Antonín Zápotocký (1884 – 1957) bol česko-slovenský politik a prezident ČSR (1953 –1957). Jeho predchodcami vo funkcii prezidenta ČSR boli:
T. G. Masaryk (1918-1935)
E. Beneš (1935-1938) a (1945-1948) E. Hácha (1938-1939) opäť E. Beneš (1945-1948) K. Gottwald (1948-1953) Mladé roky
Narodil sa 19. decembra 1884 v Zákolanoch ako syn známeho českého socialistického novinára a funkcionára Ladislava Zápotockého. Vyučil sa za kamenára. V roku 1910 sa oženil a s manželkou Marií mal dve dcéry. Od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde bol redaktorom miestnej straníckej tlače. Počas 1. svetovej vojny bojoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády v Haliči a na južnom fronte v Srbsku a Taliansku. Po vzniku samostatného Česko-Slovenska (1918) sa stal spoluzakladateľom ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Za svoju politickú angažovanosť (v roku 1920 bol jedným z hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč) bol deväť mesiacov väznený a prepustený až po amnestii prezidenta Masaryka.
Politická kariéra
V 20-tych rokoch sa stal členom Komunistickej strany Československa, v rokoch 1922 -1925 bol generálnym tajomníkom strany. V 30-tych rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory). Ako odborový predstaviteľ organizoval aj známy štrajk v Moste v roku 1932. V druhej polovici 30-tych rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme a pôsobil v Rudej odborovej internacionále.
Pobyt v koncentračnom tábore
V roku 1939 sa Zápotocký s manželkou pokúsil cez Poľsko emigrovať do Sovietskeho zväzu (ZSSR), ale bol zatknutý a v rokoch 1940 -1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen (podľa niektorých zdrojov sa tu mal podieľať na mučení holandských väzňov).
Povojnová politická kariéra
Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ), poslancom Národného zhromaždenia a predsedom Ústavodarného národného zhromaždenia. V júni 1948 bol menovaný za predsedu vlády ČSR.
Prezident ČSR
21. marca 1953 bol A. Zápotocký zvolený za prezidenta ČSR. Po Gottwaldovi bol v poradí 2. komunistický (robotnícky) prezident. Zápotocký bol vnímaný ako kontroverzná osobnosť. Bol zobrazovaný ako človek z ľudu, ktorý stál na strane robotníkov, na druhej strane bol voči obyčajným ľuďom tvrdý. Ako prezident sa snažil zmeniť politické pomery – napr. prejav proti násilnej kolektivizácii vidieka, v ktorom prisľúbil, že nebude nikomu brániť vystúpiť z JRD (jednotných roľníckych družstiev). Keď však v nasledujúcom období začali ľudia skutočne z JRD vystupovať, zmenil taktiku a komunisti zosilnili politiku obmedzovania a prenasledovania bohatých vlastníkov pôdy (kulakov).
V júni 1953 uskutočnilo Československo bez súhlasu Mezinárodného menového fondu a bez informovania verejnosti menovú reformu (10:1), ktorá znehodnotila úspory obyvateľstva a dotkla sa množstva ľudí, ktorí si poctivo zarábali a šetrili. To vyvolalo odpor obyvateľstva a viedlo aj k násilnému potlačeniu povstania v Plzni.
Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt. Urna s jeho popolom bola najprv uložená v Národnom pamätníku na vrchu Vítkov v Prahe a po roku 1989 bola prenesená do rodinného hrobu v pražských Strašniciach.
Literárna činnosť
Okrem politickej činnosti se venoval aj literatúre a publicistike – napísal diela Rudá záře nad Kladnem (o histórii robotníckeho hnutia v Kladne v rokoch 1918–1920 z komunistického pohľadu), Vstanou noví bojovníci, Barunkaa i. . Vo svojich dielach sa venoval tematike revolučného robotníckeho hnutia. Dej situoval do oblasti Kladna, Prahy, Zákolan (odtiaľ pochádzal). Diela Vstanou noví bojovníci a Rudá záře nad Kladnem boli v 50-tych rokoch sfilmované.
Zopakujte si:
1. V poradí koľkým československým prezidentom bol A. Zápotocký?2. Vymenuj najdôležitejšie politické funkcie A. Zápotockého.
3. Vysvetli pojmy JRD a kulak.
4. Charakterizujte obdobie rokov 1953-1957, keď bol A. Zápotocký v prezidentskej funkcii.
Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997Churaň, M. a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998