokonca zastavené členstvo v strane.


 

Charakter Novotného vlády

Aj osoba A. Novotného je rozporuplná a posudzovaná z dvoch hľadísk. Niektorí mu vyčítali vládu tvrdej ruky a konzervativizmus, iní zase mäkkosť, ktorá spôsobila ohrozenie komunistického zriadenia v krajine.

A. Novotný nemal dobrý vzťah k Slovensku. Slovákom nedôveroval a bol jedným z iniciátorov procesu s tzv. buržoáznymi nacionalistami (V. Clementis, L. Novomeský a iní.). Ani nová Ústava z roku 1960 nenašla na Slovensku odozvu, pretože obmedzila zvyšky autonómie Slovenska (právomoci Slovenskej národnej rady).

A. Novotný nesúhlasil s umiestnením sovietskych vojsk v Československu a nepodporoval ani vládu L. I. Brežneva. Neskôr dokonca odsúdil aj negatívnu úlohu Gottwalda a Zápotockého ako prezidentov ČSR. V 70-tych rokoch sa kritický postoj k jeho osobe zmenil, dokonca mu začiatkom 70-tych rokov vrátili členstvo v KSČ, ale do vysokej politiky sa už nevrátil.

 

Zomrel v Prahe, 28. januára 1975.



Zopakujte si:
1. Koľko rokov bol vo funkcii prezidenta A. Novotný?
2. Vymenuj najdôležitejšie politické funkcie A. Novotného.
3. Vysvetli pojmy ÚV KSČ a VB.
4. Aké udalosti viedli k odvolaniu A. Novotného z funkcie prezidenta ČSSR?

Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
Churaň, M. a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998
http://www.totalita.cz/vysvetlivky/o_novotnya.php